Dedinka v údolí pod košatou lipou 24.

Autor: Jozef Červeň | 4.7.2005 o 14:01 | Karma článku: 7,65 | Prečítané:  2683x

NÁŠ PÁN FARÁR JOZEF TAVEL - Všetci, najmä tí starší, ho dodnes spomínajú iba takto. Zdravie mu najviac ničili návštevy eštebákov. Nikdy sa na to nesťažoval pred ľuďmi, tí, čo ho však poznali zbližša, vedeli, že práve večné šikanovanie zo strany štátu mu ukrátilo život. Mal dobré srdce a vedel ľudí pritiahnuť k Bohu. To sa vtedajším mocipánom nepáčilo...

Ten maličký pri ňom, to som jaTen maličký pri ňom, to som ja
V roku 1973 prichádza za správcu farnosti Jozef Tavel. Bol to kňaz, ktorý rozumel ľuďom a vedel v mnohom poradiť. Jeho cesta ku kňazstvu bola náročná. Najskôr vyštudoval za banského inžiniera a niekoľko rokov pracoval v bani. Keď v roku 1968 prišlo politické uvoľnenie, mohli ísť do seminára aj tí, ktorí už mali za sebou jednu vysokú školu. Tavel využil túto možnosť a v priebehu troch rokov zvládol všetky štúdiá a je v roku 1971 svätený za kňaza. Po vysviacke pôsobí dva roky ako kaplán v Dolnom Kubíne a potom prichádza medzi nás. Štátni úradníci už na začiatku vedeli, že na neho si musia dávať pozor. Vždy vedel, ako im môže prejsť cez rozum. V prvom rade mu vždy išlo o dobro duší, o tom nikto nepochyboval a preto sa nebál organizovať všetko, čo k tomu bolo potrebné. Pustil sa do potrebných opráv kostola, hoci vtedy sa to pokladalo za „protištátnu činnosť“ a veľa si musel vystáť od štátnych úradníkov, ktorí mu robili veľké prekážky pri zháňaní potrebných povolení. V Zubrohlave opravil strechu a kostol a pustil sa do stavby novej fary, ktorú staval ako „hospodárske budovy“. V starej fare sa už nedalo bývať najmä v zimných mesiacoch. V Kline dal do poriadku kostolnú vežu a opravil plot okolo cintorína. Chcel sa pustiť aj do zväčšovania kostola, veď počet obyvateľov v dedine sa od roku 1826 skoro zdvojnásobil. Štátne úrady mu to však nedovolili, preto sa rozhodol, že sa pustí aspoň do zväčšenia chóru. Nemal núdzu o brigádnikov, prišlo aj okolo 70 chlapov, každý sa usiloval odplatiť mu jeho obetavosť. V priebehu niekoľkých dní bol chór zväčšený a stisk v kostole v nedele a cez veľké sviatky sa aspoň trocha zmiernil. Všetci sme ho poznali ako horlivého kňaza, vždy bol ochotný vypočuť, vždy si našiel čas pre každého. Bol nielen vzdelaný, ale aj múdry a voči všetkým zachovával jednoduchý prístup, nad nikoho sa nepovyšoval. Vedel pomôcť či už dobrým slovom, ale aj konkrétnou pomocou. Žil skromne, hoci mu cez ruky prechádzali tisíce. Vždy ich vedel peniaze podať ďalej, tým, ktorí to potrebovali, bol štedrým správcom toho, čo mu prišlo do rúk. Všetci ho poznali ako muža hlbokej viery, modlitby, ochotného spovedníka. Pre všetkých bol autoritou. Čo povedal pán farár Tavel, to platilo v celej farnosti. Chlapi sa pred ním hanbili chodiť opití. Keď sa zjavil jeho trabant, vždy zahli do najbližšieho dvora. V posledných rokoch pôsobenia si veľa vytrpel, pretože k starostiam so spravovaním nemalej farnosti mu pribudli problémy so zdravím, mal dosť vysokú cukrovku. V roku 1989 odchádza do Veľkej Frankovej. Pôsobil tam už len krátko, neúprosná choroba mu odčerpala životné sily a odišiel do večnej radosti k Pánovi, ktorému vždy verne slúžil. Obyvatelia Klina si ho uctili aj tým, že mu v roku 1996 bolo udelené čestné občianstvo obce Klin.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Španieli zamotali skupinu. Aký výsledok potrebujú Slováci na postup?

Záverečné zápasy v E-skupine sa hrajú v stredu.

Ako si v horúčavách schladiť byt bez klimatizácie

Ventilátor treba správne nastaviť.


Už ste čítali?