Ježiš a farizeji

Autor: Jozef Červeň | 28.7.2005 o 10:22 | Karma článku: 8,01 | Prečítané:  3039x

Už na začiatku jeho verejného účinkovania sa niektorí farizeji spolu s kňazmi a zákonníkmi dohovorili, že ho zabijú. Provokoval ich. Vyháňal zlých duchov, odpúšťal hriechy, uzdravoval v sobotu, vysvetľoval čo je čisté a čo nečisté... Rúhal sa tento "falošný prorok". Bolo by potrebné ho ukameňovať...

 www.multiweb.cz
Pre autority bol znamením odporu. S farizejmi mal však aj dobré vzťahy. Niektorí ho upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Viac ráz pochválil zákonníkov za ich horlivosť a niekoľkokrát stoluje aj u farizejov. Potvrdzuje niektoré body ich učenia, napr. vzkriesenie z mŕtvych. Uznáva že modlitba, almužna a pôst sú dobré formy nábožnosti. Chváli ich zvyk obracať sa na Boha ako na Otca a uznáva, že prikázanie milovať Boha a blížneho je hlavným prikázaním. Prečo sa dostal do sporu s farizejmi? Vystupoval proti niektorým predpisom Zákona a tradície. Kritizoval spôsob uctievania Boha v jeruzalemskom chráme. Sám seba označil za Boha. Neprichádza zrušiť Zákon, alebo Prorokov, ale naplniť. Žiadia podľa svojho vlastného priznania nikdy neboli schopní zachovať Zákon v jeho úplnnosti a neporušiť ani najmenšie prikázanie. Každý rok na Sviatok zmierenia deti Izraela prosia Boha o odpustenie svojich priestupkov proti Zákonu. Veľa Židov za Ježišových čias horlivo zachovávalo nielen literu ale aj ducha Zákona. Ježiš plní Zákon až natoľko, že berie na seba kliatbu Zákona, do ktorj upadli tí, čo nevytrvali "vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona" (Gal 3,10) Ježiš bol učiteľ, "rabbi" z trošku iného súdka. Učil ako taký, ktorý má moc a nie ako zákonníci. Podáva definitívny výklad. Počuli ste, že otcom bolo povedané... No ja vám hovorím. Odváži sa zavrhnúť niektoré ľudské tradície farizejov, ktorí rušia Božie slovo. Zdokonaľuje Zákon o čistote pokrmov, ktorý bol veľmi dôležitý v každodennom živote Židov. Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka.. zvnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky... Ježiš sa dostáva do rozporu s niektorými učiteľmi Zákona aj napriek tomu, že jeho slová boli zaručené božskými znameniami, ktoré ho sprevádzali. Pripomína, že sobotný odpočinok sa nenarúša ani službou Bohu, ani službou blížnemu. Ježiš mal v úcte jeruzalemský chrám. V ňom bol ho Jozef a Mária predstavili štyridsať dní po jeho narodení. Ako dvanásťročný tam chce zostať, aby rodičom pripomenul, že sa musí starať o veci svojho Otca. Odvtedy putoval doň každoročne aspoň na Veľkú noc. Chrám je pre neho príbytkom jeho Otca, domom modlitby a pohorší sa nad tým, že sa jeho vonkajšie nádvorie stalo miestom obchodovania. Vyháňa predavačov aby nerobili z domu jeho Otca tržnicu. Krátko pred svojím umučením predpovedá, že túto nádhernú stavbu zbúrajú, že z nej nezostane kameň na kameni. Toto proroctvo slúžilo ako svedectvo v procese proti nemu a tiež ako urážka, keď bol pribitý na kríži. Ježiš mal rád chrám. Tam predniesol podstatnú časť svoho učenie. Platí aj chrámovú daň a priberá si k tomu Petra, ktorého práve ustanovil za základ svojej budúcej Cirkvi. Sám seba stotožňuje s chrámom a vyhlasuje sa za príbytok Boha medzi ľuďmi. Skutočným kameňom úrazu bola Ježišova úloha v Božom diele, vo vykúpení z hriechov. Pohoršoval farizejov, keď jedával s mýtnikmi a hriešnikmi. Hovorí, že neprichádza volať spravodlivých ale hriešnikov aby sa kajali. Ba dokonca svyhlási, že aj farizeji sú hriešni a ak tvrdia, že nepotrebujú spásu, zaslepujú seba samých. Tvrdí, že Boh je milosrdný k hriešnikom. Najviac ich naštval tým, že odpúšťal hriechy. Veď to môže iba Boh. Z toho vychádzajú iba dve možnosti. Buď sa rúhal, lebo hoci je človek, robil sa rovným Bohu, alebo hovorí pravdu a je Bohom. Ako človek by si nemohl dovoliť vyhlásiť niektoré tvrdenia. Kto nie je so mnou je proti mne. Tu je niekto väčší ako Jonáš, ako Šalamún, ako chrám. Ba dokonca vyhlási vetu: Prv ako bol Abrahám, Ja som. Vrcholom bola veta: Ja a Otec sme jedno. Ježiš vyžadoval, aby uverili v neho nie na základe toho, čo hovoril, ale na základe skutkov, ktoré konal. Neboli toho schopní. Bol to tragický omyl, že ho odsúdili. Ako bohorúhač si zasluhoval smrť. Konali z nevedomosti a súčasne zo zaslepenosti nevery. Niektorí Židia v ňom neuznávali Boha, ktorý sa stal človekom, ale videli v ňom človeka, ktorý sa robí Bohom. Preto ho odsúdili ako bohorúhača. A z Jeruzalemského chámu zostal iba Múr nárekov...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Horia pľúca našej planéty, čo sa deje v Amazónii?

Ako súvisí politika s požiarmi.


Už ste čítali?