O tom, ako ma balil homosexuál...

Autor: Jozef Červeň | 2.2.2015 o 9:11 | (upravené 2.2.2015 o 11:00) Karma článku: 12,64 | Prečítané:  9822x

Bolo to v Bratislave na nábreží Dunaja. Vybral som na prechádzku, vyvetrať hlavu cez skúškové obdobie. Pristavil sa pri mne starší mierne šedivý pán, opýtal sa ma ako sa mám, a či sa môže so mnou na chvíľku poprechádzať. Súhlasil som, myslel som si, že mu ide len o debatu. Po chvíľke navrhol, že či nezájdeme kúsok do lesa, že to tu pozná, a že mi niečo ukáže. To som ešte netušil, čo mi chce ukázať. :-) Povedal, že si musí odskočiť, a zašiel za neďaleký strom. Nejak mu to trvalo, myslel som si, že má nejaké zdravotné problémy. Zavolal ma, aby som prišiel bližšie, zdalo sa mi, že nejak ťažšie dýcha, že potrebuje moju pomoc. Naozaj chcel pomôcť, ale s niečím, s čím som mu pomôcť nechcel ani náhodou...

Z jeho pohybov som usúdil, že sa nepokúša uľaviť močovému mechúru, a že chce pomoc ktorú odo mňa veru nedostane. Nevedel som, čo mám robiť, či mám odísť, či zostať. Na jeho otázku, či mu nepomôžem, som odpovedal, že s týmto veru nie. Chcel som odísť, no prišlo mi ho ľúto. Odvrátil som sa, no zostal som stáť, lebo sa ma spýtal, či ma môže chytiť aspoň za ruku. Nemo som prikývol a on ma voľnou rukou chytil za predlaktie. Nehladkal, len sa pevne chytil. Keby hladkal, určite by som utiekol. Keď bol hotový a uvoľnil zovretie môjho predlaktia, pobrali sme sa ďalej. Ľútosť a zvedavosť. To boli pocity, ktoré ma udržali, aby som sa nerozbehol. Uvedomil som si, že mám možnosť lepšie spoznať človeka, ktorý sa na veci pozerá inak.

Keď tak po rokoch uvažujem, čo mi okrem zvedavosti pomohlo neutiecť, myslím, že to bola aj jedna celkom maličká vec. Bolo to len kúsok po Nežnej revolúcii a málokto vtedy nosil nejaké náboženské symboly. On mal na prste ružencový prsteň. Obyčajný, derúci sa "plecháč", taký, aký som nosil ešte ako študent na vysokej škole, ale len vo vrecku, a nasadzoval som si ho na odporúčanie starších študentov len vtedy, keď som večer z internátu išiel na svätú omšu a na stretnutie. Takýto prsteň nosili ľudia, ktorí sa modlili ruženec. Uvedomil som si, že ak sa ten pán modlí ruženec a nehanbí sa za to, nemôže to byť zlý človek.

Kráčali sme ďalej po nábreží. Myslím, že sme obidvaja uvažovali nad tým, prečo som neutiekol. Povedal mi, že som pekný chlapec, že preto ma oslovil. Odvetil som mu, že ak by mi to povedalo nejaké dievča, tak by ma to aj potešilo, no počuť to od muža, to ma veru neteší. Vysvetli som mu, že tak ako sa jemu páčia muži, tak sa mne páčia ženy, a že na tom nič nezmením. Keď som mu povedal, že študujem teológiu, ukázal mi ruženec a povedal, že aj on sa modlieva, občas zájde aj do kostola, a že bol dokonca aj na púti v Lurdoch. Opýtal sa ma, či by sme sa mohli ešte niekedy stretnúť a či by som mu nezohnal nejaké materiály o tom, aký má pohľad Katolícka cirkev na homosexuálov.

Súhlasil som so stretnutím, ale samozrejme len na verejnom mieste. Na stretnutie som mu doniesol na papieri vytlačené to, čo sa mi podarilo objaviť o tejto téme hlavne v Katechizme katolíckej cirkvi, ktorý sme tuším vtedy mali ešte len v pripravovanom preklade, a ktorý vyšiel v roku 1999. Píše sa v ňom, že psychický vznik toho, že niekto pociťuje výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia, ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Sväté písmo predstavuje homosexuálne vzťahy ako zvrátenosť, hlavne, ak sa dejú násilne voči heterosexuálom tak ako v Sodome (Gn 19, 1-29). Alebo vtedy, ak sa to deje len z náruživosti (Rim 1,24-27). Dokonca sa tam jasne píše, že súložníci mužov nebudú dedičmi Božieho kráľovstva (1Kor 6,9-10), že sa to prieči zdravému učeniu (1Tim 1,10).

V katechizme sa píše, že len muž a žena sa v Biblii predstavuje ako komplementárne, vzájomne sa dopĺňajúce spoločenstvo, aby mohli rozvíjať rodinný život. Ľudí, ktorí si nemôžu založiť rodinu, je potrebné prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a je potrebné vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Katechizmus otvorene priznáva, že v dôsledku svojho stavu, kvôli ktorému sú povolaní k čistote, sa budú stretávať v živote s ťažkosťami a pomáhajú im hlavne nezištní priatelia, modlitba a sviatostná milosť. Priateľstvo pestované medzi osobami toho istého, alebo rozdielneho pohlavia, je veľkým dobrom pre všetkých. Na ďalšom stretnutí mi ten pán povedal, že to čo som mu dal, prefotil aj pre niektorých svojich priateľov, a že sa to aj jemu aj im páčilo.

Mali sme ešte niekoľko spoločných stretnutí, ktoré boli len o debatách a vzájomnom spoznávaní. Povedal mi, že teraz nemá nejakého stáleho priateľa, s ktorým by si rozumel vo všetkých oblastiach. Raz ma dokonca pozval aj k sebe do práce, až neskôr som si uvedomil, že niektorí jeho kolegovia ma možno vnímali, ako mladého "zajačika", ktorého pre seba ich kamarát ulovil. Už si nepamätám koľko stretnutí sme mali. Myslím, že on navrhol, aby sme sa už ďalej nestretávali, aby mi nenarobil nejaké problémy, ak nás spolu uvidia. Keď tak po rokoch uvažujem nad týmito udalosťami, som tomuto človeku vďačný za to, že mi ponúkol iný pohľad na ľudí z tejto komunity, iný ako ho predstavujú médiá, niektorí ich aktivisti, alebo ľudia predvádzajúci sa na dúhových pochodoch.

Uvedomil som si, že ich aktivisti im robia presne takú istú medvediu službu, akú robia niektorí kresťanskí aktivisti nám. Vášne, nepokoje a nenávistné komentáre či z jednej, či z druhej strany, hlavne teraz pred referendom nikomu nepomôžu. Médiá, ktoré predstavujú referendum ako útok na práva LGBTI, ubližujú obidvom stranám, vyvolávajú a prehlbujú konflikt. Tým, že pôjdem na referendum, a že zahlasujem trikrát áno, nevyjadrím nič zlé proti nikomu. Spoločnosť sa musí chrániť pred nepodloženými ideológiami, nech vychádzajú z akejkoľvek komunity. Veľmi jasne to pomenovali odborníci vo svojej výzve: https://rodovescitlivovanie.wordpress.com/ Odpoveď, ktorú dostali od tých ktorí túto ideológiu tlačia na Slovensko, http://web.changenet.sk/.../20140617120259286_gender.pdf asi najlepšie skomentoval jeden môj priateľ takto: "Zaujímavé je na tom, že tá prvá výzva vychádza z pomenovania reality a psychologickej či pedagogickej praxe, kým tá druhá (SAV) vychádza z toho, čo od nás požaduje zákon a smernice EÚ..."

Referendum nevnímam ako útok na niekoho, ale ako ochranu pred ideológiou, ktorá uškodí všetkým. Ak akákoľvek skupina ľudí dostane privilégiá len vďaka tomu, že niekto presvedčí ostatných, že by ich mali dostať, vždy to ublíži nielen tým, ktorí do tej skupiny nepatria, ale aj tým, ktorí do nej patria. Ak zadefinujeme, že trojuholník má tri strany, neubližujeme obdĺžniku. Chcem dopredu upozorniť, že na nenávistné diskusné príspevky nebudem reagovať. Držím sa zásady, že človek, ktorý má na niečo iný názor ako mám ja, nie je môj nepriateľ, je to môj priateľ s odlišným názorom. Nikdy by sme nemali zabúdať, že práva každého človeka končia tam, kde začínajú práva toho druhého...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?