Búranie a stavanie Lunika 9 až Lunika 620

Autor: Jozef Červeň | 19.11.2010 o 13:48 | (upravené 19.11.2010 o 14:26) Karma článku: 13,10 | Prečítané:  7124x

Až dnes ráno som si zo záznamu pozrel reláciu Pod lampou, kde páni Knapík, Kažimír a Raši rozprávali aj o svojich plánoch s Lunikom IX. Nečudujem sa, že do relácie nepozvali aj pána súdruha búrateľa Betuša, lebo jeho riešenie by bolo najhorším riešením pre Košice, v ktorých žije odhadom okolo 20000 Rómov. Na Luniku IX žije len tretina z celkového počtu Rómov žijúcich priamo v Košiciach. Zbúraním celého Lunika IX by pán súdruh Betuš dosiahol presný opak toho, o čo mu vraj ide - o bezpečnosť jeho rodiny, lebo tí ľudia majú trvalé bydlisko v Košiciach a väčšina z nich by ostala bývať niekde blízko zdroja svojej obživy - pošty, ktorá im vypláca sociálne dávky. Z Košíc by sa odsťahovali len tí, ktorí sú zamestnaní a starajú sa o svoje rodiny, a ktorí napriek náročnému životu na Luniku IX plnia priamo na Luniku IX nenahraditeľnú funkciu pozitívnych vzorov. Problém Lunika IX má riešenia. Lenže nesmú zostať len na úrovni predvolebných sľubov, a spomedzi všetkých sa musia vybrať tie najefektívnejšie a možné.

 http://www.lunik9.sk
V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že to čo sa pokúšajú riešiť na Luniku IX už viac alebo menej úspešne vyriešili v mnohých iných mestách a obciach, kde Rómovia tiež bývajú v nájomných bytoch. Napríklad v obci Rakúsy pri Kežmarku mali neplatičov a už nemajú, pretože naplno využili pomoc terénnych pracovníkov a systém osobitného príjemcu. Uvedomili si, že Rómovia bývajú vedľa ich obce, a že ak od nich nebudú vyžadovať, aby si plnili svoje povinnosti rovnako ako ostatní obyvatelia obce, bude len horšie a horšie. Na celom území Slovenska je 620 rómskych osád a samosprávy robia čo môžu, aby spolunažívanie bolo čo najpokojnejšie, a aj keď sú všetky menšie ako Lunik IX (napríklad v Trebišove je sídlisko v ktorom žije okolo 3500 Rómov), a nie je okolo nich toľko mediálneho humbugu ako okolo Lunika IX, tiež sa riadne zapotia pri hľadaní najefektívnejších riešení. Ktoré sú možné riešenia pre Lunik IX? Ako prvý predpoklad je poriadok v Bytovom podniku mesta Košice. Musia mať vďaka vlastnej terénnej práci jasný prehľad o skutočných nájomníkov ICH bytov. Teda musia si urobiť svoju robotu dobre. Je jasné, že spočiatku narastú náklady na pracovníkov, budú vyššie ako keď sa to rieši spoza okienka, ale časom sa určite vrátia. Už sa vrátili aj vďaka práci terénnych sociálnych pracovníkov mesta Košice, ktorých je na celom sídlisku zatiaľ myslím len 6 (slovom šesť, čo je jeden na viac ako tisícku). Len je škoda, že médiá málo píšu o tom, že vďaka ich náročnej práci neustále klesá podiel neplatičov. Ďalším predpokladom je uskutočnenie kategorizácie. Byty na Luniku IX (aj tie, ktoré nedávno búrali) sú bytmi prvej kategórie, a ešte stále sa za ne platí ako za byty prvej kategórie (preto aj také vysoké nedoplatky) napriek tomu, že tam nejde plyn, voda len na pár hodín a elektrina najmä v zime neustále vypína. Ak vypína neplatičom, je to v pohode, im by nemala vôbec zapínať, ale vypína aj tým, ktorí už dlhé roky čestne platia. Ľudí zo zbúraných bytoviek je možné nechať len tak, nech sa rozídu po okolitých sídliskách a obciach, alebo sa k nim treba postaviť podobne ako keď niekto v ktorejkoľvek inej obci na Slovensku príde o bývanie. Sú to bezdomovci, celé rodiny bezdomovcov, ktoré, najmä ak sa jedná o malé deti, nemôžu bývať len tak na ulici, lebo ak by v Košiciach pribudlo 8000 bezdomovcov, všetkým obyvateľom Košíc by sa žilo ťažšie, a stálo by ich veľa prostriedkov na zabezpečenie si svojho majetku. Ak nechceme bezdomovcov nechať na ulici, je potrebné pre nich postaviť útulok. Nie formou kontajnerových bytov, kde je drahšie nájomné ako v centre Košíc, ale formou minimálne dvoch kategórií útulkov. Ako prvé je potrebné v blízkosti Lunika IX postaviť nízkoprahovú nocľaháreň pre tých najmenej prispôsobivých a najhorších neplatičov, ktorí budú na jej chod prispievať cez inštitút osobitného príjemcu, a ktorí tam budú pod dozorom sociálnych pracovníkov a polície. Ďalej je potrebné vybudovať, ale s ich vlastným pričinením, nájomné domy nižšieho štandardu pre tých, ktorí nemajú na to, aby dokázali platiť nájomné v bytoch. Aj bývanie v týchto domoch by samozrejme platili buď priamo, alebo formou osobitného príjemcu. A v samotných bytovkách by bolo možné vytvoriť ďalšie dve kategórie jednoduchým premiestnením platičov a čiastkových platičov tak, aby bývali v byte s takými službami, ktoré si budú môcť dovoliť. Je potrebné s tým niečo robiť, lebo teraz je situácia taká, že nie všetci rovnako platia a všetci majú, alebo nemajú za to poskytnuté služby a tí integrovanejší doplácajú na darebákov. Okrem problému bývania by bolo potrebné zmeniť aj vyplácanie prídavkov na deti rozdelením na školné a výživné tak, aby bolo lepšie poslať deti do školy, ako ich nechať flákať sa po meste. Kategorizácia bytov so sebou prinesie aj zvýšenie záujmu o lepší príjem, pretože by to znamenalo lepšie bývanie pre rodinu, a to by sa s vyšším počtom terénnych sociálnych pracovníkov dalo vyriešiť formou brigád pre mesto Košice, ktoré ale budú mať svoj zmysel len vtedy, ak odmena za prácu bude adekvátna vykonanému dielu. Ešte som nikoho nepočul protestovať, že Rómovia zamestnaní napríklad vo firme, ktorá sa stará o poriadok v meste, poberajú plat. Pán Kažimír ako aj pán Knapík sa pozitívne vyjadrili aj o pôsobení cirkví medzi Rómami. Ich tvrdenie je podložené aj výskumom SAV, ktorý bol robený na podnet splnomocnenkyne pani Botošovej, ktorej sa chcem ospravedlniť, že som ju v poslednom článku hodil do jedného vreca s pani Orgovánovou, s ktorou som mal zlé osobné skúsenosti, keď po dlhom naliehaní médií konečne prišla pozrieť Lunik IX a správala sa tam tak odmerane, ako nejaká princezná. Vďaka spočiatku nervóznejšej, no neskôr pokojnej mailovej debate s pani Botošovou som pochopil, že ona je z iného cesta, a že vidí skutočný prínos práce cirkví práve v oblasti osvojovania si morálnych hodnôt, ktoré sú všeobecne vyžadované od Rómov zo strany spoločnosti. Riešenia existujú, len pri ich hľadaní je potrebné poznať aspoň trošku históriu Rómov, ich mentalitu, kultúru ako aj určité princípy, ktoré je potrebné pri integrácii (nie asimilácii) rešpektovať. Princípy, ktoré sú jasné všetkým, ktorí s Rómami pracujú nie spoza stola, ale priamo v teréne. Viac o tom som teraz nedávno napísal v obhájenej licenciátskej práci s názvom "Princíp subsidiarity v integrácii Rómov" , o ktorej sa pani Botošová po jej prečítaní (poslal som jej ju v pdf)vyjadrila takto: "Prečítala som si Vašu prácu, na veľa vecí z Vašej práce by sa dalo priamo nadviazať v praxi". Ak budú mať o túto prácu záujem viacerí, plánujem ju v nejakom menšom náklade vydať možno začiatkom budúceho roka (prípadní záujemcovia sa mi môžu ozvať buď priamo v diskusii pod článkom, alebo na mailovej adrese cerven7777@gmail.com). Jadrom tejto práce je to, že všetky problémy je potrebné riešiť efektívne a subsidiárnym spôsobom - teda decentralizovať riešenie problému na ten stupeň, na ktorom je možné vyriešiť ho čo najefektívnejšie. A riešiť to musíme, lebo inak nastúpia so svojimi riešeniami ľudia ako pán súdruh Betuš, Kotleba, či iní náckovia.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?