Utorok, 14. júna 20058.00 - V Špeciálnej základnej škole na Odborárskej ulici 2 v Košiciach začína vyučovanie 10.00 - Kolegyňa ide so žiakmi na vychádzku. O dve ulice ďalej - na Vodárenskej - vidí, ako mechanizmy rozbíjajú priečky na bytovke. Štyri rómske rodiny stoja vonku obkolesené políciou. 6 ročná prváčka Romanka ešte nepochopila, že z družiny už nepôjde „domov“. 10.15 - V naše 3.B máme dvoch žiakov, ktorých rodiny sa ocitli na ulici. S rómskym asistentom uvažujeme, čo ďalej. Povedať im o situácii? Ísť za rodičmi? Nepovedať deťom nič, čakať do 16. hod., kým neodídu z družiny?10.30 – Rozhodli sme sa - deťom povieme, čo sa deje. Chcú ísť za rodičmi, ale bez ostatných spolužiakov. Nechávame zvyšok triedy kolegyniam a ideme na Vodárenskú. Potrebujeme vedieť, či a kam odídu s deťmi a ako budú chodiť do školy.10.45 – Rodiny sedia pod stromami so svojim „majetkom“. Kevin a Jessica len stoja, nechápu. Okolo sa už motajú novinári, my prichodiaci „bieli“ sme pre nich zaujímaví. Pchajú nám notesy a mikrofóny pod nosy, aby sa dozvedeli nejakú senzáciu. Doteraz žiadnu nenašli, pretože Rómovia sa nevadia, nekričia. Len rezignovane sedia a čakajú. Pýtame sa, kam pôjdu? Nevedia. Možno k niekomu na Luník IX, možno do Veľkej Idy...Sú akoby v šoku, otupení. V kočíku leží asi mesačné dieťa, druhé drží matka, okolo pobehujú 2 -3 ročné. Náš najšikovnejší žiačik Kevin vedie tichý rozhovor s babkou. Ozval sa otec, ktorý sa o neho nestaral 8 rokov, teraz je ochotný zobrať chlapca bývať do svojej rodiny. Stará mama ho nechce pustiť, sama ho vychovala, otec sa ozve až teraz? Kevinova mama je v nemocnici, zajtra ju prepustia „domov“. Chlapček sa oprie o kočík a plače. Chcel by ísť k otcovi, ale nechce nechať babku na ulici. Toto má riešiť osemročné dieťa?! Vraciame sa s nimi do školy, aspoň do 16. hod. budú zabezpečení. Keď stojíme na prechode pre chodcov, blíži sa veľká Tatrovka. Odrazu mám nepríjemný pocit a silno chytím Kevina za ruku. Bojím sa skratového konania..?V škole mi Jessica pripne svoj prívesok na kľúč ku kľúčom od triedy. Lebo ona ho už nepotrebuje......11.30 – Sme v škole, deti skladajú stavebnice, Kevin však sedí v kúte a nekomunikuje. Až v družine sa pridá k deťom. 14.30 – Som na nácviku nášho súboru, trénujú aj Kevin s Jessicou.16.00 – Idem domov cez Vodárenskú ulicu. Ešte tam sedia. Sú takí pokojní, určite niekam pôjdu, myslím si.18.00 – Volá mi kolegyňa, ktorej to nedalo a šla sa pozrieť na situáciu poobede. Jessica neprišla domov. Kolegyňa je ochotná ísť na Luník IX, či nešla tam. Dozvedám sa, že nik z Rómov nikam neodišiel. Nemajú kam.18.10 – Volám do Krízového centra Arcidiecéznej charity, či nám nemôžu pomôcť. Minulý týždeň sme tam práve s týmito deťmi boli ako Rómski skauti vystupovať a robiť súťaže ku Dňu detí. Teraz by tam potrebovali bývať aj ony. Sociálna pracovníčka ma vypočuje, chápe, ale Centrum je preplnené, neprijíma.18.20 – Volám pani, ktorá zastupuje regionálnu kanceláriu Splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity v Košiciach. Skúsi niečo pozisťovať, ale až zajtra, dnes je neskoro...18.30 – Ideme s kolegyňou na Luník IX. Zámienkou je zistiť, či tam nie je Jessica. Chceme sa hlavne opýtať ľudí, ktorí predtým bývali na Vodárenskej, či nemajú nejaké miesto. Nemajú, okrem toho im hrozia vysťahovaním z ich unimobuniek. Bolo to len dočasné riešenie, aj keď údajne platia /neplatia?/ Neviem. Jessica tu bola, ale posadili ju na autobus, aby sa vrátila „domov“.19.00 – Hovoríme s náčelníkom Rómskeho skautingu, s inými Rómami, či o niečom nevedia....Nevedia, Luník praská vo švíkoch. 20.00 – Vraciam sa domov. O situácii informujú všetky médiá. Zhodujú sa v názore, že Rómovia tam bývali neoprávnene a teraz nemajú kam ísť. To všetko je pravda. V noci sa cítim previnilo, že mám strechu nad hlavou a posteľ. Máta ma predstava malých detí spiacich pod holým nebom. Ešteže neprší a je pomerne teplo. Veľmi dobre viem, že si za situáciu môžu aj sami. Ale deti??Streda, 15.júna 20058.00 – Kevin aj Jessica prišli do školy. Kevina nakoniec babka večer pustila k spať k otcovi. Jessica a ostatní spali vonku.9.00 – Opäť sa vyberáme k rodinám. Čo ďalej? Ako to chcú riešiť? Sedia na rozbitých gaučoch pri garážach. Kevinova babka vraví, že včera jej časť vecí odniesli autom do Veľkej Idy, ale ľudia sa nepomestili, ani na benzín už nebolo. Konečne niečo, v čom sa dá pomôcť! Sľúbim jej, že do konca vyučovania zoženiem autá. Do Idy môžu ísť štyria, tých tam prichýlia. Ale čo ostatní?9.30 – Volám opäť do Krízového centra po ďalšie rady. Chlapi sa môžu prihlásiť na Arcidiecéznu charitu, za 10 Sk môžu prespať v útulku. Ženy a deti tam neberú, treba skúsiť Azylový dom, ale tam riešia až koncom mesiaca.10.00 – Volá mi pani z regionálnej kanceláriu Splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity – mám volať na Magistrát, ako to bude riešiť...10.15 – Pán z magistrátu mi dáva číslo na pani, ktorá je v teréne a rieši takéto veci. Pani z magistrátu však rieši Fialkovú ulicu, kde tiež zbúrali barak a vysťahovali asi 40 Rómov. Terénni pracovníci mesta majú plné ruky práce. Koľko ich vlastne je?10.20 – Voláme na Fond sociálneho rozvoja, aby nám požičali veľké auto. Je však nepojazdné.10.30 – Voláme do organizácie ETP Slovensko, ktorá zabezpečuje projekt humanitárnej a sociálnej pomoci. Auto je v teréne v Rožňave, dnes sa nevráti.10.40. – Volám náčelníkovi rómskeho skautingu, prisľúbi auto na 12.30.11.00 – Ideme do Azylového domu na Furči. Pani riaditeľka vie, o čo ide, po včerajších správach tušila, že niekto príde. Majú obsadené, 30 ľudí čaká na umiestnenie. Sklamaní odchádzame.12.30 – Autom prichádza náčelník Rómskeho skautingu Tibor Gábor. Do jeho a môjho auta naložíme 5 ľudí, kôpku tašiek a odvezieme ich do Veľkej Idy. Ide aj môj žiak Kevin s babkou a mamou, ktorá sa práve vrátila z nemocnice. Jessica, Romanka a ďalší – 3 muži, 4 ženy a 7 detí /najmenšie má mesiac/ ostávajú vonku na Vodárenskej. Policajti ich pravidelne posielajú preč...Ešteže neprší.... V Bratislave a v Poprade boli búrky, nad Košicami sa drží... Dokedy? Kevinova babka je pekná stará Rómka, svojsky hrdá, rozumná žena. Pracovala 27 rokov ako upratovačka v Železiarňach. Mali s mužom byt na sídlisku KVP, manžel však šiel do väzenia, ona byt nevládala platiť, tak sa s deťmi musela vysťahovať. Šli na Vodárenskú ulicu, kde bývali takmer 15 rokov. Medzitým jej dcéry mali vlastné deti, ktoré sa narodili už tam... Nie je pravda to, čo uvádza Magistrát, že všetci mali svoje byty. Tí mladší nikdy neboli vlastníkmi bytov, len ich rodičia. Niektorí byty predali, šli do Belgicka alebo na dediny, iní o ne prišli, lebo nevládali platiť...Viem, že Kevina som odvozom do Idy ako žiaka a malého herca stratila. Do Košíc je 25 kilometrov. Jeho babka ma prosí, aby som vybavila nejaké Krízové centrum, kam by šla po prázdninách s ním a jeho vážne chorou mamou. Tak by mohol chodiť naďalej ku nám do školy. Nechce ho dať do Idy, bojí sa, že ho tamojšie deti budú biť. My sa učíme trochu inak - podľa alternatívneho programu Step by step - Krok za krokom. Kevin školu miluje, je vo všetkom najlepší v triede. Bystrý, na prvý pohľad šikovný chlapček. Všetci naši žiaci hrajú divadlo a tancujú v súbore Trival. Máme Program tolerancie, sme boli vystupovať v mnohých školách, mestách, osadách...Vždy sme Kevinovi aj ostatným prízvukovali, aby sa len učil, aby sa dobre správal, vo voľnom čase hral divadlo a tancoval, že tak bude úspešný v živote. V apríli sa celá trieda zaevidovala do Rómskeho skautingu. Taký úžasný kolektív...Ako veľmi ma pichli slová Jessicinho otca: Vidíš Kevin, načo ti to bolo, tam na ulici budeš tancovať čardáše, hrať divadlo...Naše Občianske združenie Trival a Centrum Rómskeho skautingu spolu vytvorili voľnočasové centrum na škole. Venujú sa hlavne zmysluplnému tráveniu voľného času detí – divadlu, rómskej hudbe, tancu. Skauting má zase svoj výchovný program...Nikdy sme nemysleli, že budeme riešiť takéto problémy. Nemáme žiadne skúsenosti s podobnými situáciami. Sme však jediné mimovládky, ktoré sa aspoň snažili pomôcť. Verdikt mesta a Železníc, ktoré vlastnili budovu je jasný – zapríčinili si to sami, mali si to riešiť. Boli upozornení! Nech idú k nejakej rodine. Rómovia sú súdržní, nech ich prichýlia. Áno, tí čo mohli, odišli. Ale čo majú robiť, ak tam bývala celá rodina, ak naozaj niet kam ísť? V denníku Pravda napísali: „Ako dobre, že to tam vysťahovali, študenti bilingválneho gymnázia sa budú učiť v kultúrnejších priestoroch....“ Áno, budú. Ako dobre, že je teplo a neprší....Mojsejovci, nemáte voľnú garáž? PaedDr.Zuzana Révészová František Eku Mižigár Občianske združenie TrivalSlovenský skauting – Rómska skautská oblasťP.S.: Rómovia boli už mesiace vyzývaní, aby sa vysťahovali. Situácia sa ťahala už niekoľko rokov, stále sa to odkladlalo, nikto neveril, že k tomu naozaj dôjde.
