Boha treba viac poslúchať ako ľudí!

Autor: Jozef Červeň | 16.4.2013 o 7:00 | (upravené 16.4.2013 o 7:23) Karma článku: 14,05 | Prečítané:  2474x

Túto vetu vyslovili apoštoli potom, ako boli vypočúvaní veľradou. Bolo im vyčítané, že celý Jeruzalem zaplavili učením Ježiša Krista, a to vtedajším mocným nesedelo do ich plánov. Nedokázali sa k tomu postaviť tak múdro ako Gamaliel, ktorý vyhlásil, že ak je tento zámer od ľudí, tak sa určite rozpadne, no ak je od Boha, neurobia s tým nič. Táto udalosť je veľmi poučná, no aj večne sa opakujúca. Prežíva ju každý človek, ktorý sa pokúša o nejaké trvalejšie hodnoty. Výsledky takéhoto snaženia vždy na začiatku vyzerajú ako cesta späť, pretože sa kráča proti prúdu. Často počúvame od ľudí, že oni by sa do niečoho pustili, no obávajú sa, čo na to povie ich okolie. Zabúda sa na jednu vec, že ľudia v skutočnosti nemajú radi zmenu a to hlavne vtedy, ak sa jedná o výraznú zmenu k lepšiemu. Je to preto, lebo pri nepodstatných kozmetických zmenách vidieť výsledok takmer okamžite, no pri výrazných zmenách sa veci naoko najskôr zhoršia, a až neskôr prichádza viditeľná zmena k lepšiemu, lebo až keď sa problém začne riešiť, ukáže sa jeho rozsiahlosť...

Svet pohýnajú dopredu ľudia, ktorí sa neboja podstatných zmien k dobrému. Sú to osobnosti, ktoré obvykle nemajú veľa fanúšikov, pretože sa púšťajú do toho, čo prinesie výsledky až neskôr. Sila týchto osobností je v tom, že sa nenechajú zmanipulovať mienkou davu, ktorá vždy na začiatku úsilia stojí proti tomu, kto sa pustí do náročnejšieho diela. Je to z jednoduchého dôvodu. Ľudia neradi prichádzajú o istoty. Vidíme, ako sa dokážu skoro až klaňať tomu, kto im ich sľúbi. Málokto je naučený plánovať dlhodobejšie, lebo na to je potrebné vedieť povzniesť sa nad problémy, povzniesť sa nad záujmy jednotlivcov a presadzovať to, čo slúži spoločnému dobru. Skúsenosť ukazuje, že najviac tomu dobru prinesie to, čo sa spočiatku zdalo ako veľká strata. Apoštoli sa nevzdali ohlasovania o tom, že Ježiš žije. Napriek ohováraniu, zastrašovaniu, napriek bitkám a väzeniu išli za tým, čo od nich chcel Boh. Keby sa nechali zastrašiť verejnou mienkou, keby im záležalo na tom, ako sa na nich pozerajú ich súkmeňovci, neboli by sa pustili do ohlasovania. Pre svojich vlastných sa stali vydedencami, odpadlíkmi od viery otcov. Zradili zákon, v ktorom boli vychovaní, no Židom najviac prekážalo ich oslobodenie sa od tradícii otcov. Od toho, čo častokrát s vierou v Boha nemalo nič spoločné, no prijalo sa to ako akýsi odlišovací znak od tých ostatných. Stádovití ľudia potrebujú presviedčať tých ostatných, že ich stádo je lepšie. Na jednej strane sa budú dušovať, že nechcú patriť do nejakého stáda oviec, v ktorom by bečali ako ostatní, na druhej strane však pokojne bučia, či kotkodákajú v inom stáde. :-) Človek je spoločenský tvor, no nielen to, je aj stádovitý tvor. Väčšina ľudí vždy bude s radosťou lietať radšej v kŕdli, ktorý sa bezcieľne prevaľuje krajinou, ako by sa mali zapojiť do letky, ktorá lieta vysoko nad malichernými starosťami, pretože sa zoskupila, aby prekonala dlhú vzdialenosť. Stádovitým ľuďom bude vždy viac záležať na tom, koľko ľudí ich za ich správanie pochváli, ako na tom, či ich správanie je skutočne dobré a prínosné pre spoločné dobro komunity v ktorej a pre ktorú žijú. Skutočné osobnosti sa povznesú nad chválu a popularitu, pretože vedia, že je to len poľná tráva, ktorá zahorí, ale dlhodobejšie sa pri nej nedá zohriať. Nie je jednoduché napriek nepriazni ľudí vytrvať na nastúpenej dobrej ceste so zaručeným výsledkom. Do jednej dediny prišiel turista a opýtal sa jednej babičky, či sa u nich narodila nejaká veľká osobnosť. Babička s úsmevom odvetila, že u nich sa rodia len malé deti. Ak je niekto osobnosťou schopnou posúvať veci dopredu, je to len preto, lebo sa sám o to pričinil. Charakterným sa človek stáva vtedy, ak napriek ťažkostiam, nepriaznivým okolnostiam a aj nevôli tých, ktorým pomáha, tlačí životom svoj vozík dobra určený hlavne ľuďom okolo seba, ale aj generáciám, ktoré prídu po ňom. Toto dokážu len skutočné osobnosti. Tí, ktorí sa rozhodli Boha viac poslúchať ako ľudí, bez ohľadu na to, či je to Boh Biblie, alebo ten Boh, ktorý sa každému človeku prihovára v jeho svedomí...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?