Socialistické Myslenie Enormných Rozmerov

Autor: Jozef Červeň | 12.3.2012 o 7:00 | Karma článku: 19,95 | Prečítané:  5717x

Toto je skutočný dôvod návratu pána súdruha Fica do premiérskeho kresla. Máme demokraciu, teda vládu ľudovej väčšiny, a táto ľudová väčšina chce dnes socialisticko - kapitalistické istoty. Problém je v tom, že cena "istôt" sa od doby socializmu pohla výrazne hore. Kedysi k týmto istotám patrili platy a dôchodky schopné zaplatiť základné potraviny, strechu nad hlavou, nejaké to motorové približovadlo pre ľudí, ktorí si na ne roky šetrili, raz za pár rokov nejaký elektrický spotrebič do domácnosti, a raz za čas dovolenka niekde v stanovom tábore, v lepšom prípade v nejakom lacnom hoteli (to záviselo od pozície v podniku, ktorá väčšinou závisela od pozície v jednej strane). Pozitívom bolo, že všetci mali prácu, všetci zadarmo študovali a všetci boli zadarmo ošetrení v chabo vybavených nemocniciach, kde lekári nepredlžovali choroby až tak veľmi, ako sú to schopní za oveľa vyššie náklady robiť dnes. Dnešné istoty sú drahšie ako boli vtedy a nízko efektívna práca ich nedokáže zabezpečiť všetkým. Zamestnaní boli všetci, aj keď nie všetci pracovali a brali plat preto, že podniku vytvárali zisk, ich sociálna dávka sa nazývala platom rovnako ako u tých, ktorí ich mali za skutočnú prácu...

Toto všetko spomínam len preto, aby bolo jasné, že keby ako pán súdruh Fico chcel, nijako z reálnych peňazí nedokáže zabezpečiť ľuďom všetky socialistické sociálne istoty, dokonca ani len svojim voličom (väčšina z tých, ktorí ho nevolili od neho nechcú nič, lebo sa dokážu uživiť sami, či už na Slovensku alebo kdekoľvek vo svete). Dnešné "istoty" sú na oveľa vyššej úrovni a samozrejme aj oveľa viac stoja, ako tomu bolo kedysi. Umelá zamestnanosť problém nevyrieši. Dnes už mnohé pracovné pozície nie sú, lebo zanikli z dôvodu neefektívnosti. Spomínam si na prekvapenie jedného farmára z Rakúska, ktorý navštívil počas socializmu Jednotné roľnícke družstvo zamestnávajúce okolo 300 ľudí. Keď zistil, že má toľko zamestnancov, bol zvedavý na to, či táto obrovská firma má na starosti celé východné Slovensko, alebo len jeho polovicu. Keď sa dozvedel, že má toľko isto hektárov ako jeho farma, ktorú obrábal s niekoľkými zamestnancami, prestal sa čudovať tomu, že na Slovensku majú všetci prácu, a tak dlho šetria na čokoľvek. :-) Pán súdruh Fico veľmi dobre vie, že socialistické rovnostárstvo živené slovenskou závisťou je veľmi hlboko zakorenené v ľuďoch. Mnohí nemajú problém prijať myšlienku, že štát (teda Fico) by sa mal postarať o to, aby sme sa mali všetci rovnako dobre (teda všetci rovnako zle), a tiež o to aby niektorí zbytočne netrčali z rady. Aby bolo jasné, neobhajujem tu neľudsky dravých kapitalistov, ktorí vo svojich podnikoch na Slovensku zdierajú ľudí v ťažkých podmienkach za nízku mzdu, zakiaľ oni zhrabnú väčšinu zisku. Mám tu na mysli skôr drobných podnikateľov, a živnostníkov - ohrozený to druh na Slovensku - ktorým okolie závidí, že sa majú lepšie, a už vôbec nepozerajú na to, že si to tvrdo oddreli, a že hlavne z ich daní štát financuje svoje predražené aktivity. Na Slovensku ešte stále väčšina ľudí od štátu chce, aby im riešil ich problémy namiesto toho, aby im pri riešení problémov nezavadzal slabou políciou neschopnou ochrániť tých, ktorým sa ubližuje, súdnictvom s nízkou vymáhateľnosťou práva, či zbytočne predraženou byrokratickou štátnou správou. Bolo by naivné si myslieť, že socialistické myslenie sa na Slovensku vykorení za nejakých 20 rokov. Socializmus s neľudskou tvárou najskôr vystriedal kapitalizmus s neľudskou tvárou a pokrivenú socialistickú morálka (kto neokráda štát, okráda svoju rodinu a svojich priateľov) vystriedala dravá kapitalistická morálka (zisk za každú cenu a rast ekonomiky s minimom solidarity). Cesta, kde cieľom je zodpovedná spoločnosť, sa nejaký čas dá vydržať aj s uťahovaním opaskov, ak si ich však tí, ktorí hovoria o uťahovaní opaskov, pre svoju nenažranosť naopak povoľujú, ľud začína reptať a chce sa z púšte radšej vrátiť do otroctva späť k mastným hrncom (alebo rožkom a mlieku za dve koruny). Nie je nič divné, že na stranu reptajúcich sa pridajú aj tí, ktorí by mali byť vodcami k zodpovednej spoločnosti, a že dokonca repcú oveľa hlasnejšie aj napriek tomu, že v ich stanoch mastné hrnce vymenili za prepychové hostiny, zakiaľ pospolitý ľud hladuje. Sýty väčšinou hladnému neverí. Aké je riešenie? Dobrá správa je, že ak sa naozaj budeme naďalej usilovať, tak socialistické myslenie je už v polčase rozpadu. Niektorí musia dozrieť, aby začali rozmýšľať inak, aby začali naozaj robiť všetko preto, aby sme sa dostali k cieľu, ktorým je zodpovedné spravovanie a zveľaďovanie spoločných hodnôt. Tí, ktorí mastné hrnce v otroctve zažili už ako dospelí, a nedokážu dozrieť, musia zomrieť, aby uvoľnili miesto tým, ktorí už nie sú naučení čakať s nastrčenou rukou. Tým, ktorí vedia, že ruka, ktorá im najskôr pomôže, je tá na konci ich pleca. Na to, aby títo natŕčači rúk zomreli, je potrebný čas. Na to naozaj 20 rokov nestačí, či sa nám to páči, alebo nie. Dokonca uvažujem nad tým, či bude stačiť ďalších 20, keďže vek dožitia dnes sa posunul smerom nahor. Mnohí z tých, ktorí mali počas nežnej revolúcie 20 rokov, budú v roku 2029 zdatní čakatelia na dôchodkový vek, a ešte nejaké to desaťročie budú z nich senilní, ľahko manipulovateľní voliči. Ak by to bolo tak, tak sa k polčasu rozpadu socialistického myslenia ešte len približujeme, čo nie je dobrá správa pre nikoho v našej nádhernej krajine pod Tatrami. Ešte stále je tu nádej, že môže pribúdať ľudí, ktorí budú pre budovanie spoločného dobra prospešní inak než tým, že zaujmú svoje miesto na cintoríne. Záleží to od toho, či si budeme schopní vybrať na miesta spravovanie štátu naozaj zodpovedných ľudí, a tiež od toho, či budú ochotní túto prácu prijať s vedomím zodpovednosti a s vedomím cieľa ku ktorému má naša spoločnosť dôjsť. Závisí to aj od toho, či oni sami budú schopní vymaniť sa zo vzorcov socialistického myslenia a či budú dosť silní, aby na druhej strane nepodľahli mysleniu kapitalistickej dravosti, kedy človek človeku je skôr vlkom ako bratom. Nebuďme smutní z toho, že ako spoločnosť sme voľbami odkázali celému svetu, že socialistické myslenie v našej krajine ešte žije. Bedákaním a nadávaním na socialistov sa to nezmení, pretože vždy, keď nadávame na socialistov, nadávame na väčší alebo menší kúsok každého jedného z nás. Môžeme zmeniť len to, aby ten kúsok bol čo najmenší, aby sme sa stali ľuďmi, ktorí budú dobroprajní, ktorí sa potešia, ak ktokoľvek v našom okolí bude úspešnejší ako my, pretože lepšie využíva svoje talenty a dary pre spoločné dobro všetkých. Nechajme vládnuť pána súdruha Fica s jeho stranou. Dúfajme že 4 roky bude dosť na to, aby sme ako krajina spravili maturitu zo zo zodpovednej slobody. Na socialistické myslenie je najlepším liekom socialistická vláda. Fico skončí podobne ako Mečiar, otázkou je len, či sa po ňom nájde nejaký ďalší majster socialistického populizmu. Nechajte ho vládnuť, nech pochybujúci na vlastnej koži okúsia, že sľubované istoty nemajú čakať od nikoho iného ako od svojho vlastného úsilia. Našťastie rastie povedomie, že našich zamestnancov, ktorých sme si zvolili, musíme aj kontrolovať, aby prácu v parlamente a vo vláde, za ktorú im dobre platíme, robili naozaj zodpovedne.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?