Dedinka v údolí pod košatou lipou 13.

Autor: Jozef Červeň | 23.6.2005 o 7:32 | Karma článku: 8,09 | Prečítané:  3132x

Ku každej obci patrí kostol a krčma. V Kline v roku 1760 zatiaľ boli iba krčmy...

KAM DO KOSTOLA? Píše sa rok 1760. V okolí dediny Námestovo žije pomerne veľa obyvateľov. Najlepšie je to vidieť v nedeľu. K námestovskej farnosti totiž patrilo sedem zaľudnených obcí a do kostola sa nezmestila asi tretina veriacich. Kostol vtedy nebol veľmi veľký a už sa aj uvažovalo s jeho rozšírením. Najhoršie na tom boli obyvatelia Zubrohlavy a Bobrova. V čase veľkých dažďov sa nemohli dostať cez rozvodnenú rieku a bývali v takéto dni bez svätej omše. Zubrohlavci už dávnejšie snívali o tom, že si postavia kostol aj farskú budovu, rozhodli sa, že v tento rok sa pustia do uskutočňovania svojich plánov. Námestovský farár Ján Bernolák s radosťou uvítal ich iniciatívu a neprešla dlhá doba a v Zubrohlave stál murovaný kostol, ktorý si zubrohlavci postavili s pomocou bobrovcov. Keď už mali kostol postavený, usilovali sa získať farára, no podarilo sa im to až v roku 1770. Vtedy Zubrohlava s filiálkou Bobrovom dostáva svojho prvého farára Andreja Czernika, ktorý tu pôsobil jedno celé desaťročie. Po nastúpení do Zubrohlavy býval vo vojenskom podnájme, ktorý nebol vo veľmi dobrom stave. Hneď od počiatku nabádal veriacich, aby sa pustili do stavby fary. Nebolo to však možné, pretože obec bola vyčerpaná stavbou kostola do ktorého sa zmestilo dvetisíc ľudí. Ešte bolo potrebné urobiť chórus a vybaviť kostol potrebným zariadením. Bobrovci neboli veľmi spokojní s tým, že oni sú len filiálkou a už v prvých rokoch sa usilujú stať sa samostatnou farnosťou. Jedným z hlavných dôvodov bolo aj to, že v Zubrohlave vtedy žilo 542 obyvateľov a v Bobrove až 984. Mali už aj svoj vlastný murovaný kostol pre 1200 ľudí. Zatiaľ bol bez veže a hoci stál iba 20 rokov, bol už rozpuknutý, lebo bol postavený na slabých základoch. Mali v pláne kostol opraviť a získať farára a stať sa samostatnou farnosťou. Zubrohlavská farnosť spočiatku patrila do Ostrihomskej arcidiecézy, no keď v roku 1776 vznikla Spišská diecéza, farnosť pripadla pod Spiš spolu s ostatnými oravskými farnosťami. Obyvatelia Klina boli naďalej filiálkou Námestova. Keďže obyvatelia Zubrohlavy a Bobrova chodili do svojho farského kostola, situácia s miestom v kostole v Námestove sa trochu zlepšila a zlepší sa ešte viac, keď sa kostol podarí rozšíriť tak, ako sa plánovalo. Nový námestovský farár nebol spokojný s tým, že mu odbudli dve dediny a usiloval sa o to, aby Zubrohlava a Bobrov boli opäť pripojené pod Námestovo. Naliehal aj na veriacich z Bobrova, aby nič neprispievali do Zubrohlavy, ale radšej do Námestova ako doteraz. Ľudia ťažko znášajú pohľad na lakomca a veľmi ťažko im to padne najmä vtedy, ak sa jedná o kňaza. Farár z Námestova však dostal za svoje lakomstvo spravodlivú odplatu a celá Orava videla, čo nakoniec mal zo svojej hrabivosti. Božie mlyny melú pomaly, ale melú s istotou a rovnako pre všetkých. Zubrohlavský farár to teda nemal ľahké. Po desaťročnom náročnom pôsobení zomiera v Zubrohlave vo veku 44 rokov a pochovávajú ho uprostred svätyne priamo pod lampou pred veľkým oltárom. Obyvatelia obce Klina naďalej patria pod námestovskú farnosť, tu chodia do kostola a tu odovzdávajú aj svoje dávky potrebné na udržiavanie kostola a slušné živobytie kňaza a služobníkov kostola.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?