Bolo by to aj zábavné a možno aj smiešne, ako sa bijú, a jeden druhému nadávajú do väčších zlodejov, keby to nebolo také smutné. Smutné preto, lebo ten ich vzájomný boj nie je o nich, ale o obyvateľoch Slovenska, ktorí svojim zamestnancom - politikom toto dovolili. To bahno a tá špina, v ktorej medzi sebou bojujú, je niečo na čom by sme sa nemali zabávať. Možno na "poučenie z krízového vývoja" by sa ich televízny duel mal odohrať trošku iným spôsobom. K bahnennej jame by mali byť prizvaní voliči podľa preferencií, a tiež všetci moderátori televízii, do ktorých chodí monológovať náš terajší pán premiér. Miesto voličov by bolo pri jame, a aby títo tzv. redaktori zbytočne nestáli, mohli by si posadať do jamy v kruhu okolo svojho chlebodarcu a jeho súpera, a súboj by mohol začať... pokračovanie článku
Medzi najbližšími spolupracovníkmi vo farnosti som spomenul, že prechádzam do O2, aby vedeli, že ak mi budú volať ohľadom nejakých plánovaných podujatí vo farnosti, že mi už teraz volajú cez iného operátora. Včera po svätej omši ma zastavili a povedali mi: "Ta, pan farar, nerobce take veci! Skoro caly dzeň sme še nemohli nikdze dovolac! Sme neznali, že jeden farar može take sposobic." Samozrejme to mysleli žartom a dobre sme sa na tom nasmiali. Ja som na to len poznamenal, že si budem dobre pamätať na deň, kedy som odišiel z Orange, bolo to vtedy, kedy im na celom Slovensku padol systém. Skutočný dôvod padnutia systému som pochopil až dnes po otvorení mailov. Stalo sa niečo neslýchané. Prišla mi faktúra z Orange. Zaujímavá... pokračovanie článku
Pamätám si presne na chvíľu, kedy sa zmenil môj postoj k policjatom. Bolo to vtedy, keď do Bratislavy prišiel pápež Ján Pavol II. Bol som vtedy prvák bohoslovec, a cestovali sme v električke krížom cez celú Bratislavu na letisko vo Vajnoroch. V tom čase bol na Slovensku ešte stále len jeden seminár (viac ich komunisti nedovolili), preto sme tam boli budúci nádejní kňazi zo všetkých kútov Slovenska. Po príchode na letisko nám rozdali visačky, vďaka ktorým sme mohli ísť do vyhradeného prisestoru. Prechádzali sme okolo policajtov, ktorí mali na starosti zabezpečenie poriadku. Pri pohľade na naše visačky nám s úsmevom kývli, aby sme pokračovali ďalej. Bol to pre mňa dovtedy neznámy pocit. Uvedomil som si: "Policajti sú tu na to, aby pomáhali ľuďom!" Kto nezažil totalitu, tak môj pocit nepochopí. Začal som úplne ináč pozerať na policajtov a odvážil som sa ich opýtať na nejakú ulicu v cudzom meste rovnako ako ktoréhokoľve iného človeka. Dnes som čítal, že polícia odviedla človeka v putách len preto, že odhodil špak na zem. Mám sa opäť začať báť policajtov? pokračovanie článku
Je normálne legitímne právo v každej demokratickej spoločnosti. Človek, alebo spoločnosti ho majú využiť vtedy, ak nie je iný spôsob, ako sa dovolať svojich práv. Je alebo nie je štrajk dopravcov legitímny? Ak sú ich požiadavky spravodlivé a neboli vypočuté, majú právo domáhať sa ich aj takouto cestou, a každý človek, ktorému záleží na živote v slobode, by ich mal podporiť. Treba si uvedomiť, že dopravcovia neprotestujú proti spoplatneniu, ale proti spôsobu spoplatnenia. Uvedomujú si, že nákladná doprava cesty poškodzuje viac ako osobná, a nemajú nič proti plateniu ako takému. Spôsob diaľničných známok, ktorý sme mali doteraz, nebol spravodlivý voči tým, ktorí jazdili menej. Cestné elektronické mýto je výhodnejšie, keby... pokračovanie článku
Bol to zaujímavý telefonát. Príjemný hlas zo služieb zákazníkom na Orange sa ma opýtal, či je pravda, že so svojím číslom prechádzam k O2. Potvrdil som, že áno, pretože už nepotrebujem mať predplatených toľko minút, a ponuka z O2 mi vyhovuje. Nasledovala otázka, čo obsahuje tá ponuka, a keď som potvrdil, že je to 13 centov do všetkých sietí, tak mi príjemný hlas navrhol, že oni mi ponúkajú to isté. Mysľou mi prebehlo, že sa síce zobudili, ale dosť neskoro, keď som už všetko vybavil. Fakt sa mi nechcelo opäť to vybavovať späť. Najviac ma naštvalo to, že mi to ponúkli až vtedy, keď boli k múru pritlačení konkurenciou, a že to neponúkajú aj ostatným. Ľuďom, ktorí sú ich zákazníkmi a radi by zostali, keby zlacneli. Sami od seba, veď na nás za tie roky už hádam zarobili dosť. Alebo sa mýlim? pokračovanie článku
Hovori sa, ze zmena je zivot. Najma medzi mladymi. Kazda zmena vsak cloveku najskor zoberie, a az potom mu da. To, ze pisem bez diakritiky, nie je nahoda. Padol nam server a funguje len linuxovy, kde nemam prava na nastavenie klavesnice. Preco chcem pisat o vnimani zmeny? Preto, lebo zajtra o tretej popoludni chcu strajkovat proti sucasnej vlade. Nie proti vlade ako takej, ale proti tomu, co robi. Vladu potrebujeme. Bezvladie, anarchia, je ovela horsia varianta ako vlada bolsevikov. Anarchiu mame moznost vidiet teraz na Haiti. Zlocinecke bandy tam rabuju vo velkom na uliciach. Nasi bolsevici tiez rabuju vo velkom, u nas vsak este stale nastastie maju z coho, a svojim rabovanim nikoho nedostanu do situacie, ze bude zomierat od hladu. Nemozeme sa vsak tvarit, ze je vsetko v poriadku a utesovat sa tym, ze inde je horsie. Lebo u nas sa za bacovania bolsevikov vela pokazilo. Korupcia, klientelizmus, vymahatelnost prava, prepadavame sa v rebrickoch na najnizsie priecky...
Zajtra na verejnej manifestacii chcu predstavitelia opozicie ponuknut zmenu k lepsiemu. Nemame radi zmenu, presvedcia nas, ze zmena, ktoru nam ponuknu, nam da ovela viac ako nam zoberie? pokračovanie článku
Pri takomto čísle by sa patrilo trošku sa pozastaviť a zhodnotiť minulosť, a pozrieť sa do prípadnej budúcnosti. Majú blogy budúcnosť? Neprevalcujú ich sociálne siete ako Facebook alebo Twitter? Nie je to práve štýl diskusií, ktorý odrádza ľudí vyjadrovať svoje názory aj takouto cestou? Za ten čas som na blogu som zažil veľa odchodov veľmi dobrých autorov, ktorí jednoducho už nevydržali neustále útoky zo strany anonymov. Ja som vytrval možno aj preto, lebo v porovnaní s tým, čo som zažil na Luniku IX, sú útoky anonymov len slabým odvarom. V poslednom období som aj ja prešiel na štýl, ktorý preferujú mnohí blogeri. Napíšu článok na svojom blogu, dajú naň link na Facebook obvykle u seba aj v skupine, ktorá má blízko k tématike článku, a pod článkom na blogu diskutujú len tak z povinnosti na štvrť plynu. Dajú tam pár príspevkov a nechávajú anonymov diskutovať, alebo možno lepšie povedané "chatovať" a oni diskutujú na Facebooku s ľuďmi, ktorí majú tvár, meno, rodinu, priateľov, záľuby, minulosť...
Majú blogy a diskusie anonymov pred sebou ešte dlhú budúcnosť? pokračovanie článku
V prípade troch mladých kňazov a diakona to nie je tragédia Katolíckej cirkvi, ale ich vlastná, osobná tragédia. Počas histórie Katolíckej cirkvi boli aj také prípady, kedy exkomunikácia bola jej tragédiou, toto je však úplne iný prípad. Na diskusiách bývajú títo mladí muži niektorými predstavovaní ako bojovníci za lepšiu cirkev, za jej očistenie, ako reformátori. Máloktorá inštitúcia na svete už zažila a prežila toľko reformátorov ako práve Katolícka cirkev, ktorú spravujú nástupcovia apoštola Petra ako prvého, ktorého Ježiš poveril jej spravovaním. Mnohí reformátori (a boli ich stovky) si založili vlastné spoločenstvá, ktoré väčšinou krátko po ich smrti zanikli. Tí reformátori, ktorí najskôr zmenili seba a svojím osobným príkladom aj iných (napr. sv.František z Assisi, sv.Terézia z Avily...) sú uznávaní ako skutočné osobnosti, ktoré výrazne posunuli celé kresťanské spoločenstvo k hodnotám, na ktoré sa buď pozabudlo, alebo ktoré sa stratili vďaka tomu, že niektorí z tých, ktorí v spoločenstve zastávali službu ako kňazi a biskupi, to nebrali ako službu, ale ako výsadu a cestu k ovládaniu druhých... pokračovanie článku
K tomu, aby to človek v živote niekde dotiahol nestačí, ak sa učí na samé jednotky tak ako Zuzka. Nemá to v živote jednoduché, pretože jej mamka je nezamestnaná a otec nestačí sám uživiť rodinu s troma deťmi. Hoci pracuje koľko vládze, po zaplatení nájomného a energií im to nestačí na to, aby sa dostali nad hranicu hmotnej núdze. Zuzka je v škole veľmi šikovná a napriek náročným podmienkam zostáva stále dobrou žiačkou, dúfam, že jej to vydrží aj do vyšších ročníkov.
Daniel s Alenou pochádzajú z početnejšej rodiny... pokračovanie článku
Nezvyknem zapínať televízor popoludní, bol som však nachladnutý, nič sa mi nechcelo, tak som si zapol, že čo ide. Videl som ich, troch, ako sa zastávali "demokracie" na Slovensku. Počul som ako nadávali na médiá, že vraj priamo vyzývali kamionistov k porušovaniu zákonov. Naši najvyšší ústavní činitelia, najlepší z nás. Hanbil som sa, že som tiež Slovák ako oni. Hanbil som sa, že dvadsať rokov po snahe o zavedenie demokracie na Slovensku sme ešte stále tam, kde "verejnopopravná" televízia, alebo skôr "vládepoplatná" televízia sa podieľa namiesto podávania informácií na propagande. Veď ako ináč nazvať to, čo tam zaznelo. Nebol priestor na oponovanie, nebol priestor na otázky novinárov, ktorí sú platení za podávanie informácií, nebola možnosť ani jedinej overujúcej otázky voči tým, ktorých si ako občania platíme, aby nám slúžili. Po nakydaní na novinárov a opozíciu páni odišli. Tvárili sa víťazne. Jeden z nich si možno aj povedal: "Ale sme im dali..." Naprskali všetkým do očí a odišli, naprskali aj nám 68907 ľuďom na Facebooku, ktorí sme sa pridali do skupiny "Podporujem dopravcov v štrajku. Mýto sa týka nás všetkých!" Nie sme médiá, no sme im vďační, ak nahlas aj za nás protestujú... pokračovanie článku
A sme tam, kde sme nechceli byť. Z človeka voziaceho úžasnú "dobrotu" pre záhradné rastliny, sa stal národný buditeľ, ba viac, buditeľ najsamlepšieho premiéra Slovenska. Veď aj vďaka nemu náš najsociálnejší konečne pochopil, že je potrebné konať, pretože tu začína vážne ísť o občana, ktorý prichádza o najvyššiu hodnotu svojho života. Myslím, že nemusím písať o ktorého občana, pretože je to zjavné už aj jeho voličom. O občana, pre ktorého najvyššou hodnotou sú vysoké volebné preferencie. Pre ne je ochotný urobiť čokoľvek. O bielej jeden deň tvrdiť, že je sivá, druhý deň, že je čierna, no ak si klesajúce preferencie vynútia, že je vhodnejšie povedať, že biela je bielou, je dokonca ochotný povedať aj pravdu. No niečo neslýchané spôsobil tento náš slovenský hrdina "hnojokopič", alebo radšej "kopyhnojník". Dal za celou touto kauzou takú veľkú bodku, ktorá sa nedala prehliadnuť ani so zatvorenými očami. Pán Fico si však povesť kriváka nenapravil, naopak ukázal sa ako slaboch, ktorý pravdu prizná len vtedy, ak mu zateká do preferenčných topánok. Jasne všetkým ukázal o ktorého občana mu ide, o toho, s ktorým pravidelne "diskutuje" v televízii... pokračovanie článku
Už ubúda tých, ktorí si myslia, že problém s mýtom je len problémom dopravcov. Týka sa každého jedného človeka na Slovensku, pretože zbytočným predražovaním mýta, a najmä nelogickým spoplatňovaním celých úsekov tam, kde autobusy, alebo vozidlá zabezpečujúce zásobovanie prejdú len časť úseku, síce príde do štátnej kasy viac peniažkov, ktoré by mali ísť na cesty, ale dopravcom vzniknú vyššie náklady, ktoré zaplatíme my všetci. Nepatrím medzi tých, ktorí by spochybňovali potrebu mýtneho systému. Je spravodlivé, aby na opravy a výstavbu ciest prispievali hlavne tí, ktorí ich používajú, a ktorí ich používaním ničia. Tento systém má reálnu možnosť byť lepší ako starý systém, kedy dopravcovia prispievali tomu kraju, v ktorom mali zaregistrované vozidlá, hoci ničili cesty v inom kraji. To by ho ale nesmeli spravovať babráci, ktorí ho podľa všetkého nevnímajú ako službu, ale ako koryto, z ktorého sa dá načierať vďaka priazni najsamsociálnejších... pokračovanie článku
Zdá sa, že toto je najnovšie novoročné predsavzatia tých, ktorí nám vládnu. Robia všetko preto, aby sme boli populárne hviezdy na poli svetovej politiky. Stávame sa známi ako banánová republika v srdci Európy. Nekompetentnosť a korupcia tu trčí skoro na každom kroku, nečudoval by som sa, ak by onedlho k nám začali prichádzať turisti v sprievode ich policajtov, alebo minimálne s plnou poľnou. Na Slovensku si už človek nemôže byť istý skoro ničím. Mýto na Slovenský spôsob urobilo z kamionistov ľudí bojujúcich o holé prežitie, no aj tak sú na tom ešte lepšie ako tí, ktorí sa rozhodujú odletieť z krajiny. Nemajú istotu, či im naša polícia nepribalí nejakú výbušninu. Slovensku ako srdcu Európy by sa zišiel baypas, lebo komunistické cievy sú tak zúžené klientelizmom, že tu už dávno nejde o spoločné dobro, ale o stranícke záujmy. Čoraz viac vecí u nás prestáva fungovať. Na tom nie je nič čudné, je to prirodzený dôsledok toho, ak babráci majú v rukách to, čo by mali mať odborníci. Uznáva to už aj pán Fico. Jedného po druhom ich odvoláva... a nahradzuje ich ešte väčšími babrákmi. :-( pokračovanie článku
Priznám sa bez mučenia, že mi v predvianočnom čase unikla informácia o tom, že pán Počiatek chce v Bratislave megakasíno. Dostal som aj pozvanie na Facebooku, aby som sa pridal k odporcom, nevedel som však k odporcom čoho, tak som sa nepridal. Keď som si pozisťoval viac informácií o tom, o čo ide našej sociál(istckej)nej vláde, nemôžem mlčať. Uvedomil som si, že to, čo som považoval iba za novinársku kačicu (nezazlievam novinárom, že v predvianočnom zhone nemajú čas písať hodnotnejšie veci, veď vianočný biznis je lákavý), je fakt, o ktorý sa pokúša pán Počiatek. Ako prvé mi napadlo, že sa chystajú prehrať voľby, (čo sa žiaľ asi aj vďaka pánu Dzurindovi nestane,) a že si preto pripravujú iný biznis porovnateľný s vládnutím na Slovensku. Keď som sa však dozvedel, že to má byť cesta naplnenia štátnej kasy, zbystril som sluch. Po východňarsky povedané: "Ta to co za konina?" :-) pokračovanie článku
Vianoce zvyknem nazývať sviatkami pokoja. Takto to vnímajú mnohí. Možno preto, lebo je to jedno z mála období, keby sa rodina zíde pri spoločnej večeri. Otcovia a matky rodín majú v tomto období veľa starostí ako pripraviť všetko potrebné pre atmosféru spoločného stolovania, vzájomného obdarúvania. Ľudia v tomto období sú citlivejší na to, či ich má niekto rád, a či si ich niekto všíma. Tí, ktorí sú obklopení blízkymi sa cítia ešte obklopenejší, a osamotení ešte viac osamotenejší. Obdobie Vianoc je len zväčšovacím sklom, ktoré opticky zväčší na určitý čas aj radosť aj bolesť. Buď pohladí srdce, alebo prinesie sklamanie tým, ktorí očakávajú od nich viac, než pre príchod pokoja urobili. Sviatky pokoja môže niekto vnímať a prežívať aj v spoločenstve ľudí, kde chce mať každý od každého pokoj, takýto "pokoj" má však ďaleko od toho vianočného, ktorý začal pred vekmi... pokračovanie článku
Veľa rodín sa dostane do stavu núdze po chorobe niekoho blízkeho. Ak prídu o živiteľa rodiny, alebo ak musia platiť veľa peňazí na drahé lieky, nezostáva veľa financií na iné potrebné veci. Karin má len jedného súrodenca, jej otec sa po náročnej chorobe ocitol na vozíku. Jej matka navyše prišla o prácu, takže žijú len z toho, čo im prizná sociálny úrad. Karin je veľmi šikovné dievča, učí sa skoro na samé jednotky, posledné vysvedčenie si síce mierne pokazila, do školy však chodí pravidelne a ešte stále patrí medzi najlepšie žiačky. pokračovanie článku
Nie je to haluz, hoci by niekto mohol protestovať, že veď predsa aj tento rok dostanú na Vianoce po tisícke. Tento rok im ich pani Tomanová spolu s pánom Ficom asi prinesú osobne, roztrhnú na polovicu, namažú kanagonom a každému ich poriadne nalepia na oči, aby nevideli, čo sa bude diať s ich priateľmi dôchodcami, ktorí do dôchodku nastúpia od nového roku. Ak to stihnú tento rok, a na to majú len 20 dní, tak si môžu pokojne vydýchnuť. Aj oni dostanú tisícku na zalepenie očí a dôchodok po starom. Ak to však nestihnú, a do dôchodku sa dostanú až od roku 2010, dostanú skoro o pol tisícky menší dôchodok každý mesiac, samozrejme, že nie pol tisíc Eur, sme na Slovensku, presne je to 16,50 Eur, čo je v prepočte 497 Sk. Naozaj žijeme v sociálnom štáte pán Fico? pokračovanie článku
Priznám sa, že som trošku nepochopil, ako to bude s tým prisahaním na štátnu vlajku, či na ústavu. Nechápem ako to pán Slota chce stíhať. Je pravda, že možno práve preto si kúpil stíhačku, ale aj tak. Ako chce obehnúť všetky policajné oddelenia, kde sa budú vydávať občianske preukazy, keď väčšina z nich nemá pristávaciu plochu pre stíhačku, to mi nie je celkom jasné. Jediná možnosť bude pravidelne zvolávať všetkých preberateľov občianskych preukazov napríklad pred sídlo vlády, kde pred nimi budú prisahať štátnici, že už nebudú kradnúť a podvádzať, ale slúžiť. Je len veľkou škodou, že sa tento ceremoniál bude musieť opakovať toľkokrát, až to nebudú môcť sľubovať, lebo podľa našich skúseností s nimi, až potom to budú môcť splniť, lebo niektorí pre Slovensko dokážu urobiť najviac vo forme rozkladu svojho tela, až potom začnú mať hodnotu pre slovenskú zem - ako hnojivo. Pochopil som dobre, že štát, ktorý tu je pre občana, (nie občan pre štát!) bude vo svojich zástupcoch niečo sľubovať? Nehovorte mi, že opäť chcú aby to bolo naopak! :-) pokračovanie článku
Myšlienku na vytvorenie tohto fóra som dotváral dnešnú noc. Uvažoval som o spôsobe, ako čo najlepšie zosieťovať (networking) všetky snahy o pomoc núdznym v košickej arcidiecéze. Včera som sa totiž dozvedel, že košický arcibiskup Alojz Tkáč sa rozhodol na odporúčanie Sociálnej subkomisie pri KBS za zodpovedného menovať práve mňa "nekošičana" spolu s pani Ľubicou Dojčárovou, ktorá sa tejto oblasti aktívne venuje na Košickom samosprávnom kraji. Len nedávno som vstúpil na pôdu Facebooku a objavujem svetlé aj tmavé stránky tohto fóra. Jeho výhodou je, že tam môžu vstupovať len ľudia, ktorí tam vstupujú aj so svojimi kontaktami, a teda si nedovolia to, čo "nespratní" anonymovia na blogoch. Ďalšou výhodou v porovnaní s webovou stránkou je, že sa tam dá v pohode vstupovať a komunikovať, a že informácie môžu byť aktuálne.
Skupina je určená pre všetkých ľudí dobrej vôle najmä na území Košickej arcidiecézy, teda od hranice s Ukrajinou po tunel Branisko... :-) pokračovanie článku
Keď som o sociálnych podnikoch počul po prvý krát, celkom sa mi tá myšlienka zapáčila. Po tom všetkom, čo z toho urobila naša "skvelá" ministerka, je ťažké niekoho presviedčať o tom, že by bolo dobré, ak by aj na Slovensku vznikali a fungovali takéto podniky. U nás z nich totiž urobili klasické socialistické podniky, ktoré sa rozdeľovali vyvoleným papalášom, ktorí si ich mohli dovoliť spravovať po socialisticky. Veď až 95 percent im podľa prísľubu pani ministerky mala preplatiť Európska únia. Boli by však sprostí ako bagandža, keby to preplatili, lebo takto by veľmi vážne zasiahli do slobody podnikania všetkým, ktorí v našich sociál(istických)nych podnikoch majú nezdravo protežovaného konkurenta. Aký je vlastne zmysel sociálneho podniku? pokračovanie článku
Chantal žije sama s matkou, ktorá je slobodná, keďže jej otec zomrel, poberajú len sirotské. Jej matka je nezamestnaná, nedávno boli tri mesiace odpojení od elektriny, matka nepoberá žiadne dávky, máva psychické problémy a pravidelne navštevuje psychiatra. Napriek všetkému je Chantal šikovné dievča, ktoré nemá neospravedlnené hodiny, a aj keď si na konci roka trošku zhoršila priemer, ešte stále patrí medzi lepšie žiačky.
Valentín, Timotej a Tadeáš sú súrodenci... pokračovanie článku
Na súde sa potvrdilo to, čo sme už dávno tvrdili, františkáni sú nevinní. Stali sa obeťou poľovačky kydajúcich médií, ktoré kydajú okolo seba to, čím je naplnené ich vnútro. Spravodlivosť si vyžaduje, aby osočovanie nielen odvolali a ospravedlnili sa, ale aby zaplatili aj odškodné. Televízia Joj, denníky Nový čas a Plus jeden deň, médiá, ktoré robia celospoločensky presne to, čo najväčšie klebetnice po dedinách a mestách, si musia uvedomiť, že ich považujeme za utárané zákerné tetky, ktoré má rád len človek, ktorý je vo svojom vnútri rovnaký ako oni. Nezdá sa mi veľa žiadať po 20 tisíc Eur od každého z týchto osočovateľov, veď oni na to majú vo svojom rozpočte na takéto prípady vyhradené oveľa vyššie sumy, ktoré im zaplatia ich verní čitatelia zvýšenou čítanosťou niekedy pravdivých no najmä vymyslených špinavostí. Mali by sme si uvedomiť, že bratia františkáni bojujú aj za nás... pokračovanie článku
Posledné voľby ukázali, že životná úroveň najchudobnejších voličov sa na Slovensku vďaka euru zdvihla. Pokiaľ v minulých voľbách boli ochotní podporiť svojich predvolebných chlebodarcov za 100 slovenských korún, teraz si už zapýtali 5 Eur. Je predsa neslušné, aby "zvoleniachtiví" politici za takúto službu zaplatili nejakými mincami, aj keby mali vyššiu hodnotu. Ak by táto veľká skupina chudobných voličov pochopila silu každých volieb, keby pochopili, že len vtedy ide ich že vraj poslancom, starostom, primátorom a županom o nich, (lepšie povedané o ich hlasy), určite by v parlamente iniciovali zákon za zrušenie 5 Eurových bankoviek. Keby najmenšou bankovku na Slovensku bola 10 Eurovka, mohli by si (tí ktorí sú na predaj) na každých voľbách v rodinnom rozpočte prilepšiť výrazne viac. :-(
To ako sa mocní a bohatí správajú k najchudobnejším, je najpravdivejšou vizitkou spoločnosti. Kam kráčaš Slovensko? Akú cenu má tvoj chudobný obyvateľ? pokračovanie článku
Samozrejme, že nie toľko ako pán súdruh Fico, na cestu na Maltu by mi to určite nestačilo, a ani by ma tam určite nepustili, veď do susedného socialistického Poľska sa moji rodičia k našej rodine dostali po niekoľkoročnom chodení po úradoch, kým im dovolili na "zaprošenie" opustiť našu milú socialistickú republiku. Našetril som si na bicykel "závodňák" značky favorit, z brigád a zo štipendia. Bol to bicykel s prehadzovačkou, no nebolo jednoduché ho zohnať, o ňom možno viac inokedy. Dovtedy som mal len Ukrajinu, ktorú som veľakrát rozoberal a upravovoval. Dokonca tá moja Ukrajina bola inej farby ako tie ostatné, pretože som na nej premaľoval kostru - tzv. soctuning. :-) Hovorilo sa, že ak chceš vedieť, čo je drina, kúp si kolo Ukrajina. Na tú svoju som po niekoľkomesačnom hľadaní po všetkých predajniach zohnal na hlavu zadného kolesa väčšie ozubené koliesko, musel som pedálovať rýchlejšie, ale hore kopcom som obehol všetky ostatné Ukrajiny. Pamätám si z toho obdobia na jedno moje klamstvo, vďaka ktorému som sa dostal ku kúpe nedostatkového tovaru, k hračke zvanej mončiči, ktorú som chcel kúpiť svojmu dievčaťu, bolo to v roku 1987. Podľa pána súdruha Fica sme sa vtedy mali dobre... pokračovanie článku
Konferencie môžu byť rôzne, môže ich zvolať ktokoľvek a prednášať tam čokoľvek. Ja by som napríklad mohol zvolať konferenciu o balete a prednášať o ladných pohyboch, hoci nemám na balet ani kostru, a ani neviem "baletiť". :-)
Presne takýto pocit som mal z konferencie, na ktorej sa pán Paška tak urazil. Nepochopil som, prečo vlastne robili túto konferenciu. Možno aby nastavili spoločnosti zrkadlo, čo všetko si môžu dovoliť bez toho, aby to niekoho pobúrilo. Nepáčilo sa mi, že na túto konferenciu prijal pozvanie pán kardinál, nechal sa zneužiť. Posledné voľby ukázali, že si môžu dovoľovať viac a viac, pretože za sebou majú dostatok ľudí, ktorí boľševikov s radosťou volia, a tiež majú na Slovensku veľký zástup tých, ktorým je jedno, že štvrtina spoľahlivých voličov strany a vlády rozhodne aj za nich. Slovensko má ešte stále oveľa bližšie k boľševickej monarchii ako k demokracii. Pre mnohých je ešte stále výhodnejšie, aby o nich rozhodovali vládcovia strán, ktorí budú okrádať strednú vrstvu, aby nasýtili svojich zbohatlíckych priateľov tak, aby sa z omrviniek ušlo niečo aj ich chudobným voličom. Ak platí pravidlo o návyku a odvykaní, tak zmenu môžeme čakať až o ďalších 20 rokov.. pokračovanie článku
Už sa o tejto téme popísalo dosť a neplánoval som zaujať k tomu stanovisko. Zdá sa mi však, že popri všetkých diskusiách sa zabudlo na jednu, podľa mňa podstatnú vec. Ide o to, kto by mal rozhodovať, či na školách kríž bude, alebo nebude visieť. V totalitnej krajine je to úplne jasné. Tam o tom rozhodujú tí, ktorí sú pri moci, môže ich byť len pár percent, no ak sa oni rozhodnú, že vo všetkých školách bude visieť kosák a kladivo, tak bude, pretože si to vynútia, a nebudú rešpektovať tých, ktorí majú právo do toho povedať najviac. V demokratických krajinách by to malo byť na rozhodnutí tých, ktorí sú zodpovední za výchovu detí. Kto je zodpovedný za výchovu detí? Nejakí úradníčkovia v Bruseli, alebo hádam sudcovia európskeho súdu? Môžu šliapať po právach tých, ktorí si buď prajú, alebo neprajú kríže na školách? pokračovanie článku
Mária je žiačkou druhého ročníka na strednej škole. Pochádza zo štyroch detí. Ona je najstaršia. Mamka pracuje ako upratovačka. Otec jej tragicky zomrel v roku 2007, bol to pracovný úraz. Mesačný príjem rodiny je cca 13400 Sk. Je športový typ, rada hráva basketbal. V prvom ročníku si oproti deviatke na polroku pokazila priemer, nie je však záškoláčka, a na konci roka došlo aj k zlepšeniu priemeru. Dúfam, že ďalšie vysvedčenie bude znova zlepšením toho predchádzajúceho tak, ako mi to Mária prisľúbila.
Ľudovít je tretiak, ale na vysokej škole. Upozornil ma neho môj priateľ kňaz, ktorý mu finančne pomáha. Rád som sa pripojil... pokračovanie článku
Nevykrikuj hlupák, čo nevieš, že štát má predkupné právo? Ak niečo nefunguje tak, ako by to malo, pretože sa jedná buď o starý socialistický podnik, alebo majú také vedenie, ktorého je neradno sa dotýkať ani na zem spadnutého, a hrozí, že hromada ľudí príde o prácu, je potrebné im pomôcť. Myšlienky solidarity nás vedú k tomu, aby sme pomáhali ľuďom v núdzi, a náš štedrý sociálny systém to aj robí, predlžovať však agóniu nefunkčného podniku tým, že ho do ruky zoberie najhorší možný správca - štát, je najhoršie možné riešenie. Ešte horšie ako podnik zrovnať so zemou a zaviesť hnojom. pokračovanie článku
Opäť sa mi potvrdilo, že väčšina našich poslancov zvysoka kašle na skutočné problémy svojich voličov. Neviem, kto ako hlasoval za zákon, ktorý mohol konečne aspoň o kúsok posunúť beznádejnosť ľudí, ktorí už roky chcú zo svojej záhradky zozbierať aspoň niečo, ale vieme veľmi dobre, že väčšinu v parlamente tvoria poslanci, ktorí o sebe hovoria, že im veľmi záleží na chudobných. Možno keby Ficova vinica nebola na lukratívnom pozemku v Bratislave, ale hneď za betónovým plotom v Ostrovanoch pri Prešove, a keby vedľa neho mali maličké záhradky pán Čaplovič a ostatní zodpovední za riešenie rómskej problematiky, tak by ju aj chceli riešiť. Ak niekto dúfal, že raz zvíťazí zdravý rozum, dúfal opäť zbytočne. Väčšine poslancov v "Pažravej na Dunaji" ide len o ich teplé fleky... pokračovanie článku
Je dobré, keď začíname našu prípravu, ísť úplne na začiatok. Čo bolo na začiatku? Poznám na to jeden vtip.
Do ústavu duševných chorôb doviezli pacienta na vyšetrenie. Psychiater ho poprosil, aby mu povedal, kto je. On odpovedal, že je Boh. No počkať, poďme pekne od začiatku. Dobre, odpovedal pacient, na počiatku som teda stvoril nebo a zem. :-)
Je to len vtip, ktorý nám pripomína prvé slová v Biblii. Biblia začína takto: "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." V dnešnom príhovore by som vám chcel priblížiť, čo to znamená, že Boh stvoril nebo. pokračovanie článku
Na konferencii, ktorú sme mali tento víkend, ma veľmi oslovil opis demokracie vo Švajčiarsku, o ktorom rozprával pán Paulus Krajnik z Frenkendorfu. Po jeho príhovore som pochopil, prečo Švajčiarsko nechce byť členom EÚ. Bolo by škoda, keby prišli o svoj model demokracie, a nahradili ho tým naším ktorý vychádza z monarchie, socializmu a byrokracie. Demokracia je vláda ľudu. To, čo sa však z toho urobilo u nás a v EÚ, má ďaleko od vlády ľudu. Zvolíme si svojich zástupcov, a potom už nemáme dosah na to, ako bačujú. Viem, že u nás je švajčiarsky model zatiaľ nepriechodný, máme sa však od nich čo učiť, ako sa buduje občianska spoločnosť, a ako sa decentralizuje a necentralizuje... :-) pokračovanie článku
Viem, že sa v tejto prvej téme odo mňa očakáva, aby som vás nahováral na birmovku. Ja som sa však rozhodol, že vás budem od nej odhovárať. Pri zapisovaní sa mi niektorí priznali - a ja si to vážim - že nejdú na birmovku z vlastného rozhodnutia, ale preto, lebo si to prajú ich rodičia. Nebolo by dobré, ak by ste tu boli nasilu a ak sa niekto rozhodne ísť v neskoršom veku, ja sa tomu len poteším. Musím sa priznať, že závidím najmä najstarším z vás, že idete na birmovku teraz. Ja som išiel ako siedmak a veľa som z toho nemal. Pamätám si akurát, že sa skúšali otázky, že so sa ich celkom dobre naučil, ale nejak som to neprežíval... pokračovanie článku
Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Donedávna misionár na Luniku IX. Momentálne výpomocný duchovný vo farnosti Kostoľany nad Hornádom pri Košiciach. ...........................................
cerven7777gmail.com
