Veda

Autor: Jozef Červeň | 21.3.2006 o 10:00 | Karma článku: 9,81 | Prečítané:  4144x

V dobrých rukách je ohňom, ktorý zohrieva uzimených. Veľakrát je zaznávaná a neraz neprávom zvelebovaná. Vďaka nej máme dnes to, čo označujeme pojmom civilizácia a aj to, čo označujeme ako civilizačné choroby. Pomáha nám hľadať odpovede na otázky "Ako?" a častokrát aj na otázky "Prečo?". Viac ako obdobím pokoja, býva živená obdobím vojny. Ktovie prečo je človek vynaliezavejší vtedy, ak ide o zabíjanie a ničenie? Veľa vedcov posunulo svet výrazne dopredu vo využívaní toho, čo všetko dokážeme. Dnes už toho o makrosvete a mirosvete vieme toľko, že od priepasti nás delí iba maličký krôčik. Využijeme svoje vedomosti na stavanie mosta, alebo urobíme rozhodný krok vpred? Záleží na nás, či pochopíme, že veľa vecí dokážeme, ale niektoré nikdy nesmieme. To, čo nepomôže človeku, nepomôže ľudstvu. Pred škrtnutím zápalkou by sme sa mali presvedčiť, či to nerobíme vo výbušnom prostredí...

 www.annasieradzka.art.pl
Pochybnosť prináša skúšku a skúška pravdu. (P.Abelard) Ešte som nevidel problém tak zložitý, aby sa nemohol stať ešte komplikovanejším, keď sa naň správne pozriete. (P.Anderson) Trochu vedieť je nebezpečná vec. (Angl.príslovie) Musí sa povedať, že len vierou sa drží, že svet nebol vždycky a nemôže sa preukázateľne dokázať. Novosť sveta nemôže mať dôkaz zo strany samého sveta. (sv.TA I q.46 a.2) I myslenie občas škodí zdraviu. (Aristoteles) Všetko, čo sa prevádza z možnosti v skutočnosť, prevádza sa tým, čo v skutočnosti už je. (Aristoteles) Slnko je planúci kameň. (sv.Augustín) Znalosť príčin je skutočná veda. (F.Bacon) Môžu sa postaviť lode, ktoré veslujú bez ľudí, takže plávajú ako najväčšie riečne a námorné lode. Plávajú riadené jedným človekom rýchlejšie, ako keby boli plné veslárov. Môžu sa tiež zostaviť vozy, ktoré môžu sa bez zvieraťa dať do pohybu a idú neobyčajnou rýchlosťou. (františkán R.Bacon †1294) Mnohé živočíchy nachádzajú záľubu v kvetoch pre ich krásu, vôňu, či farbu. Včely však v nich nachádzajú med! (sv.Bazil) Sú ľudia, čo vyhľadávajú poznatky iba pre vedomosť - to je plytká zvedavosť. Iní hľadajú vzdelanie len preto, aby sa sami stali známymi - to je hanebná márnosť. Sú aj takí, čo sa oddávajú vede, aby z nej vyťažili bohatstvo alebo pocty - a to je škaredá pohnútka. Ale sú aj takí, čo získavajú poznatky pre mravné povznesenie iných - tých vedie láska. A ešte sú aj takí, čo sa učia preto, aby sa sami mravne povzniesli - to je múdrosť. (sv.Bernard) Keď vstupujete do laboratória, odložte svoju predstavivosť, ako odkladáte kabát. Keď budete odchádzať, zasa si ju vezmite. (C.Bernard) To, čo je tery dokázané, bolo kedysi plodom obrazotvornosti. (W.Blake) Človeku nestačí veda, ale nestačí, ani filozofia bez vedy. (Bogliolo) Veda nám sľúbila pravdu ... nikdy nesľubovala ani pokoj, ani šťastie. (G.Le Bon) Nijaká z kníh naozajstného spisovateľa nie je založená na výmysloch - okrem pamätí. (W.Brudzinski) Vedec má rád pravdu pre pravdu ako takú, nech vedie kamkoľvek. (L.Burbank) Expert je ten, kto vie stále viac a viac o niečom, čo je stále menšie a menšie. (N.Butler) Všetok pokrok sa zakladá na všeobecne vrodenej túžbe každého organizmu žiť nad svoje prostriedky. (S.Butler) Definícia znamená zatvoriť divočinu nápadu medzi steny slov. (S.Butler) Veda je iba výmena našej nevedomosti za nevedomosť nového druhu. (G.G.Byron) Nič nie je objavené a súčasne dokonalé. (Cicero) Príčiny udalostí nás zaujímajú často viac než samé udalosti. (Cicero) Počiatočným bodom nášho poznania je omyl. Ten v priebehu ďalšieho poznávania vyvraciame. Na konci poznávacieho procesu je omyl úplne vyvrátený a my nevieme nič. Ale vieme to správne. (J.Cimrman) Píšte krátke vety, podmet, sloveso, predmet, hotovo! Prv než napíšete prídavné meno, zaskočte sa ku mne opýtať, či je potrebné. Pracujem o tri poschodie vyššie od vás. (Clemenceau) homília- Dejiny vedy ukázali, že teóriu je možné vyvrátiť len lepšou teóriou, a nikdy len faktami, ktoré sú s ňou v rozpore. (J.Connant) Významný pokrok nevychádza z empirie, ale z nových teórií. (J.Connant) Jednou z najväčších civilizačných pohrôm je učený hlupák. (Čapek) O mnohých veciach vieme vlastne len ich meno - a nič ďalej. (Čapek) Príroda sa snaží klamať vám priamo do očí. (Darvin) Človek má poznávať s vedomím, že je vzdialený od skutočnosti. (Demokritos) Keď ste vylúčili nemožné, všetko, čo zostane, nech je to akokoľvek nepravdepodobné, musí byť pravda. (A.Doyle) Logika, podobne ako whisky, stráca svoj blahodárny účinok, keď sa používa v nadmernom množstve. (E.Dunsany) Veda je ako ostrý nástroj, s ktorým sa ľudia hrajú ako deti a porežú si prsty. (A.Eddington) Jedným z najsilnejších motívov, ktorý vedie mužov do umenia a vedy, je únik z každodenného života vyznačujúceho sa bolestnou drsnosťou a beznádejnou nudou, od okov vlastných, stále sa meniacich túžob. (Einstein) Bez viery, že sa tento svet tak, ako sa javí nášmu poznaniu, riadi zákonmi rozumovej povahy, si neviem predstaviť skutočného vedca. Prírodné vedy bez náboženstva sú ochrnuté. (Einstein) Každé poznanie o skutočnosti vychádza zo skutočnosti a ústi do nej. (Einstein) Je otázka, čo je pre vedca významnejšie, či poznanie faktov, či fantázia. (Einstein) Najkrajšie pocity vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stpja pri kolíske skutočného umenia a skutočnej vedy. Človek, ktorý tento pocit nepozná, človek, ktorý sa už nedokáže diviť a ktorý nevie žasnúť, je prakticky mŕtvy. Je ako zhasnutá svieca. (Einstein) Skvelá kniha: najprv ju zhltneme, potom si ju v pokoji prečítame, a nakoniec si ju kúpime. (Eschenbachová) Pre tých, čo sa nevedia čudovať, zázraky neexistujú. (Eschenbachová) Všetko poznanie vychádza z pochybnosti a končí sa vo viere. (Eschenbachová) Veda je dlhou históriou školenia o tom, ako si prestať klamať do kapsy. (R.Feynman) Teoretik na bojovej fronte vedy, tam, kde zahajuje boj s neznámym, alebo v ňom pokračuje, drží síce malý frontový úsek, na ňom však môže vykonať niečo nenahraditeľného a jedinečného a jedinečnosťou tohto osobného výkonu môže byť nenahraditeľný. (V.E.Frankl) Bol taký učený, že dokázal pomenovať koňa v deviatich jazykoch, a taký nevedomý, že si kúpil kravu, aby na nej jazdil. (B.Franklin) Štipka nábožnosti platí viac, než desať centov učenosti, kvapka skutočnej lásky je vzácnejšia ako celé more vedy. (sv.František Asisský) Žiadna vedomosť nám nepomôže, ak sme stratili schopnosť dojať sa utrpením inej ľudskej osoby, priateľským pohľadom druhej osoby, spevom vtáka, zeleňou trávy. Ak sa stane človek ľahostajným k životu, potom tu už nie je nádej, že by si mohol zvoliť dobro. (E.Fromm) utrpenie- život- Mať znalosti je oveľa menej, než vedieť. (E.Fromm) Je isté, že myslenie bez znalosti faktov zostáva prázdne a neskutočné, ale púhe “informácie” môžu byť pre myslenie práve tak prekážkou ako ich nedostatok. (E.Fromm) Mnohé zo základných problémov osobného a spoločenského života sú veľmi jednoduché, také jednoduché, že sa od každého môže predpokladať ich pochopenie. Často však sú zakryté rečou odborných prekomplikovaných výrazov a to ľudí odradzuje. (E.Fromm) Skončite s predstavou, že za svojho života môžete sami nájsť to, čo najväčší duchovia ľudstva odhalili v priebehu mnoho tisíc rokov, pričom každý staval z kameňov a náčrtov svojho predchodcu. (E.Fromm) Triviálne - trikrát obohraná odpoveď. Tres viae - tri cesty. (E.Fromm) Keď sa však vykonáva sústavné bádanie vo všetkých vedných oboroch skutočne vedecky a podľa mravných zásad, nebude nikdy v skutočnom rozpore s vierou, pretože veci vonkajšie i veci, ktoré sú predmetom viery, pochádzajú od jedného a toho istého Boha. (GS 36) Vedecký výskum sám o sebe nie je vedou: ešte stále je to umenie alebo remeslo. (W.George) Človek vlastne vie, len keď vie málo. Čím vie viac, tým väčšie sú jeho pochybnosti. (Goethe) Nestačí vedieť, treba vedieť aj použiť. (Goethe) Zdá sa, že niektoré knihy sú napísané nie na to, aby sme sa z nich učili, ale aby sme vedeli, že ich autor niečo vedel. (Goethe) Každá vec má niekoľko príčin. (Goethe) Čo človek skúma a vie, to je veda. Čo človek cíti, to je poézia. (F.Grillparzer) Nielenže je vesmír podivnejší, než si myslíme; je dokonca podivnejší, než si dokážeme predstaviť. (J.Haldane) Všetko sa deje vo svári. (Herakleitos) Osamotený jedinec môže dnes vo vede sotva dosiahnuť významnejší úspech a ešte menej môže svoje dielo naplno rozvinúť. (J.Herovský) Tragédia ľudského rodu: všeobecne platí, že človek je múdry jednostranne, ale hlúpy mnohostranne. (Ľ.Hirszfeld) Veda je topografia nevedomosti. (O.Holmes) Každý nemusí byť vedcom, ale každý musí dnes vede otvárať dvere. (M.Horanský) Kozmický priestor vôbec nie je ďaleko. Je tak na hodinu cesty, keby vaše auto dokázalo ísť kolmo hore. (F.Hoyle) Človek sa odvažuje do tmy, do diaľky, kde naň vanie modré nebo a nedosiahnuteľná diaľka, pričom každý krok, čo robí, je tápaním a neistotou. (J.Hron) Veda nie je nič iného ako vyškolený a organizovaný zdravý rozum. (T.Huxley) Ak je málo vedomostí nebezpečná vec, kde je človek, ktorý ich má dosť na to, aby bol mimo tohto nebezpečenstva. (T.Huxley) Logické dôsledky sú strašiakom hlupákov a majákom múdrych. (T.Huxley) Najväčšou tragédiou vedy je, že škaredé fakty zabíjajú krásne hypotézy. (T.Huxley) Pokrok je matkou problémov. (Chesterton) Čo nám osoží, otče, namáhavé a ťažké štúdium, keď prostí ľudia pestovaním pokory a modlitby stávajú sa omnoho učenejšími ako my, ktorí bledneme a tratíme zrak od učenia. Oni sa vznášajú k nebesám, kým my sa plazíme po zemi, oni prostotou nebo dobývajú, zatiaľ čo my namyslení na svoju vedu musíme sa právom obávať, aby pred nami nebolo naveky zatvorené. (bl.Ján Ribera) Skutočnosť nekončí tam, kde končí naše poznanie o nej. (Jäger) To nevzdelanec vnáša do sveta problémy. (Jehuda) Keď v ktorejkoľvek vede nie sú protichodné názory, neexistuje boj, potom sa veda uberá na svoj vlastný pohreb. (P.Kapica) Prestaň sa príliš zháňať po vedomostiach, lebo v nich je mnoho roztržitosti a sklamania. (Kempenský) Pokojamilovný človek viac osoží než učený. (Kempenský) Lepšie je menej vedieť a svoj menší rozhľad doplňovať pokorou, než mať celé poklady vedomostí a pritom byť márnivo samoľúbym. (Kempenský) Keď akokoľvek mnoho prečítaš a poznáš, vždy sa budeš musieť vracať k jedinému začiatku všetkého. (Kempenský) Mnohí stratili svoje spojenie s Bohom, že chceli vyskúmať, čo je pre nich príliš vysoké. (Kempenský) Od teba sa vyžaduje viera a bezúhonný život, nie vysoké poznanie a hlboká znalosť Božích tajomstiev. (Kempenský) Vo vzťahu k svojim systémom je väčšina tvorcov systémov taká ako človek, ktorý si postaví obrovský hrad a býva v chatrči vedľa neho. Nežijú v budovách svojich vlastných obrovských systémov. (S.Kierkegaard) Novú pravdu treba vysloviť tak, aby sa zdalo, že vrabce na streche ju iba náhodou nevyčvirikali. (K.Kraus) móda- Umelec je iba ten, kto z riešenia vie urobiť hádanku. (K.Kraus) Nadpísať, posledné stránky knihy slovom - Obsah znie v niektorých prípadoch priveľmi trúfalo. (L.Kumor) Tí, ktorí veľa vedia, nehovoria, kto hovorí, nemá poznanie. (Lao-c´) Naša nevedomosť dobýva stále ďalšie svety. (S.J.Lec) Hlúposti jednej epochy sú pre vedu nasledujúcej epochy práve tak dôležité ako jej múdrosť. (S.J.Lec) Veda vlastne začína byť zaujímavá až tam, kde sa končí. (J.Liebig) Nie div, že je na univerzitách toľko múdrostí - každý niečo prinesie a nijakú neodnesie. (Lowell) Ak kradnete od jedného autora, je to plagiát. Ak kradnete od mnohých, je to výskum. (W.Mizner) Kto sa ženie za duchaplnosťou - dohoní hlúposť. (Montesquieu) Žijeme vo svete, v ktorom vedomosti predstihli múdrosť tak ako nikdy predtým. (Ch.Morgan) Nie veda, ale láska pretvára svet. (G.Moscati) Neviem, čo som odovzdal svetu, no mne samému sa zdá, že som sa podobal chlapcovi, ktorý sa hral na brehu mora a bavil sa tým, že našiel hladký kamienok alebo krásnu mušľu, avšak veľký oceán pravdy ležal pred ním neodhalený. (I.Newton) Bytie a veda je more bez brehov. Čím ďalej prenikáme, tým nezmerateľnejšie sa rozprestiera to, čo ešte leží pred nami. (I.Newton) Čo vieme je kvapkou, čo nevieme oceánom. (I.Newton) Hypotézy vytváram, avšak hypotézam - ani svojim vlastným - neverím do posledného písmena. (I.Newton) Kto chce niekedy v budúcnosti veľa povedať, nech dlho mlčí skrytý svetu. Kto chce niekedy blesk zapáliť, ten musí dlho mračnom byť. (Nietzsche) Vedieť používať lexikón je lepšie ako veriť, že ním sme. (Nobel) Hypotézy sú siete. Len ten uloví, kto sieť hodí. (Novalis) Vypálil knižnicu v Alexandrii, kde bolo sedemsto tisíc rukopisov a povedal: Ak tieto knihy obsahujú to isté, čo je v koráne, sú zbytočné. Ak obsahujú niečo iné, sú škodlivé. (Omar) Na racionálne myslenie je určená prevažne ľavá hemisféra mozgu, na intuitívne chápanie pravá. (Ornstein) Vesmír vyzerá stále menej ako veľký stroj a stále viacej ako veľká myšlienka. (J.Ortega) Pokrok vo vede je nepriamo úmerný počtu vychádzajúcich odborných časopisov. (Parkinson) Je oveľa lepšie vedieť niečo o všetkom ako vedieť všetko o jednom, univerzálnosť je lepšia. (B.Pascal) Dve krajnosti: vylúčiť rozum a uznávať iba rozum. (B.Pascal) Posledným krokom rozumu je poznanie, že existuje nekonečné množstvo vecí, ktoré sú mimo jeho dosahu. (B.Pascal) Meranie umožnilo vede, aby učinila obrovské kroky kupredu k pochopeniu hmotného sveta. Vďaka tomuto úspechu sa však tiež stalo akousi vedeckou modlou. Výsledkom je to, že sa mnoho vedcov ku všetkému nemerateľnému stavia nielen skepticky, ale priamo odmietavo. Ako by hovorili: “Čo nemôžeme zmerať, nemôžeme poznať; tým, čo nie je možné poznať, si nemá cenu lámať hlavu; preto všetko nemerateľné je bezvýznamné a nehodné našej pozornosti.” Tento postoj vedie mnoho vedcov k tomu, že zo svojich úvah vylučujú všetko, čo je - alebo sa zdá byť - nehmatateľné. Teda i to, čo sa týka Boha. (M.S.Peck) Na zdanlivo najjednoduchšie otázky buď neposkytneme žiadnu odpoveď, alebo odpovieme spôsobom, ktorý na prvý pohľad bude pripomínať skôr akýsi podivný katechizmus než priamočiaré áno-nie, na ktoré sme z fyziky zvyknutí. Napríklad na otázku, či sa poloha elektrónu mení s časom, musíme odpovedať “nie”; ak sa pýtame, či zostáva stále rovnaká, musíme povedať “nie”; na otázku, či je elektrón v pokoji, odpovedáme “nie”, a ak sa pýtame, či je v pohybe, musíme rovnako odpovedať “nie”. Podobne odpovedal Buddha, keď sa ho pýtali na stav duše po smrti. V tradícii vedy sedemnásteho a osemnásteho storočia však tieto odpovede nie sú obvyklé. (M.S.Peck) Bola to práve veda, ktorá mi svojím spôsobom pomohla k pochopeniu toho, že fenomén milosti je reálny. Akonáhle si totiž uvedomíme existenciu milosti, otrasie to presvedčením, že náš život nemá žiadenn zmysel a význam. Predstava o našej vlastnej bezvýznamnosti dostáva naraz trhliny, ak zistíme, že okrem nás samých, okrem nášho vedomia a vôle, existuje mocná sila, ktorá podporuje náš rast a vývoj. Prítomnosť tejto sily (pokiaľ ju dokážeme vnímať) totiž s nezvratnou istotou ukazuje, že niečomu, čo je väčšie než my, na našom duchovnom raste záleží. To niečo nazývame Bohom. (M.S.Peck) Často je veda prameňom všetkého zla. Túžba po nej môže byť nebezpečná. (sv.Peter Damiani) Nič nám neprekáža, ba naša túžba dívať sa na svet jednotne nás priamo poháňa, aby sme urobili rovnicu medzi týmito dvoma zvrchovane účinnými a predsa tajomnými silami: všeobecným poriadkom vedy a Bohom náboženstva. (M.Planck) Keď je experimentálny výsledok v rozpore s existujúcou teóriou, je na obzore pokrok: ukázala sa totiž nutnosť zmeniť a vylepšiť teóriu. (M.Planck) Nahromadenie faktov nie je veda, práve tak ako hromada kameňov nie je dom. (J.Poincaré) Nemôže byť vedecká morálka; ale nemôže byť ani nemorálna veda. (J.Poincaré) Sloboda je pre vedu tým, čím je vzduch pre zvieratá. (J.Poincaré) Práca vedca sa podobá výstupu horolezca, o ktorom sa hovorí, že má mať vždy tri body isté a štvrtý hľadať. (O.Poupa) Vedcovo bezpečné neviem má pre pokrok poznania často rovnakú cenu ako jeho bezpečné viem. (O.Poupa) Nechať zhorieť sviecu na hľadanie ihly. (príslovie) Najmúdrejšie je číslo. (Pythagoras) I teoretická veda sa vlastne opiera o disciplínované využívanie metafôr. (A.Rapport) Sú ľudia, ktorí nosia v hlavách celé encyklopédie a jednako sú nanič. (M.Rázus) Preto teológovia, ako služobníci Božej pravdy, keď venujú svoje štúdium a prácu jej hlbšiemu pochopeniu, nikdy nesmú stratiť z očí význam svojej služby v Cirkvi, ktorý je zhrnutý do pojmu “intelectus fidei”. Tento pojem má, aby sme tak povedali dvojstranný rytmus. (RH 19, J.P.II.) Teológovia a všetci cirkevní vedci sú povolaní uviesť do súladu vieru s vedou a pričiňovať sa o to, aby sa navzájom prenikali. (RH 19, J.P.II.) Keby som mal charakterizovať ich spôsoby, povedal by som, že pri formovaní svojich hypotéz plytvajú veľkorysosťou tak mocne ako puntičkárstvom pri pokusoch. (Ch.Richet) Je len jeden poctivý dôvod k vedeckej aktivite a to je uspokojenie potreby nájsť zmysel vecí. (C.R.Rogers) Niektorí profesori by si zaslúžili titul Prof. Gadžológie. (P.Rosso) Keď berieme do úvahy ľudskú hlúposť, predsa len ľudia vedia veľa. (E.Rostand) Myslenie - s celou svojou jemnou rozlišovacou schopnosťou - je len rafinovanejší obzor nevedomosti, dokonca najrafinovanejší zo všetkých trikov, ktorými mája klame. (Rgvéda) S rovnakou vášňou som hľadal poznanie. Priel som si porozumieť srdcu ľudí. Prial som si vedieť, prečo svietia hviezdy. Láska a poznanie, pokiaľ som ich dosiahol, ma povznášali hore k nebesiam. (B.Russell) Študenti, ktorí sú na Vysokých školách a majú už nad 25 rokov sú do budúcnosti zameraní viac na prax. Niekedy je to zameranie až také silné, že prekáža vedeckosti, vedychtivosti. (Říčan) Veda nikdy nevyrieši jeden problém bez toho, aby nenarobila desať nových. (G.B.Shaw) Nikto sa nemôže úplne špecializovať bez toho, aby sa pri tom nepremenil na úplného idiota. (G.B.Shaw) Vedec, to je človek, ktorý zabíja svoj voľný čas prácou. (G.B.Shaw) Každá veda sa stáva poéziou, keď sa stala filozofiou - láskou k múdrosti. (F.Scheling) Teória je len nástroj. Keď nástroj nie je pre prácu potrebný, musí sa vymyslieť iný. (H.Schliemann) Veda je účinná protilátka proti jedu nekritického myslenia a povier. (A.Smith) Odborníci sa vždy hnevajú, keď laika napadne niečo, čo ich nenapadlo. (J.Steinbeck) Výskum znamená vidieť to, čo každý videl a pomyslieť si to, čo si ešte nikto nepomyslel. (A.Szent) Silvester II. v matematike zaviedol arabské číslice namiesto rímskych a tak prispel ku kultúrnemu povzneseniu Európy. (Š.Šmálik) Juliánsky kalendár na gregoriánsky sa zmenil v noci zo 4. na 15. október 1582. (Š.Šmálik) Najväčšia povera je viera v pokrok. (J.Tati) Veda, zvlášť však veda dvadsiateho storočia, nám dala nahliadnuť do niečoho, čo sme predtým vlastne nikdy nepoznali: odhalila ľudskú nevedomosť. (L.Thomas) Môže nás tešiť, že sme predsa len nejakú tú míľu urazili za púhych niekoľko tisíc rokov, čo požívame jazyk poriadne, ale viac by nás malo potešiť a priam rozveseliť, že máme ešte pred sebou takú nedohľadnú vzdialenosť. (L.Thomas) I nábožnosť je potrebná, ale veda tiež. Veda bez nábožnosti je ako ostrý meč v rukách dieťaťa. Veda sa dá dobre spojiť s kláštornou sústredenosťou. (sv.Tomáš z Villanovy) Nezištná intelektuálna zvedavosť je životná nevyhnutnosť skutočnej civilizácie. (G.Trevelyan) Špecialista: znalec, ktorý vie všetko o niečom a nič o hocičom inom. (J.Tuwim) Učený hlupák je hlúpejší ako neučený. (J.Tuwim) Veda dneška je omylom zajtrajška.(J.von Uexküll) Všetko, čo si niekto dokáže predstaviť, môže niekto iný uskutočniť. (J.Verne) Šedivá je teória a večne je zelený kôň života! (P.Vilikovský) Sú tri druhy nevedomostí: keď sa nevie nič, keď sa vie niečo iné, než treba vedieť, a keď sa nevie dobre, čo sa vie. (Voltaire) Tajomstvo úspechu - mlčať o tom, čo neviete. (Voltaire) Systém je šifra, pomocou ktorej sa pokúšame dešifrovať vesmír, a každý, ak je braný inak než ako len šifra, musí stroskotať. (H.Wahl) Zdá sa, že najviac problémov vo svete pochádza od príliš usilovných ľudí. Keby len politici a vedci boli lenivejší, o čo by sme všetci boli šťastnejší. (E.Waugh) Je dôležitejšie tešiť sa z ružového kvetu, ako priniesť jeho koreň pod mikroskop. (O.Wilde) Keby sa ľudia občas nedopustili hlúposti, nevzniklo by absolútne nič múdreho. (L.Wittgenstein) Mysliteľ nahradil slovo prečo slovom lebo. (Š.Žáry) Neexistuje nezaujímavá veda, ale iba učitelia, ktorí vedu nezaujímavo prednášajú. (XY) Dĺžka výskumnej správy je nepriamo úmerná dosiahnutému vedeckému výsledku. (XY) Len tí nezneužijú svoju múdrosť, ktorí sa často spájajú s Bohom. (XY)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trump útočí na Mexičanov, nemá rád Afroameričanov. Prezidentovi neveria, že nie je rasista.

KOMENTÁRE

Trumpova Amerika prichádza o líderstvo

Neschopnosť a nepredvídateľnosť Trumpa je dôvodom pádu povesti USA.


Už ste čítali?