Ako riešiť rómsku biedu?

Autor: Jozef Červeň | 15.10.2007 o 8:00 | Karma článku: 9,59 | Prečítané:  3098x

Ukončenie listu pána Šimona Malého z Nitry: "Určite je to problém dlhodobý a musí sa riešiť komplexne. Niektoré jeho základné príčiny si Rómovia zapríčiňujú sami, napr. nezodpovedné rodičovstvo, neochota zmeniť sa, pridŕžanie sa rovnostárstva, spoliehanie sa iba na štát... Nestačí, že si zmenili dnes už hanlivé meno Cigáni (pôvod z byzantského Atsiganoi) na Rómov, keď sa povahovo nezmenili. I toto slovo sa postupne môže stať hanlivým. Sem tam ho počuť v krčme pri pive - "Nerómuj!". Čítal som kdesi, že keď deti z ktorejsi integrovanej osady organizovane navštívili zaostalú osadu...

prostoreko prehlásili, že títo tu žijú ešte ako Cigáni. tento detský postreh je mnohovravný. Pani Botošová povedala, že je hrdá, že je Rómka. Ale na čo majú byť hrdí tí Rómovia, ktorí nie sú ochotní pracovať na svojom budúcom byte? Iba meno ich nezachráni od kritiky. Avšak, že je to problém riešiteľný, dokazujú početné skúsenosti a príklady. Uvediem jeden, o ktorom mám doklad - Lunik IX., časopis Lunikovo. Sú tu školy: O Základnej škole Ľudmily Podjavorinskej píše jej riaditeľka Dr. Viera Šotterová. O Materskej škole píše jej riaditeľka Anna Klepáčová. Ich pedagogické úspechy si treba vážiť. Sú naozaj dobrým príkladom. O celkovej situácii na Luniku IX píše tamojší katolícky misionár Jozef Červeň. Čítal som aj jeho rozhovor s novinárom v TV Oko 17/2006. Uvediem z jeho skúseností: "Mám radosť, že sa našiel niekto okrem nás, kto je na nich náročný (platiť cestovné v autobuse). Aj mne sa nadávok ujde dosť, a je to preto, lebo vyžadujem zodpovednosť, úžerníkov nazývam úžerníkmi a darebákov darebákmi. Ak chce niekto nejakú výhodu len preto, že má väčšie ústa ako snahuu niečo urobiť, neustúpim... Čo potrebuje Lunik IX? Viac inštitúcií, ktoré budú od týchto ľudí vyžadovať, aby si plnili svoje povinnosti. Viac ľudí, ktorí tu budú ochotní prísť sa venovať tým, ktorí v tomto prostredí ešte úplne "nezvlčeli". Kvalitnú sociálnu prácu, ktorá zabezpečí to, že miestni darebáci sa tu budú mať horšie ako tí, ktorí sa ešte aspoň v niečom usilujú." Sú tu aj ďalšie dobré skúsenosti na rôznych miestach Slovenska. Sám Jozef Červeň spomína obec Toporec. Ale veľmi početné sú aj skúsenosti slovenských misionárov a dobrovoľníkov, ktorí dnes pracujú na všetkých kontinentoch. Okrem modlitební, či kostolov, stavajú športové ihriská (často tie ako prvé, športom priťahujú mládež a tá zase pritiahne rodičov), ošetrovne, školy, vŕtajú studne, učia poľnohospodárstvu, remeslám... všetko, na čo im stačia milodary aj od našich vianočných koledníkov. Úspechy majú preto, lebo tamojší domorodci ich pomoc ochotne prijímajú a im ochotne pomáhajú. A sú nesmierne vďační za akúkoľvek malú pomoc. Peniaze z milodarov sú len zlomkom toho, čo náš štát už Rómom vyplatil a vypláca - to sú stovky miliónov, či desiatky miliárd. A ich efekt v porovnaní s "milodarmi" je veľmi, veľmi malý. A to len preto, že my musíme našich Rómov "presviedčať" o pomoci - kým domorodci pomoc prijímajú "s ochotou" a vďačnosťou. V rozhovore s kňazom Jozefom Červeňom novinár uviedol: "Na prácu s Rómami sa na Slovensku zameriava okolo 300 mimovládnych organizácií, bohato dotovaných z Európskej únie... a bude ich ešte viac." Nuž, či nie je práve tento počet 300 organizácii príčinou, že peniaze určené Rómom v teréne, sa už rozplynú v týchto organizáciách a cez toto "sito" do terénu príde iba ich zlomok? A kto stanovuje účel, na čo sa majú použiť? Mne to pripadá ako účelovo organizovaný chaos. Organizácia Červený kríž je jedna, no má svoje odbočky všade. Ako by mohla pracovať, ak by sme mali 300 Červených krížov? Chýba tu pevná organizačná štruktúra pomoci. Tú treba prvú vybudovať. Keď príde v r.2007-2013 na Slovensko tá spŕška Eur-ov, aby nepadali kade-tade, ale do pevných korýt (nie súkromných), ktoré budú ústiť v rómskych osadách. Chudobných a núdznych majú všade, aj v bohatom Francúzsku. Otcom opustených sa stal kňaz Abbé Piere (zomrel 22.01.2007). Založil komunitu Emauzy, bol 17 krát vyhlásený za najpopulárnejšiu osobnosť v krajine. jeho činnosť je popísaná v knihe: Boris Simon: Emauzskí handrári, Lúč 2004. Túto knihu by bolo účelné dať do každej rómskej osady, aby sa naši Rómocvia dozvedeli, ako sa núdzni ľudia vedia o seba postarť, resp. musia starať. Nuž hádam stačilo. Záver. Keď píšem kriticky o príčinách pomalej integrácie Rómov, neznamená to, že nepoznám početné pozitívne príklady. Pozitíva poznám rovnako dobre, ako negatíva. Opísal som negatíva preto, aby sme jasne a presne vedeli čo a ako treba zmeniť a pozitíva preto, aby som podporil tých, čo sa o to usilujú. Príklady sú najdôležitejším presvedčovacím argumentom. Z povahy Rómov vyplýva, že veria svojim a chránia ich, aj keď ich svoji okrádajú. Preto do tejto integračnej práce sa musia zapojiť v prvom rade rómska inteligencia a ďalej podnikatelia a tiež politickí lídri. Títo najskôr dokážu presvedčiť svojich súkmeňovcov, aby prebudili v sebe vôľu a odvahu zmeniť sa tak, aby prevzali zodpovednosť za seba a za svoje činy. Ale toto "presviedčanie" nemôže stroskotať, reps. nemôže byť odvislé "od ľubovôle či dobrovoľnosti", ale musí byť založené na presnej ekonomickej diferenciácii a pevne stanovených podmienkach a nie na rovnostárstve. Opakujem pravdu o Rómoch a o ich situácii tak, ako ju zodpovedne formulovali iní zo svojej skúsenosti. A moja vlastná skúsenosť je taká istá. Poznanie pravdy a jej obrana je podmienkou spravodlivosti. Len pravda nás oslobodí. V Nitre, september 2007, Šimon Malý Na záver uvediem, že tento list dostal aj pán Dušan Čaplovič a pani Anna Botošová. Tento list som tu uviedol preto, lebo vyjadruje mienku staršej, skúsenejšej generácie. Pán Malý si dal prácu, aby rukou napísal 13 stranový list. Napísal ho preto, aby sa na Slovensku konečne niečo začalo robiť s Rómami, hlavne, aby sa od nich začala vyžadovať väčšia zodpovednosť. V tomto s ním súhlasím. Čím dlhšie však na tomto poli pracujem, uvedomujem si, že najväčšou prekážkou na Slovensku je to, že voľby sú tak často. Mali sme vôbec po revolúcii vládu, ktorá by sa mohla pochváliť s tým, že prišla s nejakou dlhodobejšou koncepciou? Pred voľbami sú to sľuby o tom, ako to zmenia, začnú robiť však až vtedy, keď im začnú klesať preferencie, to však už je opäť pred voľbami, a to už niet dostatok "politickej vôle" na nejaké dlhodobé a zásadné zmeny. Zmeniť sa to môže iba vtedy, keď si naši politici osvoja to, čo najviac chýba Rómom - zmysel pre dlhodobé koncepcie. Niekedy uvažujem nad tým, kto je v moci krátkodobého pragmatizmu viac: Rómovia, alebo naši politici? Nemyslím si, že sa na tom v krátkej dobe niečo zmení. Hlasy ľudí z terénu tak vysoko nedokričia, a väčšinu ľudí z parlamentu rómsky problém v ich teplých izbičkách vo vilových štvrtiach vlastne aj tak ešte netrápi. Ak platí, že sýty hladnému neverí, prekŕmený verí ešte menej. To neznamená, že prestaneme pracovať. My, ktorí pracujeme v teréne, to nerobíme pre voličské hlasy, ale pre budúce generácie na Slovensku, a dúfame, že ľudia raz budú schopní vybrať do čela štátu ľudí, ktorí budú svoje miesto brať ako službu. Ľudí, ktorí budú schopní vyžadovať zodpovednosť, pretože to bude ich prirodzená vlastnosť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?