Čo robiť v prípade, keď si niektorý podriadený zamestnanec vyberie záujem, v horšom prípade závislosť, ktorá nemá nič spoločné s poslaním firmy. Ideálne je, keď to pochopí sám a odíde. V každom zamestnaní, či povolaní môže človek urobiť chybu a dobre mu padne, ak má okolo seba priateľov, ktorí ho upozornia a pomôžu mu buď chybu odstrániť, alebo slobodne sa rozhodnúť odísť.Tam, kde je dostatok komunikácie, šéfovia hneď vybadajú, že niečo nie je v poriadku a pomôžu mu buď vymaniť sa zo zlozvyku, alebo slobodne sa rozhodnúť pre niečo iné. Kde komunikácia je na nízkej úrovni, alebo je iba jednostranná, hľadajú sa možnosti, ako sa dozvedieť o chybách zamestnancov. Úplne najhorší spôsob je vyzvedať sa to od “donášačov”, prípadne vymyslieť systém, kedy jeden na druhého majú šéfom urobiť “hodnotenie”.Keď som bol vychovávateľov na gymnáziu a mal som na starosti 40 chlapcov, raz som sa preriekol takto:“Počul som o tebe to a to...”Toto moje vyjadrenie mi nadlho nabúralo dôveru u celej triedy. Neskôr, keď som mal viac skúseností a keď som začal študovať psychológiu, urobil som pred nimi takéto vyhlásenie:“Nech mi ktokoľvek na kohokoľvek aj omylom niečo donesie, nebudem to brať pri vašom hodnotení do úvahy. Trávim s vami dostatok času na to, aby som si sám mohol spraviť úsudok.”Hoci mi to dalo veľa námahy, vždy som sa usiloval slovo dodržať a nikdy som to neoľutoval, hoci som jedného študenta pre zlé správanie musel poslať domov. Nebolo to preto, že by som niečo na neho počul, vychádzal som len z toho ako som ho poznal a často som sa s ním rozprával.Viacerí z vtedajších študentov boli vysvätení za kňazov, iní ukončili vysoké školy a všetci sú mi dodnes veľmi vďační, že som nepodporoval bonzovanie.Bonzovanie sa podporuje iba tam, kde je problém s komunikáciou. Písomná komunikácia nastupuje tam, kde ústna zlyhala a kde sa stratila dôvera. Vytrácanie vzájomného sebapoznania vytvára živnú pôdu pre donášanie a podozrievanie.Nie je možné spoznať človeka cez dotazník. Na to, aby to niekto dokázal, musí byť veľmi skúseným psychológom. Neubližujme tým, ktorí sú nám zverení, najmä nie tak, že podporovaním “bonzovania” medzi nich vnesieme nedôveru. Ak niekoho nepoznáme dostatočne je to iba naša chyba a oni by za ňu nemali platiť, nie je to spravodlivé.
