Vianoce skončili, čo teraz?

Autor: Jozef Červeň | 14.1.2013 o 20:30 | Karma článku: 13,86 | Prečítané:  1489x

Počas vianočného obdobia sme v kostoloch videli viaceré tváre, ktorých do kostolov pritiahlo možno po dlhšom čase čaro vianočnej atmosféry. Je úplne prirodzené, že človeka priťahuje to, čo je pekné. Pekná výzdoba, piesne, betlehem... Všetko toto vplýva na citový život človeka, niekedy až natoľko, že mnohí ľudia dokázali vstať aj od svojho obľúbeného seriálu a prišli si po dávku citovej radosti medzi ľudí, do chrámu. Nie je nič zlé na tom, že človek pri liturgii zažije aj takéto chvíľky citového naplnenia. Človek nie je len rozumným tvorom, ale aj citovým. Po "Vianočnom období" prichádza obdobie, ktorý sa nazýva obdobím "Cez rok". Toto obdobie je zamerané na to, aby sa človek nenechal len unášať citmi a pocitmi, ale aby na svoj život viery nazrel trošku triezvejšie. Toto obdobie nás pozýva sadnúť si k nohám Učiteľa presne tak, ako sme sedeli pri jeho jasličkách. Pri jasličkách človek načúval viac očami a srdcom, teraz je čas aj na intelekt a vôľu, aby sme nezabudli, kvôli čomu to betlehemské Dieťa prišlo...

Už je po Vianociach...Už je po Vianociach...http://technika.specwar.info
Počas vianočného obdobia sme ho nechali "dorásť" možno trošku prirýchlo. Ešte si na neho ako na dieťa spomenieme na sviatok jeho obetovania v chráme na 4O. deň od Vianoc. Vianoce sa však končia spomienkou na Ježišov krst. Tam prežívame to, že Dieťa je už mužom, a začína budovať svoju Cirkev tak, že pozýva apoštolov, aby boli s ním, aby ho počúvali sediac pri jeho nohách, keď vyučoval zástupy. Počúvali ho aj vtedy, keď im v súkromí niektoré podobenstvá vysvetľoval bližšie, a oni si tie vysvetlenia našťastie zapamätali a zapísali aj pre nás. Bolo by nerozumné uspokojiť sa len s vianočným "posolstvom nemluvňaťa"... V tomto období viacerí kňazi prežívajú trošku smútok pri pohľade na prázdnejšie lavice v chráme, v ktorom zaznieva Ježišovo posolstvo. Viacerí ľudia si našli čas citovo sa "nabiť" pri oslavách jeho narodenín, keď však Oslávenec podrástol a chce sa s nimi podeliť, kvôli čomu prišiel medzi ľudí v ľudskom tele, strácajú záujem o to, čo im chce povedať, lebo majú "tak veľa práce a povinností", že priateľstvo s Ježišom sa odsúva na vedľajšiu koľaj. Je to stále ten istý jedinečný Boh a človek zároveň, no možno dávajú si v priateľstve "pauzu" do toho času, kedy bude umierať na kríži. Vtedy sa opäť pri počúvaní pašií pripoja k nariekajúcim a plačúcim ženám, ktoré lamentujú nad tým, čo mu len tí zlí ľudia urobili. Jeden priateľ mi raz povedal, že s tým sa asi nič nedá urobiť, lebo sú to vraj "ponorkoví kresťania", ktorí celý rok prežijú v morských hlbinách svojich starostí a nadýchať sa prichádzajú len na Vianoce a Veľkú noc. :-) Žiť v hlbinách svojich starostí bez pohľadu na slnečné lúče a bez čerstvého vzduchu nie nič príjemné. Takým ľuďom často hrozí "ponorková choroba". Je to choroba z toho, ak človek pridlho s niekým žije v uzavretých priestoroch. Stáva sa, že niekedy mu na tom druhom začne prekážať už aj to, akým spôsobom si zaväzuje šnúrky na topánkach. :-) Pôsobí to aj na skresľovanie chýb druhého človeka a tých svojich. Chyby druhého sa vždy vidia cez zväčšovacie sklo, kým tie vlastné sa zdajú také banálne... Netreba sa čudovať "ponorkovým", ak majú priveľké nároky aj na Ježiša a jeho Cirkev. Neuvedomujú si, že ich úlohou je sadnúť si k nohám Ježiša a nechať sa ním viesť a ním poúčať. Mnohí z nich by chceli meniť Cirkev a dokonca poúčať Ježiša. Zabúdajú na to, že to On založil spoločenstvo z apoštolov a prvých kresťanov, ktorí aj keď boli vzorom pre ostatné komunity, tiež mali svoje problémy. Museli sa počas stáročí neustále obnovovať a vracať sa k pahrebe učenia Ježiša. Museli sa nájsť tí, ktorí dovolili Duchu Svätému mávaním krídel "odprášiť" to, čo bolo len popolom. Duch Svätý naozaj obnovuje spoločenstvo založené Ježišom. Robí to tak, že tam, kde nájde skutočný záujem o Ježišove slová, tak ich pomáha pochopiť. Tomu, kto si málokedy nájde čas, aby si jeho slová vypočul by aj Duch niečo pripomenul, ale u niektorých nemá čo... Prajem všetkým požehnané a milostiplné prežívanie obdobia cez rok, obdobia, kedy sa človek pri nohách Učiteľa dokáže naučiť a pochopiť prečo sa narodil na Vianoce ako malé dieťa, a prečo sa vlastne nechal za nás pribiť za kríž...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?