Demokracia na Slovensku? Ešte nebola...

Autor: Jozef Červeň | 14.5.2012 o 7:00 | (upravené 14.5.2012 o 7:57) Karma článku: 17,67 | Prečítané:  3674x

Ľudia, ktorí nadávajú na demokraciu na Slovensku, nadávajú zbytočne. Demokraciu sme tu ešte nemali. Možno socialistickú monarchiu, kleptokratickú partokraciu, reklamokraciu, vládu oligarchov, finančných a iných záujmových skupín. Bežný človek v podstate nemá žiadnu možnosť ovplyvniť nakoľko ho páni okradnú a rozdajú svojim. Všimli ste si - nazval som ich pánmi, presne tak sme nazývali súdruhov pred rokom 1989 - tých súdruhov z "verchušky", ktorí si na úkor ľudu žili ako prasatá v žite. Pre tých, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo o tom, ako sa máme pozerať, a najmä ako máme kontrolovať našich zamestnancov, ktorých omylom označujeme za pánov, ponúkam príklad o tom, ako funguje demokracia vo Švajčiarsku. Dovolíme im aby vládli namiesto toho, aby sme od nich vyžadovali aby makali rovnako ako to oni vyžadujú od platiteľov daní a nehanbia sa ich zdierať prehnanými daňami. Pomôže nám to pochopiť ako je možné, že aj keď žijeme v rovnako pekných krajoch, u nich sú si pred zákonom, ktorý si vážia viacmenej všetci, rovní, no u nás sú si prasatá rovnejšie. Ponúkam pohľad Slovákov, ktorí už roky žijú vo Švajčiarsku. Myslím, že aj keď sme ich pobili v hokeji, v demokracii ešte dlho nie...

Štefan Hríb sa Pod lampou s obľubou pýta "môže za to demokracia?" a spravidla sa uspokojí s odpoveďou "demokracia je najhoršia forma vlády, ale nič lepšieho ešte nevymysleli". Akoby si nevšimol, že demokracia a kleptokratická partokracia sú dve rozdielne veci. Zamieňa si dubák s muchotrávkou a to môže byť smrteľný omyl. Označovať náš chorý politický systém pojmom demokracia je nepochybne mimoriadne nešťastný nápad. Skutočná demokracia vyzerá predsa úplne inak. Stačí porovnať Slovensko so Švajčiarskom. Švajčiarsky občan uplatnil zásadu suverenity ľudu (moc pochádza od občana) a dal sám sebe dve základné práva: - právo hlasovať, - právo voliť Pán Krajnik doplnil tretiu: - pravo domovskej dediny (Heimatsgemeinde) Svajciar je v prvom rade obcanom domovskej dediny s domovskym pravom v pripade nudze uchylit sa v domovskej dedine. z toho vyplyva povinnost odvadzat dane v dedine, dedina dane vybera, cca 1/3 si nechava, dalsie 2/3 idu na Kanton a Bund (Spolok) Vláda a parlament ľudu nevládnu, ale len dočasne spravujú veci verejné. Sú platenými zamestnancami občanov a sú voči nim v podriadenej pozícii. - poslanec = zamestanec - občan = majiteľ firmy Úlohou poslancov je odbremeniť občanov od rutinného každodenného rozhodovania. V mene obyvateľov pripravujú a schvaľujú bežné zákony. Tie však nevstupujú do platnosti automaticky. Občania môžu vetovať akýkoľvek zákon a môžu rozhodnúť, že budú o danej veci radšej hlasovať osobne v referende. Parlament nemá právomoc zmeniť ústavu, to môže iba ľud (referendom). Občania majú právo zákonodarnej aj ústavodarnej iniciatívy. Po vyzbieraní potrebného počtu podpisov môžu petíciou sami predkladať návrhy zákonov, ktoré parlament po rokovaní so zástupcami petičného výboru buď prijme a zapracuje do legislatívy alebo sa o nich hlasuje v referende. Pred referendom prebiehajú rozsiahle verejné diskusie, a každý s predstihom dostane brožúrku s podrobnými argumentami za a proti. Kto sa nevie rozhodnúť, môže si osvojiť odporúčanie svojej obľúbenej strany. Tato verejna a pomerne dlha ale slusna diskusia je najdolezitejsou fazou hlasovania. Tyka sa to hlasovania na vsetkych 3 urovniach ( veci dediny, kantonu a spolku (Bund) Referendum je bez ohľadu na účasť vždy platné a je vždy záväzné. Neexistuje žiadna možnosť, ako by tomu nejakí zamestnanci občanov(poslanci) mohli zabrániť. Aj volebný systém je zaujímavý: Pri voľbách má švajčiarsky volič možnosť zobrať si napríklad kandidátku strany Obyčajní ľudia, "zakrúžkovať" na nej povedzme Matoviča a ostatných vyškrtnúť. Zároveň môže rukou dopísať ďalšie mená z iných strán - napríklad Luciu Žitňanskú (SDKU), Ľubomíra Galka (SaS), Daniela Lipšica (KDH) a trebárs aj Noru Mojsejovú a bude to platný hlas pre uvedených kandidátov. Niektoré ďalšie perličky: Švajčiari nemajú žiadnu 5 percentnú hranicu na zvolenie do parlamentu. Pre 8 miliónov obyvateľov im stačí sedem ministrov, pričom jeden z nich striedavo zastáva aj funkciu prezidenta (nepotrebujú na to najvyššieho ústavného pretekára Ivana Seatoviča). Nemajú žiadnu koalíciu a opozíciu. Švajčiari majú konkordanciu. To znamená, že každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť ponúknuť do vlády čo najlepšieho ministra. O zákonoch sa podrobne diskutuje so snahou dosiahnuť už v parlamente čo najväčšiu celospoločenskú dohodu, aby veľká väčšina obyvateľov bola spokojná a aby zbytočne nezaťažovali občanov referendom. Vláda má dlhodobo celosvetovo najvyššiu dôveru obyvateľstva (75 až 80 percent). Kedze je to v Europe najstabilnejsia vlada, je teda aj najlacnejsia a najefektivnejsia. Politické strany nedostávajú žiadne príspevky od štátu. Nezamestnanosť je iba 3 percentá a na uživenie štátu, v ktorom politici nekradnú (nemajú veľmi ako), stačí DPH vo výške 8%. Napriek 3 % nezamestnanosti Svajciarsko dokaze absorbovat a drtivu väcsinu aj zamestnat cca 100 000 cudzincov-imigrantov za rok! (podiel cudzozemcov s cudzou statnou prislusnostou je ca 2 miliony obyvatelom z celkoveho poctu 8 milionov. Z toho rocne sem pribuda cca 50 000 Nemcov, ktori tu najdu lepsie uplatnenie ako v Nemecku (zvlast byvalom vychodnom). Cca 260 000 obyvatelov susednych krajin Nemecko, Rakusko, Taliansko, Francuzsko, denne chodi uz dlhe roky za pracou do Svajciarska. Ti sa ale nepocitaju do stavu cudzincov, de facto ale Svajciarsko dokaze aj im poskytnut pracu. Tendencia stupajuca. V roku 2000 ich bolo len ca 150 000. Suverénni švajčiarski občania sú vlastníkmi svojho štátu. Nepotrebujú Fica ani Mečiara, pretože potrebné sociálne istoty si vedia zabezpečiť hlasovaním aj sami. Majú svojich politikov pod kontrolou a nemusia meditovať nad tým, ako si zvoliť menšiu gorilu. A teraz ešte raz, čože to máme na Slovensku? Demokraciu? Príroda nedáva nič zadarmo. Ani volebné právo. Aj to sme si museli vybojovať. Slovenskí politici nám nanútili nepoužiteľné a nedemokratické pravidlá. Hrajú s nami stále tú istú spoločenskú hru "Zvoľ si svojho zlodeja". Dzurindovské a Ficovské skratky k vyšším platom a lepším sociálnym istotám sú len červík na udici. Ale nenechajme sa nachytať. Jediná cesta k švajčiarskym platom vedie cez "švajčiarske" zákony. Švajčiari začali svoju púť ku skutočnej demokracii už v roku 1848 a ešte stále nemajú ani zďaleka všetko ideálne. Ale až keď raz budeme fungovať aspoň tak ako oni, až potom si budeme môcť povzdychnúť "demokracia je zlý systém, ale nič lepšieho ešte nevymysleli". Nakoniec potvrdenie : nedavna reprezentativna anketa ukazala: - v susednej najbohatsej nemeckej krajine Badensko Wuertenbergsko väcsina ludi by sa hned pridala ku Svajciarsku - na talianskej strane susedne najbohatsie Lombardsko hed by sa pridalo k Svajciarsku (zvlast na konci Berlusconiho vlady) - Francuzsko: Alsasko nemusi ani hlasovat, velmi vela %ualne najviac Alsasanov denne chodi za pracou do Svajciarska. Autorom je Jozef Bielik (to je časť s diakritikou) Autor pôsobil ako vedúci redakcie Lichtenštajnskej televízie. Dodatocne poznamky doplnil: P. Krajnik (to je cast bez diakritiky) Čo dodať na záver? Ak chceme mať aj na Slovensku demokraciu, musíme sa najskôr naučiť myslieť a rozprávať o Slovensku ako o krajine, ktorú nám zhumpľoval každý jeden človek, ktorý nerobí nič proti tomu, aby nás naši zamestnanci podvádzali a okrádali. Ak ich platíme za robotu, ktorú si nerobia a neozveme sa vtedy keď treba, nenadávajme len na nich. Na to máme právo až vtedy, ak najskôr vynadáme tomu pohodlnému a bojazlivému človeku, ktorému umývame zuby...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?