Skutočný pokoj Vianoc začal príchodom Ježiša, Božieho Syna na zem. V ňom sa nám Boh priblížil viac, ako by sme si to mohli želať. Mocný Boh, tvorca celého vesmíru a všetkého čo je v ňom, prichádza ako malé bezbranné dieťa. Pokoj je dielom spravodlivosti. Toto malé dieťa prináša spravodlivosť, ktorá sa začne vďaka nemu šíriť nie mocou armád a trestaním prestupovateľov zákonov, ale úsilím o ich pochopenie, prijatie a pomoc pri návrate zo zblúdenej cesty. Neprichádza volať spravodlivých, ale hriešnikov. Neprichádza ich viesť k náprave mocou, ale tým, že im prináša odpustenie. V odpustení chýb, v opätovnej možnosti začať nanovo a lepšie, sa skrýva skutočný pokoj ľudského srdca.My kňazi tento pokoj v tomto období prežívame veľmi intenzívne. Ľudia prichádzajú aj po dlhšom čase, lebo nechcú na Vianoce zostať bez pokoja odpustenia a zmierenia sa so svojimi najbližšími. Nerobia to len preto, aby to navonok dobre vyzeralo. Vedia, že takto to nefunguje, vedia, že v rodine bude toľko pokoja, koľko ho nasčítajú spoločne zo svojich sŕdc. Nechcú mať na Vianoce pokoj od všetkých, ale chcú prežívať chvíle pokoja so svojimi najbližšími. Pre nás kňazov je radosťou prispievať ku skutočnému pokoju Vianoc, pomáha nám to radostnejšie sa pozerať na niekedy namáhavé predvianočné spovedanie v chladných kostoloch, pomáha nám radosť,ktorú vnímame žiariť z rodín odchádzajúcich spoločne z vianočných svätých omší.Chcem popriať a vyprosiť všetkým skutočný vianočný pokoj, chcem im vyprosiť najmä uzmierenie sa so všetkými svojimi blízkymi, ktoré dá silu napraviť drobné aj väčšie nespravodlivosti, ktoré každej rodine kradnú najviac pokoja. Chcem pozvať všetkých, ktorí ešte nenašli silu na osvedčený spôsob načerpania pokoja do svojho srdca, k svätej spovedi, k žriedlu pokoja, ktoré tu máme vďaka tomu, že kedysi dávno sa v Betleheme narodilo dieťa. Narodilo sa preto, aby sme pokoj, po ktorom túžime, mohli načerpať kedykoľvek, kedy to potrebujeme. Bola by škoda nielen pre nás, ale hlavne pre našich najbližších, keby sme nenačreli. Pre seba aj pre nich...
Aký pokoj na sviatky pokoja?
Vianoce zvyknem nazývať sviatkami pokoja. Takto to vnímajú mnohí. Možno preto, lebo je to jedno z mála období, keby sa rodina zíde pri spoločnej večeri. Otcovia a matky rodín majú v tomto období veľa starostí ako pripraviť všetko potrebné pre atmosféru spoločného stolovania, vzájomného obdarúvania. Ľudia v tomto období sú citlivejší na to, či ich má niekto rád, a či si ich niekto všíma. Tí, ktorí sú obklopení blízkymi sa cítia ešte obklopenejší, a osamotení ešte viac osamotenejší. Obdobie Vianoc je len zväčšovacím sklom, ktoré opticky zväčší na určitý čas aj radosť aj bolesť. Buď pohladí srdce, alebo prinesie sklamanie tým, ktorí očakávajú od nich viac, než pre príchod pokoja urobili. Sviatky pokoja môže niekto vnímať a prežívať aj v spoločenstve ľudí, kde chce mať každý od každého pokoj, takýto "pokoj" má však ďaleko od toho vianočného, ktorý začal pred vekmi...