Problém nelegálnych osád je problém bezdomovectva

Autor: Jozef Červeň | 28.10.2010 o 14:32 | (upravené 28.10.2010 o 14:59) Karma článku: 19,18 | Prečítané:  9309x

Rozpačitý Plavecký Štvrtok je rozpačitý najmä preto, lebo chýba odvaha pomenovať veci reálnymi pojmami. Každý sa obáva toho, aby ho neonálepkovali ako rasistu. Ako problém vyriešiť, aby sa čo najmenej porušili ľudské práva všetkých zúčastnených? Len pripomeniem, že sa tu nejedná len o právach Rómov, ale aj o práva ostatných obyvateľov žijúcich v Plaveckom Štvrtku. Lipšicovi niektorí novinári vyčítali, prečo osadou neprešiel štýlom amerických veľkofilmov široko sa usmievajúc, a podávajúc všetkým ruku na znak dobrého úmyslu. Starostovi obce vyčítajú, prečo nerieši problém, ktorý sa stáva čoraz vypuklejším a splnomocnencovi zasa to, že odsúva riešenie tohto problému, ktorý sa zo dňa na deň zhoršuje, a ktorý je možný vyriešiť len legislatívou, ktorá bude naozaj rešpektovať ľudské práva. Práva všetkých!

 Foto: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Pri stavbe nelegálnej osady boli porušené práva majiteľov pozemku rovnako ako je to pri všetkých nelegálnych stavbách v ktoromkoľvek kúte sveta, či priľahlého vesmíru. Ak konal vlastník pozemku už pri prvej nelegálnej stavbe, ak protestoval a nebol vypočutý, tak potom za neriešenie situácie je zodpovedný ten, kto bol za riešenie situácie platený. Ak protestoval aj vlastník stavby plynovodu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť, aby v blízkosti plynovodu nestáli žiadne stavby, ak nekonala polícia a nekonali súdy, mali by problém vyriešiť tí, ktorých vinou sa to dostalo až tam, kde je to teraz. Teda my, ktorí sme si niekoľko generácií volili babrákov neschopných riešiť to, čo nás naozaj trápi. Myslím, že nik nepochybuje o tom, že tieto nelegálne stavby na cudzom pozemku, a navyše v nebezpečnom ochrannom pásme plynovodu, by sa mali zbúrať. Čo však s tými, ktorí porušili zákon a postavili si obydlia tam, kde na to nemali právo? V tomto prípade nie je možné požadovať od nich, aby si dodatočne odkúpili pozemky, lebo ich stavby tam nemali a nemajú čo robiť. Majú nárok na náhradné bývanie, ktoré by im zaplatili ostatní obyvatelia Slovenska, ktorí bývajú buď na zdedených, alebo na kúpených pozemkoch? Je možné vyžadovať takúto "solidaritu" od ostatných obyvateľov Slovenska? Je to ešte vôbec solidarita, nejedná sa skôr o vykorisťovanie na základe zlého pochopenia toho, čo sú to ľudské práva? Ľudské práva sa nazývajú preto ľudskými, lebo majú platiť rovnako pre všetkých ľudí. Čo by sa stalo, keby som nemal kde bývať a na pozemku niekoho napríklad v susednej dedine by som si postavil malú chatku na bývanie? Keby sa so mnou majiteľ nechcel naťahovať, zavolal by na mňa políciu, chatka by sa zbúrala, a zo mňa by sa stal bezdomovec. Mohol by som sa spoliehať na to, že jeho povinnosťou bude zohnať mi náhradné bývanie? Prečo by mal byť potrestaný on, keď zákon som porušil ja? Prečo by túto povinnosť mala mať obec, v ktorej som si postavil chatku? Veď nie obec, ale ja som porušil zákon. Jediné, na čo by som sa mohol spoliehať je to, že žijeme v demokratickej krajine, kde sa rešpektujú ľudské práva, a teda spoločnosť sa chce správať ku všetkým ľuďom ako k tým, ktorí si zasluhujú ľudské zaobchádzanie. Nemám však právo nárokovať si, aby mi postavili náhradné bývanie za to moje nelegálne postavené. Veď to by znamenalo že chcem od spoločnosti viac ako ten, to do nej prispieva viac ako ja, a musí sa navyše o svoje bývanie postarať sám. Keby mi to bolo umožnené zákonom požadovať od štátu štandartné bývanie, spoločnosť by na môj úkor diskriminovala toho, kto je zodpovednejší ako ja. A to by voči mne vyvolalo z ich strany spravodlivý hnev. Zbúraním mojej nelegálnej chatky som sa totiž mojou vlastnou vinou stal bezdomovcom. Mal by som byť rád, ak sa pre mňa nájde nejaký útulok, kde by som mohol bývať, kde sa budem usilovať nájsť si prácu, aby som sa z útulku dostal k nejakému jednoduchému nájomnému bývaniu a možno neskôr aj k bytu, ktorého budem legálnym vlastníkom. Spoločnosť by sa mala usilovať riešiť problém bezdomovectva tak, aby sa vyriešil čo najefektívnejšie. Cieľom by malo byť čo najviac bezdomovcov postupnými krokmi priviesť k tomu, aby bývali v útulkoch, nájomných bytoch, či domoch a neskôr svojím vlastným úsilím aj vo svojom vlastnom byte či domčeku. Pri počítaní bezdomovcov by sme nemali zabudnúť na všetkých tých, ktorí síce majú akú - takú strechu nad hlavou, ktorá tam však nikdy nemala byť. Na riešení by sa mali podieľať všetci tí, ktorí sú zodpovední za súčasný zlý stav. Tam by mali smerovať prostriedky projektov a grantov, ktoré sa usilujú vyriešiť problémy spojené s bývaním. K výstavbe útulkov bezdomovcov rôznych štandardov od nízkonákladových nocľahárni, cez denné stacionáre, až k nájomným bytom nižšieho štandardu. A navyše tieto byty by sa nemali stavať len pre rómskych bezdomovcov, ale pre všetkých, ktorí nemajú kde bývať, napríklad pre mladé rodiny. Je ľudské byť solidárnym a pomôcť tým najnúdznejším. Je rozumné pomáhať im tak, aby sa im skutočne pomohlo, a aby to z ich strany nevidelo k zneužívaniu pomoci, pretože to už nie je solidarita, ale zneužívanie ochoty pomôcť. Tá vedie najskôr k neochote pomáhať aj tým, ktorí pomoc nezneužívajú, potom k predsudkom voči všetkým núdznym, a napokon k zvyšovaniu napätia a nepriateľstiev v spoločnosti medzi jej skupinami. Každý človek rád pomôže niekomu konkrétnemu, ak sa jedná o zmysluplnú pomoc. Takých "Plaveckých Štvrtkov" tu na východe máme stovky a bolo by už načase o problémoch nielen hovoriť, ale ich aj riešiť a pomáhať nie chaoticky, ale systematicky. Bolo by načase správať sa k nelegálnym obyvateľom rovnako ako k ostatným bezdomovcom, lebo oni reálne sú bezdomovci.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?