Adresný solidárny systém

Autor: Jozef Červeň | 19.10.2007 o 9:00 | Karma článku: 9,12 | Prečítané:  2753x

Uvažujem nad takým skoro neustále, pretože denne vidím, čo s ľuďmi robí ten súčasný, neadresný. Ľudia dokážu byť solidárni, ak sa stretnú so skutočnou núdzou. Nikoho som ešte nepočul rozčuľovať sa nejakého človeka nad tým, že z jeho daní idú napríklad peniaze na vozíčkarov. Veľmi často sa stretávam s námietkou, že ľudia nie sú ochotní platiť ľudí, ktorí sú práceschopní, berú sociálne podpory a navyše z týchto peňazí nie sú ochotní platiť za energie a za nájomné. Najhoršie, keď nad tým začnem premýšľať pri zaspávaní, v utorok som kvôli tomu zaspal až vtedy, keď sa už začalo brieždiť. Posúďte sami, či to, na čo som prišiel, má nejakú cenu, alebo nie. Viem, že zatiaľ to asi bude nepriechodné, pretože súčasná paternalistická vláda sa nebude chcieť vzdať toho, aby boli oni tí dobrí, ktorí rozdávajú núdznym peniaze a máloktorá obecná samospráva by našla odvahu pustiť sa do terénnej sociálnej práce.

Ako prvú vec by bolo potrebné zmeniť to, že sociálne dávky by nešli priamo zo štátneho rozpočtu, ale peniaze by prichádzali do obce. Uvažoval som nad tým, ako nastaviť systém tak, aby bol jednoduchý, transparentný, a aby dokázal zaktivitovať čo najviac ľudí. Pre lepšiu predstavu budem všetko počítať v zaokrúhlených sumách. Obec by začiatkom roka dostala zo štátu na každého sociálne odkázaného človeka schopného pracovať sumu 1250 Sk na týždeň a k tomu 125 Sk týždenne na plat pre sociálneho pracovníka a na náklady spojené s aktivizovaním nezamestnaných. To je 5000 mesačne na sociálne dávky a 500 na plat pre sociálneho pracovníka. Ak by bolo potrebné, dostávala by obec k rozpočtu príplatky na fungovanie sociálneho systému. Suma 1250 Sk by bola vyplácaná vždy na konci týždňa podľa toho, koľko ten človek odpracoval hodín. Jeho úlohou by bolo odpracovať týždenne 25 hodín, to znamená, mal by 50 Sk na hodinu. Kto by odpracoval menej hodín, dostal by menej a umožnil by tým pracovitejším, aby oni odpracovali viac, a aby aj viac dostali. Kto by do týždňa odpracoval 40 hodín, ten by dostal na konci týždňa 40 x 50 = 2000 Sk. Za "odpracované" hodiny by sa mohla rátať aj účasť na rôznych školeniach a prednáškach, ktoré by smerovali k aktivizovaniu síl dostať sa z bludného kruhu chudoby. Kto by neodpracoval nič, ten by nedostal pre seba nič, mal by iba nárok na jednu teplú polievku denne, a mohol by si vybrať nejaké obnosené šatstvo. Takýto človek by dostal prípadne iba príspevok na bývanie a prídavky na svoje deti. Ak by bolo podozrenie, že peniaze by mohli skončiť na cigarety a na alkohol, dostal by buď potraviny, alebo potravinové lístky, ktoré by mu platili v jednom z miestnych obchodov, kde by za ne mohol kúpiť len potraviny, a prípadne nejaké oblečenie pre deti. Detské prídavky ba sa vyplácali takisto na konci týždňa, ale boli by podmienené tým, ako sa rodičia starajú o svoje deti. Polovicu zo sumy by dostali všetci, a druhá polovica by sa vypočítala podľa posledného vysvedčenia dieťaťa, kde by sa brali do úvahy neospravedlnené hodiny a známka zo správania. Takže prídavky by boli napríklad 300 Sk pevná čiastka a 300 Sk pohyblivá čiastka. Pohyblivá čiastka by sa delila známkou zo správania. Dieťa, ktoré by malo dvojku zo správania, by malo celý nasledujúci polrok 300 + 150 Sk. Teda namiesto 600 Sk by malo iba 450 Sk. To, ktoré by malo k tomu ešte 10 neospravedlnených hodín na poslednom vysvedčení, by malo len 440 Sk. Peniaze ušetrené z prídavkov by dostala škola, ktorá by ich použila ako motivačné štipendiá pre najlepších žiakov. Pravidlá vyplácania štipendií by si každá škola mohla stanoviť podľa vlastných skúseností. Príspevok na bývanie by dostávala do rúk priamo obec. V prípade nájomných bytov by z nich platila náklady na bývanie a prípadnú údržbu. Tí, ktorí bývajú vo vlastných domoch by tieto dávky dostávali buď rozdelené na konci každého týždňa, alebo raz za mesiac v období, keď sa platí inkaso. Peniaze určené pre sociálne odkázaných by dostávali obecné úrady v mieste trvalého bydliska. Tak by sa nestávalo, že niektoré obce majú u seba zaevidovaných ľudí, berú na nich podielové dane, ale oni žijú inde, a náklady s nimi má niekto úplne iný. K tomu by bolo potrebné pripojiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Aby na každú obec išli podielové dane podľa počtu pracujúcich šudí a platiacich dane. Každá obec by mala záujem na tom, aby mala čo najmenej sociálne odkázaných, a čo najviac zamestnaných. Zamestnaným by detské prídavky vyplácali ich zamestnávatelia. Myslím, že by bolo potrebné zvýšiť daňový bonus na každé dieťa, ktorý je príplatkom ku mzde, a ktorý dnes dostávajú všetci tí, ktorí sú zamestnaní. Keďže by nebolo potrebné chodiť si pre pečiatku ku okienku na "Úrad práce", pracovníci by sa mohli venovať konzultačnej a kontrolnej práci v jednotlivých obciach. Obce, ktoré by tento systém využívali lepšie ako tie ostatné, by mohli byť zvýhodnené vyššími obnosom financií na rôzne rozvojové programy. Na záver chcem poprosiť diskutujúcich, aby to brali iba ako jeden z ďalších návrhov, a aby spolu so mnou pouvažovali nad tým, čo z toho by bolo možné zrealizovať, ak by sa našiel dostaok politickej vôle, teda odvahy zmeniť neadresný sociálny systém na adresný. Ak niekto má lepší a reálny návrh, nech ho napíše do diskusie, veď moje návrhy na adresný sociálny systém modifikujem práva vďaka viacerým múdrym pripomienkam od niektorých z vás.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?