Dedinka v údolí pod košatou lipou 23.

Autor: Jozef Červeň | 3.7.2005 o 13:30 | Karma článku: 7,14 | Prečítané:  2705x

ROKY „NORMALIZÁCIE“. To boli pesničky! "My sme deti slobodného kraja, pod červenou hviezdou zrodení..." Gilotínu nahradil kosák a kladivo udrelo každého, kto mal iný názor.

V roku 1951 nastupuje za farára do našej farnosti Ján Brišák, rodák z Rabče. Nemal to ľahké, lebo komunisti si hneď po vojne začínali vydobýjať postavenie, ktoré by im zabezpečili neobmedzené vládnutie nad masami ľudu. Po zmanipulovaných voľbách začali postupne útočiť na Cirkev, ktorá otvorene hovorila o ich výčinoch. Ten, kto rád chodí vo tme, nemá rád toho, čo žije vo svetle. V roku 1951 bolo zatvorených veľa rehoľníkov, rehoľníc a aj horlivejším kňazom v diecéze začali komunisti robiť problémy. Každý kňaz, ktorý so svojimi veriacimi robil nejaké aktivity mimo kostola bol podozrivý a mohol byť označený za nepriateľa štátu. Brišákovi sa však darilo rozvinúť bohatú činnosť aj napriek hrozbám, že ho uväznia. Nacvičoval divadlá, zakladal krúžky a rôzne náboženské spolky. Bol mu zverený úrad dekana a pre svoju horlivosť mal veľa opletačiek so štátnymi úradmi a s pracovníkmi ŠTB - Štátnej tajnej bezpečnosti. Žiaľ, aj medzi obyvateľmi dediny sa našli takí ľudia, ktorí sa nehanbili donášať na svojho farára a pritom sa tváriť ako dobrí katolíci. Klin sa v priebehu rokov postupne menil. Pribúdali nové stavby, upravovali sa cesty aj potok, rástol počet murovaných domov so škridlovými strechami, mnohí obyvatelia si prestavovali aj svoje hospodárske budovy. Podľa túžob „pánov na okrese“ najneskôr v roku 1960 malo v Kline vzniknúť JRD. Robili všetko preto, aby ľudí prinútili vzdať sa svojej zeme. Boli zavedené tzv. kontingenty, povinné dávky určené pre každého gazdu. Museli do roka odovzdať časť svojej úrody, za ktorú štát veľmi slabo zaplatil. Z roka na rok sa tlak na gazdov zvyšoval. Neplatiči kontingentov boli predvolávaní na MNV. Súkromní roľníci mali problémy so získavaním osiva a umelých hnojí, JRD bývali uprednostňované. Gazdovia odolávali tlaku až do roku 1973. V tomto roku mnohí gazdovia podpísali zmluvu so Štátnym Majetkom Námestovo. Na niektorých miestach v dedine začalo odstraňovanie starodávnych medzí. Vzhľad krajiny sa začal meniť a z ľudí sa čoraz viac vytrácala spätosť s rodnou zemou a žiaľ aj vzťah k okolitej prírode. A keďže všetko bolo „naše“, vytrácala sa aj úcta k vlastníctvu, z ľudí sa vytrácala zodpovednosť, u mnohých sa zhoršoval aj prístup k práci, lebo často nebolo potrebné, aby človek statočne pracoval, stačilo ak mal červenú knižku a už mal potvrdený aj vyšší plat. Medzi vlastníkmi červených knižiek boli určite aj takí, čo boli k tomu donútení okolnosťami a nikdy neprestali byť čestnými ľuďmi. Ťažko je vidieť do srdca druhého človeka a súdiť jeho pohnútky. To môže iba Boh, ktorý vidí do srdca.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?