Vzdelanie a rómska inteligencia

Autor: Jozef Červeň | 12.10.2007 o 8:00 | Karma článku: 7,99 | Prečítané:  2653x

Pokračujem v uverejňovaní postrehov Šimona Malého z Nitry. Dnes to bude o vzdelaní a o tom, ako rómski lídri pomáhajú svojim rodákom: V rómskej populácii je vzdelanostná úroveň veľmi slabá. Avšak hybnou silou pokroku je poznanie - vedomosti a ich praktické využitie je zdrojom blahobytu. Poznanie - vedomosti možno nadobudnúť vzdelaním, ktoré dnes má možnosť dosiahnuť každý, kto má určité nadanie a vôľu učiť sa. Vzdelanie je podmienkou akejkoľvek zmeny pomerov...

Pripomínam, že aj misionári, ktorých životným poslaním je šírenie kresťanstva, si to uvedomujú a väčšinou začínajú so školskou výchovou mládeže, so športom. Ktori múdry to kedysi formuloval, že vzdelanie má byť celo-osobné, naučiť ľudí aby vedeli: Z čoho žiť - naučiť ich vedomostiam, ako žiť - naučiť ich morálke, prečo žiť - naučiť ich zmyslu života, mať cieľ, u veriacich je to čnostným životom, konaním dobra, získať si večný život. Preto: Vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie. Čo robí rómska inteligencia, politickí lídri, podnikatelia? Na otázku redaktorky: "Pokúšajú sa vás ovplyvňovať rómski lídri?", pani Botošová odpovedala: " Nepoznám ich. Sú takí?" Táto krátka odpoveď je mnohovravná a pre mňa šokujúca. Komu má najviac záležať na zmene pomerov, keď nie týmto? Oni sa musia cítiť zodpovední za biedu svojich súkmeňovcov. Ak oni stoja bokom, rómska pospolitosť z toho vydedukuje, že integrácia Rómov do občianskej spoločnosti je len výmysel "bílich", je len pre ich prospech, je preto proti Rómom! Preto tieto elity sa bezpodmienečne musia zapojiť do integračnej práce, pretože oni svojim príkladom možno jediní dokážu u svojich súkmeňovcov prelomiť nielen averziu Rómov voči Gadžom, ale celkove zmeniť ich zmýšľanie (aby nebolo treba roky ich presviedčať) a tým urýchliť ich interkulturáciu do demokratickej spoločnosti. Napríklad oni jediní dokážu likvidovať úžerníkov, lebo cez políciu je to nemožné. je tu príklad indického "bankára chudobnýc", ktorý požičiava malé obnosy tým najchudobnejším! Oni ich musia naučiť správnemu postoju k hodnotám, zodpovednosti za svoje činy, naučiť ich šetriť nielen svoj ale aj cudzí majetok, naučiť ich hospodáriť s peniazmi... Pamätám sa na staré kalendáre, v ktorých sa opakovalo heslo: "Kto počtuje, ten gazduje!" nedávno bola v masmédiách správa, že české rodiny sa stále viac zadlžujú, preto plánujú už na školách učiť deti, ako hospodáriť s peniazmi. Takéto vyučovanie by bolo užitočné aj na Slovensku, pre všetkých, ale pre Rómov najviac. Pripomeniem rímske príslovie: "Verba movent, exempla trahunt." "Slová hýbu, príklady priťahujú." Aký ohlas vyvoláva chovanie Rómov v našej spoločnosti? Bohužiaľ, musím skonštatovať, že od všeobecného šomrania medzi ľuďmi, začína sa nielen všeobecná kritika, ale aj neochota byť solidárnymi, neochota pomáhať. Občania kladú otázky: - Prečo mám prispievať na výchovu cudzích detí, keď nemám vlastné? (A vlastné nechcú mať z pohodlnosti a potom ich jedináčikovia vozia v kočíkoch bábiky, psíčkov, aj živých..) - Prečo mám pre Rómov pracovať viac, než oni sami pre seba? - Prečo my, matky dôchodkyne, čo sme odpracovali desiatky rokov, máme taký istý dôchodok (vraj aj nižší), ako rómske matky, ktoré neodpracovali často ani deň. nech nedostávajú starobný dôchodok, ale stále sociálne dávky. - Prečo my, mnohopočetné rodiny, čo sme v rovnakej sociálnej situácii, dokážeme vyžiť zo sociálnej pomoci štátu - a nekradneme? - Prečo my si musíme požičať na byty a Rómovia ich dostanú skoro zadarmo, za prácu na ich výstavbe, zakrátko ich zdevastujú a žiadajú nové? Prečo my nemáme tiež takú výhodu? - Prečo tí, čo pracujú majú nižšie zárobky, ako tí čo nepracujú a ich sociálne dávky sú vyššie? - Prečo neprezradia mená úžerníkov, ktorí ich okrádajú? - Prečo sa od nás žiada, aby sme pracovali aj pre verejné dobro a Rómovia spoločnosť len využívajú? Mnohí naši občania si preto myslia, že Rómovia sa úmyselne robia nechápavými, neprispôsobivými. Preto treba ich "donútiť" k zmene ekonomickými prostriedkami, aby bol viditeľný a veľký rozdiel medzi pracovitými a lajdákmi. Nabudúce uverejním záver listu, kde pán Malý píše o tom ako riešiť rómsku biedu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Španieli zamotali skupinu. Aký výsledok potrebujú Slováci na postup?

Záverečné zápasy v E-skupine sa hrajú v stredu.

Ako si v horúčavách schladiť byt bez klimatizácie

Ventilátor treba správne nastaviť.


Už ste čítali?