reklama

Ako sa nestať rasistom

Aké sú základné bariéry v medzietnických vzťahoch? Základnou bariérou je to, že my Slováci sme iní ako ostatné etniká. Tou istou bariérou je to, že Rómovia sú iní ako ostatné etniká. To, že je niekto iný, však neznamená, že je horší ako ja. To, že je niekto iný, neznamená, že ja som lepší.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)
Možno trošku iný obraz Róma, než na aký sme zvyknutí v bulvári...
Možno trošku iný obraz Róma, než na aký sme zvyknutí v bulvári... 

Je niečo, čo máme spoločné, to je naša ľudská dôstojnosť. Je to najpodstatnejšie v nás. Každý z nás je rovnako človekom. V tomto sme rovnakí. V čom sme iní?Každé etnikum má niečo, čo je vlastné iba jemu. Je to mentalita, kultúra, zvyky, tradície, písané a nepísané pravidlá života. Je veľmi veľa vecí, ktoré by medzi nás mohli postaviť bariéry. Tie najhoršie bariéry však nie sú medzi nami, ale v nás. Je ich viac ako tých vonkajších. Záleží na zrelosti každého jedného človeka, či tieto vnútorné bariéry dokáže prekonávať. Aké sú to bariéry?Najhoršou zo všetkých bariér sú vzájomné predsudky. Einstein povedal, že je ľahšie rozbiť atóm ako predsudok. Predsudok je to, ak mám prekonať cestu k druhému človeku a postavím si umelú prekážku. Nerozmýšľam o tom, ako by sa to dalo, ale už dopredu som presvedčený, že to nepôjde. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody. Ten druhý je predsa taký a taký, všetci to hovoria a možno aj ja sám mám nejakú negatívnu skúsenosť...Najhoršie je, ak podľa zlej skúsenosti s nejakým Rómom poviem, že všetci Rómovia sú takí. Predstavte si Angličana, ktorý na hodinu vystúpi z lietadla v Bratislave, stretne tam opitého Slováka a po celom svete bude rozhlasovať, že všetci Slováci sú ožrani.Nechcem tvrdiť, že Rómovia nemajú chyby. Chcem iba pripomenúť, že sú medzi nimi mnohí, ktorí majú veľa dobrých vlastností. Všade sa nájdu ľudia aj dobrí aj zlí. Ak si toto neuvedomíme, našu vnútornú bariéru, predsudok, nikdy nedokážeme prekonať.Druhou bariérou je to, že sa navzájom málo poznáme. Nemôžeme sa mať radi, ak sa nepoznáme. Keď som po prvý krát v noci prechádzal cez Lunik IX, mal som strach. Nevedel som, čo ma čaká. A nečakalo ma nič. Dnes už ich poznám a oni poznajú mňa. Dnes sa môžem po Luniku prechádzať hoci aj celú noc. Mám ich rád, pomáham im a oni to vedia. A keďže ich mám rád, poznám ich čoraz lepšie. Poznávam ich chyby a poznávam aj ich dobré vlastnosti. Keby som tam nežil a pozeral by som iba správy o Luniku, myslel by som si, že tam žijú iba samí zlí Rómovia.Je pravda, že niektorí z nich sú darebáci a sami si môžu za to, že sa majú zle. Niektorí žijú ako príživníci a príživnika človek nemá rád, je jedno ku akému národu patrí. Aj tam na Luniku je veľa takých, ktorí sa vzorne starajú o svoje rodiny a pravidelne chodia do práce. Nezáleží na tom, ktorých je viac, či darebákov, alebo poriadnych. Dôležité je to, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca.V mnohých obciach Rómovia žijú v osade za dedinou. Ostatní obyvatelia ich nechcú mať medzi sebou. Nechcú, aby ich deti vyrastali spolu s rómskymi, nechcú, aby sa stretávali v obchodoch a niekedy sa nechcú spoločne modliť v kostole. Je to preto, lebo je ľahšie odsunúť človeka, ktorý je iný ako ja, než ho prijať. Vybrali si to, čo je práve teraz pre nich jednoduchšie. Ak akýkoľvek problém odsunieme, nikdy sa nezmenší, vždy sa bude iba zväčšovať. Bude rásť ako snehová guľa, ktorá ak sa nerozbije, zmení sa na lavínu.Keď sme pred dvoma rokmi prišli na Lunik IX, všimol sme si, že sa začína podobať na geto. Ľudia sa netešili, že vidia gadža, bol som pre nich cudzí prvok. Dnes už zďaleka na mňa kričia najmä malé deti: Keby bude omša? Kedy bude diskotéka? Alebo mi iba tak zamávajú. A zamávajú dnes aj iným gádžom, ktorí ma tam prídu navštíviť. Uvedomili si, že nie sme nepriatelia. Uvedomili si, že my gadžovia im nechceme ublížiť, ale pomôcť.Ako teda prekonáme bariéry? Tak, že sa budeme spoločne stretávať, rozprávať, že si budeme pomáhať. To, že sme iní, neznamená, že musíme byť nepriatelia. Ak sa spoznáme lepšie, zistíme, že sa dokážeme navzájom obohatiť. Každé etnikum má niečo, čo inému chýba. Obdivujem to, akí dokážu byť Rómovia vďační za ponúknuté priateľstvo. Obdivujem, ako si v rodine dokážu pomôcť, keď sa niekto ocitne v núdzi. Obdivujem obetavosť mnohých zodpovedných a pracovitých rodičov, ktorí sa dokážu postarať o svoju rodinu.Ak nebudeme spolu komunikovať, ak budeme mať o sebe správy iba z bulvárnych médií, nebudeme sa navzájom poznať. Nebudeme vedieť, aký je ten druhý naozaj. Nedokážeme tolerovať druhým, že sú v niečom iní ako my a oni to nedokážu tolerovať nám. Cesta existuje. Nie je ľahká. Ľahšie je druhého odpísať, ako mu pomôcť. Ak sa budme mať radi nájdeme cestu. Láska je vynaliezavá.PS. Bol to môj príspevok na seminári, na ktorom som bol včera v Rakúsoch, obci pri Kežmarku, kde starosta so svojím zastupiteľstvom berie vážne to, že je potrebné starať sa o všetkých obyvateľov obce, aj o Rómov. Robí to ukážkovo. Využíva inštitút osobitného príjemcu, na aktivačných prácach pracuje viac ako 250 Rómov, v osade sa stavia nová cesta, majú výborne fungujúce stredisko osobnej hygieny, vznikol tam podporný pohrebný fond, majú veľmi solídnu obecnú rómsku stráž a dobre fungujúcu Základnú školu. Majú tiež policajta špecialistu. A výsledky? Uvediem tu aspoň niektoré.1, Do konca roka budú mať vyrovanené nedoplatky na nájomnom a energiách.2, Badateľne poklesla úžera.3, Pokleslo vykrádanie polí a záhrad. 4, Nestáva sa, že by deti v rodinách hladovali.5, Výrazne sa zlepšila školská dochádzka.6, Zlikvidovali sa nelegálne skládky odpadu. Rómovia v osade dokonca separujú odpad.7, Zlepšila sa protipovodňová odolnosť.Tohto odborno pracovného seminára sa zúčastnil aj spišský pomocný biskup Mons. Štefan Sečka. Boli tam zástupcovia Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny z ústredia, z Úradu práce a sociálnych vecí z Kežmarku, zástupcovi z okolitých škôl, zástupcovia z okolitých ale aj vzdialených obcí. Jednoducho boli tam všetci, ktorí niečo robia, alebo chcú robiť niečo s tým, aby sa Rómovia integrovali do spoločnosti. Je to tak, že kto chce, tomu sa obyčajne niečo aj podarí. A kto veľmi chce, tomu sa podarí veľa...

Jozef Červeň

Jozef Červeň

Bloger 
  • Počet článkov:  1 485
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík:  BIRMOVANCIŠTIPENDISTI7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCHAké mám povolanie?Akú mám povahu?Cesta vieryDuchovné témyFejtónyFotografie prírodyFotografie RómovHistória mojej rodnej obceKniha o RómochLunikovoMladí vo firmeNáčrt histórie slov. SaleziánoNezaradenéPastorácia RómovPoéziaPokec s BohomRómoviaSociálna prácaSociálna náuka Katolíckej cirkSpoločnosťSúkromnéVedeli sa obetovaťVzťah je cesta cez púšťZábava

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu