Duch spolupráce vo farnosti

Autor: Jozef Červeň | 17.1.2012 o 11:30 | (upravené 17.1.2012 o 12:38) Karma článku: 15,63 | Prečítané:  2752x

Po pol roku pôsobenia vo farnosti Rakúsy som uvažoval nad tým, čo ma tu najviac potešilo a čo by som chcel aj naďalej rozvíjať. Myslím, že je to duch spolupráce, ktorý som tu našiel a ktorý sa usilujem trpezlivo podporovať všade, kde je to možné. Jedným z prvých krokov bolo, že som volených členov farnosti - farskú ekonomickú radu - pozval k spoluzodpovednosti za finančný chod farnosti. Urobil som to tak, že som im zveril vyberanie a počítanie peňazí, ako aj zodpovedné nakladanie s nimi. Z týchto financií, ktoré sa vyzbierajú do zvončeka pri svätých omšiach sa platia základné veci vo farnosti.

Takto vyzerala fara a kostol v roku 2007Takto vyzerala fara a kostol v roku 2007http://www.rakusy.sk/
V prvom rade je to prevádzka kostolov, kde najväčšou pravidelnou položkou, keďže bývame pod Tatrami, sú náklady na kúrenie. Spoločne sme hľadali spôsob, ako zabezpečiť aj v Mlynčekoch to, čo sa, myslím že zdarne, podarilo môjmu predchodcovi v spolupráci s ľuďmi z Rakús - aby v zime počas svätých omší nedrkotali zuby v kostole. Dá sa to síce vyriešiť aj tak, že človek si medzi zuby dá vreckovku, ale to by vyriešilo len rušenie zvukom a nedokázalo by to zabezpečiť potrebnú minimálnu tepelnú pohodu. V Rakúsoch to máme vyriešené elektrickými infražiaričmi, ktoré nám počas svätých omší dokážu zohriať kostol z hodnoty tesne nad nulou na prijateľných 6 - 8 stupňov. V Mlynčekoch využívame zatiaľ staré akumulačné pece, ktoré dopĺňame okamžitým kúrením ohrievačmi a vyhrievanými kobercami. Tieto koberce máme zatiaľ len v tretine lavíc a zdá sa, že to bol dobrý krok. V kostole, ktorý má železné okná s jedným sklom a železobetónový strop sa dokážeme dostať aj v mrazoch na také hodnoty, že ruky už neštípe... ;-) Teším sa aj z toho, že tento rok sa podarilo dať do poriadku starú farskú budovu, ktorá neslúži len na moje bývanie - mne stačí jedna izba, ale aj na pravidelné stretávanie zatiaľ s deťmi a mládežou. Najväčším problémom bolo zbaviť sa vlhkosti, ktorá sa pri mojom príchode začiatkom júla pohybovala okolo 80%. Prakticky to znamenalo, že oznamy vytlačené na tlačiarni večer, boli ráno také vlhké, ako by boli celú noc v parnej saune. Počas leta a jesene, prežitých väčšinou v montérkach, spolu s viacerými ľuďmi z farnosti sa nám spoločne podarilo celú farskú budovu obkopať, odvodniť a zmeniť terénne úpravy tak, aby vrchná voda netiekla smerom k nej, ale smerom od budovy. Do zimy sa nám podarilo vďaka zbierke vo farnosti aj vďaka tomu, že to pripravil už môj predchodca, vymeniť aj krytinu na fare. Trochu mi je ľúto, že za obeť prestavby muselo padnúť viacero najmä ihličnatých stromov, ktoré z južnej a východnej strany clonili tomu, aby na faru, ktorá je na kopci nad dedinou svietilo slnko. Týchto pár stromov plánujeme na jar nahradiť nielen nízko rastúcimi krovinami v okolí fary ale aj veľkým množstvom stromov (okolo 300 - 500), ktoré plánujeme vysadiť najmä zo severnej strany pozemku v okolí kostola a fary. Účelom výsadby nebude len nahradenie vyrúbaných stromov, ale aj zlepšenie veternej clony zo severnej strany pozemku - od Tatier - a tiež zlepšenie schopnosti pozemku vsiaknuť dažďovú vodu najmä pri väčších dažďoch, ktoré nás vytrápili najmä minulý rok. Jeden meter štvorcový lesa dokáže zachytiť až desaťnásobne viac vody ako štvorcový meter lúky. Z týchto dôvodov, ale aj z dôvodu prudkých vetrov by sme tiež chceli v okolí kostola vysadiť a udržiavať clonu zo živých plotov, nielen preto, aby nám v zime nerobilo veľké záveje, ale aj preto, aby kráčanie na svätú omšu bolo pohodovejšie. Pre tých, ktorým je ťažšie chodiť najmä po zasnežených schodoch, teda najmä pre starších, by sme chceli nad vchodom do kostola, nad schody ktoré opravíme, postaviť striešku nad vstupom do kostola, ako aj urobiť zboku chodník so zábradlím, ktorým by sa bez schodov - bezbariérovo - dalo dostať do kostola cez sakristiu. Ak sa nám podarí, chceli by sme tiež pokročiť v úprave dvora, ktorý sme prispôsobili na parkovanie viacerých áut, aby tí, ktorí to majú ďalej, alebo majú niekoho, komu sa naozaj ťažšie kráča, mohol zaparkovať čo najbližšie pri kostole. Vo farskej budove by sme chceli dokončiť úpravu kancelárie tak, aby tam bolo možné pravidelné stretávanie nielen pre deti a mládež, ale chcel by som rozbehnúť pravidelné stretávanie sa dospelých na tzv. batôžkových posedeniach, kde každý príde s batôžkom z ktorého ponúkne ostatných a bude mať možnosť podebatovať o svojich radostiach a starostiach. Mám záujem rozbehnúť aj pravidelné stretávanie (raz mesačne) tých manželov, ktorí by o to prejavili záujem. Viem veľmi dobre, že nič z toho, čo sme spoločne tento rok pre zveľadenie majetku farnosti urobili, by sa nepodarilo bez spolupráce mnohých ľudí. Ešte raz by som chcel poďakovať členom farskej rady, pani ekonómke, ružencovým spolkom, obecným úradom v Rakúsoch a Mlynčekoch za dobrú spoluprácu, kostolníkom, kantorom, členom spevokolov, katechétkam, miništrantom, všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom či už finančne, alebo ochotnou pomocou pričinili o upratovanie, údržbu a opravy na kostole, na fare a v ich okolí. Do Nového roku prajem všetkým nám, aby sa nám aj naďalej darilo spolupracovať, aby sme si navzájom pomáhali žiť zodpovedne pre budúce generácie, aby sme zachovali a zveľadili dedičstvo našich otcov. Nielen to materiálne, ale aj to duchovné, veď lepšie sa budeme mať vtedy, ak sa budeme usilovať byť lepší. K tomu nech nám pomáha náš dobrý Boh.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?