Dedinka v údolí pod košatou lipou 7.

Autor: Jozef Červeň | 15.6.2005 o 16:20 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  2549x

Dobré veci treba začínať vždy nanovo...

OravaOravawww.orava.sk
DRUHÝ DYCH Prišlo leto roku 1613. Klin v tom čase už viac ako rok patril pod evanjelickú farnosť Námestovo. Novému zemepánovi veľmi záležalo na tom, aby mu oravský kraj bol čo najviac zaviazaný, preto sa rozhodol, že ľuďom udelí nové úľavy na daniach pre všetky novovzniknuté obce a pre obce, ktoré sa museli zviechať z vojnových pohrôm. Už staručký Jakub Klinovský sa teda vydal na cestu do hradu. Ležalo mu na srdci dobro obce a rozhodol sa, že pre ňu vymôže toľko práv, koľko sa len bude dať. Cesta bola úspešná. Veď Juraj Thurzo mu dal v novej zakladacej listine záruku, že celých desať rokov nebudú musieť platiť dane. Richtár Jakub navyše dostal dve usadlosti, právo postaviť si mlyn s dvoma mlecími kameňmi a pílu. Zemepán mu veľkodušne daroval aj vrch Bučina pod Babou horou. Bolo to pekné miesto na postavenie salaša. Toľko výhod veru staručký Jakub ani nečakal. Teraz už nebude problém zohnať nových usadlíkov, ktorí by obsadili opustené usadlosti. Veď kto by sa nechcel dostať pod richtára, ktorý dostal také veľké výsady. V duchu si pomyslel: - Ej veru, cestou naspäť sa zastavím v niekoľkých dedinách a pozháňam zopár statočných a odvážnych ľudí, nech dedina prekvitá! Na hrade sa mu podarilo vybaviť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Už viac rokov totiž mal spory so susednými obcami o hranice dediny. Požiadal teda panovníka, aby poslal niekoho, kto by konečne tieto dlhotrvajúce spory urovnal, pretože chcel so svojimi susedmi nažívať v pokoji. Už o niekoľko dní prišli z hradu panskí úradníci: kapitán, provizor a fiškáľ a rozhodli sa popísať a presne vyznačiť hranice obce. Aby neboli zbytočné hnevy, boli prizvaní aj richtári a prísažní susedných obcí. Usporiadané pomery, ustálené hranice a najmä úľava na daniach prilákali nových osadníkov. O desať rokov bývalo v Kline už pätnásť rodín, spolu to bolo 75 obyvateľov. Jakubovi sa podarilo nielen rozvinúť prekvitajúce usadlosti, ale aj do opustených získal nových osadníkov. A ani po roku 1624 neprestávali prichádzať noví usadlíci. Jakub dostal výsadu od Juraja, že aj keď starousadlíci už platili dane, noví usadlíci boli prvé tri roky bývania v Kline od nich oslobodení. Staručký Jakub vstal ešte pred svitaním. Už skoro šesť krížikov mu pribudlo na chrbte odvtedy, čo naposledy išiel na hrad s naloženým vozom, aby splnil svoju daňovú povinnosť. Vtedy ešte býval v Ústi. Porozhliadol sa po dedine, ktorá sa vynárala z nočného šera a pomyslel si: - Až teraz po mnohých rokoch začínajú mať páni na hrade osoh z tejto dediny, mojej dediny. Určite budú spokojní, pomyslel si, keď si prezrel naložené vozy a kŕdeľ oviec, ktoré mali hnať na hrad. On už s nimi nepôjde. Nohy mu rokmi oťaželi, chrbát sa ohol a ani zrak mu už veľmi neslúži. Veď ho má kto zastúpiť. Jeho synovia a vnuci zastanú jeho miesto, keď sa poberie na druhý svet. Počkal, kým zapriahli kone a ešte posledný raz plesol bičom nad odchádzajúcim vozom. Stareckou rukou im dal požehnanie a ešte dlho sa pozeral za odchádzajúcimi vozmi...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?