Ústav na Kopánke a v Nitre (S151)

Autor: Jozef Červeň | 21.3.2006 o 13:00 | Karma článku: 3,66 | Prečítané:  1350x

Saleziáni v Trnave už dlhšie rozmýšľali o tom, že by bolo potrebné otvoriť ústav v najchudobnejšej štvrti Trnave, ktorá sa volala Execír - Kopánka. Ľudia tam väčšinou bývali vo veľmi biednych podmienkach v opustených vagónoch. Začiatkom septembra 1940 po prvý krát vyšla úradná komisia odborníkov na pozemok, na ktorom mal stáť ústav. Od mesta prišlo povolenie na stavbu ústavu a mohli sa začať kopať základy. Celkový náklad na stavbu bol odhadnutý na 4 milióny. Do zimy sa plánovalo dostať pod strechu prvú časť ústavu, na to však bolo nutné zohnať ešte v októbri pol milióna korún.

Trnava - KopánkaTrnava - Kopánkawww.sdb.sk
V polovici septembra v Nitre na posviacke obnoveného a rozšíreného kostola v Čermáni v Nitre, ktorú vykonal Dr.Karol Kmeťko, bola otvorená akcia na vybudovanie veľkého saleziánskeho diela na záchranu mládeže. Ako prvý daroval na záchranu mládeže prelát a rektor teológie v Nitre Dr.Michal Beňo 50 000 Ks. Bol utvorený prípravný výbor, ktorý mal dozerať na prípravné práce. V Trnave boli 15.septembra jubilejné slávnosti Spolku svätého Vojtecha. Spolok slávil 70 rokov práce pre kultúrne i hmotné dobro slovenského národa. Bol tu prítomný aj prezident Dr.Jozef Tiso, biskupi, zástupca svätej stolice u slovenskej vlády, ministerský predseda, ministri, spisovatelia, básnici... Na týchto slávnostiach sa zúčastnili aj študenti a klerici z trnavského ústavu, ktorí spestrili slávnosť svojimi spevmi. Po slávnosti prišiel do trnavského ústavu profesor teológie a vodca liturgického hnutia na Slovensku Msgr. Ján Jalovecký a celebroval tam svätú omšu. Mal tam aj prednášku, pri ktorej všetkých pochválil za dobre pestovaný gregoriánsky spev a liturgiu. Saleziáni sa v každom meste snažili spolupracovať so všetkými organizáciami a združeniami. Dobrá spolupráca vždy prináša bohaté plody. V Žiline v septembri zahrali členky Katolíckej jednoty žien divadlo "Kristus Kráľ" a zisk venovali na podporu saleziánskeho ústavu. Mnohé z nich poznali prácu saleziánov a vedeli si ju oceniť pretože ich synovia chodievali vo voľnom čase do žilinského oratória. Aj keď v Slovenskej republike vojna nevyčíňala, predsa sa niekedy doniesli jej ozveny aj do slovenských domov. Stávalo sa, že aj keď sme neboli zapojení do vojny, niekedy bolo vyhlásené prísne zatmenie kvôli možnosti nepriateľských náletov. V kronike ústavu z Trnávky je poznačené, že 24.septembra 1940 bolo nariadené, že večer musia byť zatemnené všetky okná. Na Trnávke vtedy žilo okolo 10 000 obyvateľov a mnohí z nich mali k viere ešte poriadne ďaleko. Saleziáni boli radi, keď im na svätú omšu prichádzalo pravidelne okolo 100 chlapcov. Saleziáni sa usilovali byť jednou rodinou, kde sa spoločne prežívali radosti aj bolesti. Veľkou radosťou pre všetkých bola oslava 25. výročia kňazskej vysviacky najstaršieho 52-ročného saleziána don Stanu. Táto oslava sa konala 29.septembra v Šaštíne. Ku gratulantom sa pripojil aj pán biskup Dr.Jantausch, ktorý poslal don Stanovi blahoprajný a ďakovný list. Na akadémii porozprával o tom, ako vyzerala jeho vysviacka, ktorú mal v roku 1915 na Sardínii. Keď sa ho študenti v Šaštíne na akadémii pýtali, aký dar by si prial v tento svoj veľký deň, skromne vyslovil svoju veľkú prosbu: - Ja by som si prial dnes iba to, aby sa z vás aspoň štyri pätiny stali kňazmi! Don Stano svojím tichým príkladom obetavého a skromného saleziána pritiahol mnohých bližšie k Pánovi. Mnohí si povedali, že by chceli byť takí ako bol tento láskavý salezián a vybrali si takú istú cestu životom. Saleziánom na Slovensku sa aj napriek vojne, ktorá zúrila v Európe, darilo zvyšovať počet kňazov. Koncom septembra biskup Dr.Jantausch v kaplnke trnavského ústavu vysvätil troch novokňazov, ktorí ukončili svoje štúdiá v Ljublane: Magulu z Ivánky pri Dunaji, Gálika z Rokytova a Evinica zo Starej Turej. Celá slovenská saleziánska rodina sa tešila spolu s nimi.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Pesničkár Ivan Hoffman: Nohavica? Viac verím básnikovi než ŠtB

Hoffman bol jednou z ústredných postáv Nežnej revolúcie v Bratislave.

Cynická obluda

Threema je podvrh!

Glváč síce odstúpil, ale naďalej tvrdi, že komunikácia z Threemy je podvrh s množstvom výmyslov. Minimálne jeden dôkaz by tu bol.


Už ste čítali?