Viera

Autor: Jozef Červeň | 22.3.2006 o 10:00 | Karma článku: 10,44 | Prečítané:  5753x

Obklopuje nás až príliš veľa poznatkov a právd. Sme schopní priamo overiť si z nich len mizivé percento. To, že jablko vypadnuté z ruky, príťažlivosťou padá k zemi, si overiť dokážeme. O ostatnom neoveriteľnom z rôznych dôvodov by sa dalo povedať, že toľko chuti a tak málo času. A tak sa vo väčšine prípadov musíme spoliehať na skúsenosť druhých ľudí - na dôveryhodnych svedkov v oblasti techniky, vedy... aj náboženstva. Veríme architektovi domu, v ktorom bývame, veríme vedcom, ktorí dokončujú Mochovce a veríme mystikom - ľuďom, ktorí sa s Bohom rozprávajú z tváre do tváre. Všetci sme v niečo veriaci a nie je múdre vysmievať sa druhému len preto, že jeho viera je iná ako moja. Veľa myšlienok uvedených nižšie sa týka viery v Boha ako ju prežívam ja. Môžete mi to vyčítať, alebo ma môžete obohatiť svojím pohľadom. Prvá možnosť asi rozvíri debatu, ktorá len ťažko obohatí. Tá druhá môže obohatiť nás všetkých...

To, čomu možno ľahko uveriť, nestojí za to, aby sme tomu uverili. (Alain) Keby sa lepšie poznali pohanskí myslitelia, lepšie by sa chápala prevaha kresťanstva. (bl.Ambróz Traversari) Verím, aby som rozumel. (sv.Anzelm) Viera predpokladá prirodzené poznanie. (sv.TA I q.2 a.2) Tie veci, ktoré sú z viery, nemôžu odporovať prirodzenému rozumu a naopak. (sv.TA I q.1 a.8) Začiatok viery nie je v nás. (sv.TA II/I q.13 a.4) Nevera je posledný hriech, ku ktorému je človek niekedy privedený inými hriechmi. (sv.TA II/I q.50 a.1) Vyznanie viery je nutné ku spáse iba vtedy, ak je v nebezpečenstve Božia česť alebo prospech blížneho. (sv.TA II/II q.2 a.5) Nevera, pokiaľ je hriechom, vzniká z pýchy. (sv.TA II/II q.10 a.1) K spaseniu sa príde dvojako: zásluhou Krista ako deti a hlúpi a vlastnou zásluhou pridanou úkonu viery k zásluhe Krista. (sv.TA II/II q.87 a.1) Predovšetkým ťa upozorňujem na to, aby si sa pri debatách s neveriacimi nepokúšal dokazovať pravdu viery nezvratnými rozumovými dôvodmi. To by bolo na ujmu viere. Máme sa usilovať skôr o to, aby sme vyvrátením protivníkových námietok ukázali, že katolícka viera nie je nepravdivá. (sv.T.Aquinský) Žiadne náboženstvo nemá ten, kto nemá ľudskosť. (Arabské príslovie) Rozumej, aby si veril, ver, aby si rozumel. (sv.Augustín) Čo je viera? Veriť to, čo nevidíš. (sv.Augustín) Veriť môže len ten, kto chce. (sv.Augustín) Za to, čo vieme, vďačíme rozumu, za to čo veríme, vďačíme autorite. (sv.Augustín) Porozumenie je odmena za vieru. nesnaž sa pochopiť, aby si veril, ale ver, aby si pochopil. (sv.Augustín) Odmena za našu vieru bude, keď budeme vidieť, v čo veríme. (sv.Augustín) Nikto nemôže stratiť vieru, iba ak ju sám zahodí. (sv.Augustín) Viera má vlastné oči. (sv.Augustín) Kresťanská filozofia je skoro ničím, ak sa uspokojí s tým, že postaví nad prirodzené pravdy iné, vyššie pravdy. treba vniknúť do vnútornej drámy myšlienky a ukázať, že ak sa niečo postaví až do vrcholu a nemá to v základoch viery, všetko sa zrúti. (M.Blondel) Detská - jasná a istá, adolescent - jasná a neistá, dospelý - nejasná a istá. (M.Bubák) Zľutujte sa nad nami, veriacimi ľuďmi, ktorí potrebujeme určité istoty, schopné dať zmysel nášmu životu i smrti. Chcem tu vyjadriť potrebu dogmy, hoci je toto slovo tak silne spochybňované. Ja sa ho nebojím. Vieme, že v našej Cirkvi máme dogmy. Tí, ktorí ich neprijímajú a bojujú proti nim, sa stávajú neobyčajne tvrdými dogmatikmi. (H.Camara) O niektorých veciach rozprávame iba preto, aby sme v ne priveľmi neuverili. (E.Canetti) Desakralizácia v zmysle sociologickom však môže prispieť k očisteniu kresťanstva tým, že ho učiní účinnejším a dá vyniknuť podstate jeho posvätného posolstva. V sekularizovanom svete sa tak poslanie cirkvi stane jasnejším, autentickejším, nevyhnutnejším. (I.Císař) Bohu, ktorý dáva zjavenie, treba preukazovať poslušnosť viery. (DV 5) Za čo ťa zavreli? Za vieru. Ja som veril, že to nepraskne a ono to prasklo. (A.Dermek) Riskujeme práve toľko tým, že uveríme príliš veľa ako tým, že uveríme príliš málo. (Diderot) Človek má zodpovedať Bohu uveriac slobode. Nikto sa teda nesmie k viere nútiť proti vôli... Povahe viery plne zodpovedá, aby bolo na poli náboženstva vylúčené akékoľvek donucovanie zo strany ľudí. Práve preto náboženská sloboda nemálo napomáha vytvárať podmienky, v ktorých možno nehatene pozývať ľudí, aby z vlastnej vôle prijali kresťanskú vieru a ju cez celý život aktívne vyznávali. (DH 10) Položiť si otázku o zmysle života znamená byť náboženským. (Einstein) Kto nič nevie, musí všetkému veriť. (Eschenbachová) Veľké je iba priviesť k viere, a priviesť k viere to znamená prijať. (Exupéry) Veriť znamená o skutočnosti pozitívne myslieť. (Exupéry) Vedec pochybuje často, nevzdelaný človek zriedka, hlupák nikdy. (É.Faguet) Moji poslucháči, mojou úlohou bolo spôsobiť to, aby sa z vás, priateľov Boha, stali priatelia človeka; aby sa z ľudí veriacich - stali ľudia mysliaci; z ľudí modliacich sa - ľudia pracujúci; z kandidátov na onen svet - skúmatelia tohto sveta; z kresťanov, ktorí aj podľa vlastného priznania sú “napoly zvieratá, napoly anjeli” - ľudia, opravdiví ľudia. (Feuerbach) Myslíte, že národ, ktorý zhodí posvätné jarmo, bude ľahšie niesť jarmo ľudské? Rúcate najpevnejšie zábrany skazy a zločinnosti. namiesto tohto sladkého pokoja a spoľahlivej dôvery, ktorú poskytuje kresťanstvo, vnášate do duší tých, čo zvádzate do bludu, nepokoj, trpkosť a zúfalstvo. (Fréron) Viera v nejaký vyšší zmysel má eminentný psychoterapeutický a psychohygienický význam. Je tvorivá. (V.E.Frankl) Ak pravá viera pramení z vnútornej sily, robí človeka silnejším. (V.E.Frankl) Či to chce alebo nie, či si to uvedomuje alebo nie - človek verí v zmysel, pokiaľ dýcha. (V.E.Frankl) Videl som zomierať presvedčených ateistov, ktorí svojím umieraním ukázali to, čo neboli schopní ukázať životom: Objavila sa u nich úplná dôvera, ktorá nevie o tom, komu je prejavovaná, ani o tom, čomu sa tu dôveruje, a predsa vzdoruje poznaniu o neblahej prognóze. (V.E.Frankl) Pomocou vedomého vyjasnenia vlastného vzťahu k Bohu v otvorenom “spore” sa môžeme zbaviť nevedomých prenosov a prdchádzať im a tak môže byť upravená cesta k vedomému rozhodnutiu pre vieru. Bez tohoto vyjasnenia vzťahov nie je natrvalo možná samostatná viera a duchovný rast. (K.Frielingsdorf) V jednom kurzu pre rehoľné predstavené zo šiestich kontinetov každá účastnica zostavila súpis priorít pre normálny deň, mesiac a predošlý rok. Veľký počet sestier menoval ako prvú prioritu “výkon a aktivitu”. Boli prekvapené zistením, že sa v ich zozname priorít vlastne nevyskytovali dôležité prvky ako napr. vzťah k Bohu, čas modlitby, odpočinku, ticha, meditácie alebo sviatosti. Na to poukazuje to, koľko času sa čomu venuje. (K.Frielingsdorf) Ten, kto v Boha veril, i keď podľa neho nežil, sa cítil byť povýšený nad človekom, ktorý žil podľa Boha, ale nemal “vieru” v neho. (E.Fromm) Prežívame regresiu k modlárskej koncepcii Boha. Je pravda, že v náboženských kultúrach, ako napríklad v stredoveku, ľudia pozerali na Boha ako na pomáhajúceho otca či matku. Ale zároveň brali Boha i vážne v tom zmysle, že najdôležitejším cieľom jeho života bolo učiniť “spasenie” najvyššou métou, ktorej sa podriaďovala všetka ich životná činnosť. (E.Fromm) Človek skutočne náboženskej kultúry sa dá prirovnať k osemročnému dieťaťu, ktoré potrebuje otcovu pomoc, ktoré však už začína vteľovať jeho učenie a zásady do svojho života. Dnešný človek sa skôr podobá trojročnému dieťaťu, ktoré volá otca, keď ho potrebuje, ale ináč, keď sa hrá, je celkom sebestačné. (E.Fromm) Za iracionálnu vieru považujem takú vieru (v človeka či ideu), ktorá je založená na podriadení človeka iracionálnej autorite. V protiklade k tomu racionálna viera je presvedčenie, ktoré má svoje korene vo vlastnej skúsenosti myslenia či cítenia. (E.Fromm) Zatiaľ čo iracionálna viera znamená prijímať niečo len preto, že autorita či väčšina to tvrdí, racionálna viera je nezávislé presvedčenie založené na vlastnom tvorivom pozorovaní a myslenie napriek mysleniu väčšiny. (E.Fromm) Veriť vyžaduje odvahu, schopnosť riskovať, ochotu prijať bolesť i sklamanie. Kto trvá na istote a bezpečí ako na hlavných podmienkach života, nemôže mať vieru. (E.Fromm) Ten, kto nemá racionálnu vieru, trpí premierou úzkostí o dieťa, nespavosťou alebo neschopnosťou k akejkoľvek tvorivej práci; alebo je podozrievavý, nevie sa k nikomu priblížiť, má sklon k hypochondrii, je neschopný robiť si akékoľvek dlhodobejšie plány. (E.Fromm) Moc tých, ktorí vieru hlásajú a obhajujú sa javí ako neotrasiteľná. A kto by si neprial mať takúto istotu, keď to nestojí nič viac, než vzdať sa vlastnej nezávislosti. (E.Fromm) Bolo by lepšie hovoriť, že človek je vo viere, než že má vieru. (E.Fromm) Hebrejsky viera znie emunah a znamená istotu. Z tohto amen znamená iste. (E.Fromm) Viera v Boha je overovaná vnútornou skúsenosťou božských kvalít v sebe samom. je to nepretržitý aktívny proces sebatvorenia. Od Krista večne sa rodiaci sám podľa svojich síl. (E.Fromm) Istota mojej viery vychádza z môjho prežívania, nie z podriadenia sa autorite, ktorá mu túto vieru predpisuje. (E.Fromm) Sme tým, čomu sme oddaní a čomu sme oddaní, to motivuje naše správanie. (E.Fromm) Človek nemá inštinkty a preto potrebuje cieľ úplnej oddanosti, stredobod všetkých svojich námah ako základ pre svoje skutočné, účelné a nielen proklamované hodnoty. (E.Fromm) Rozpor medzi vierou, ku ktorej sa ľudia hlásia a denným životom je treba počítať medzi najzávažnejšie omyly našej doby. (GS 43) Veriaci slúži Bohu, fanatik kladie Boha do služieb sebe. Veriaci sa bojí Boha, fanatik Božím menom vyhráža iným. Veriaci je pre ľudstvo milosťou, fanatik ranou. (G.Gilbert) Vo svete zbavenom ideí vládnu príšery. (F.Goya) Viera nemá zásluhy, ak jej ľudský rozum dáva dôkazy. (sv.Gregor Veľký) Medzi vedou a vierou nemôžu vznikať skutočné rozpory. Povedané Goethovými slovami, každá z týchto oblastí duchovného života človeka má svoju vlastnú partitúru. Rozpory naopak vznikajú - a celkom zákonite - jednak medzi vedou a pavedou, a ďalej medzi náboženskou vierou a poverami. (J.Grygar) Koncil ide poza voľakedajšiu problematiku. Neobmedzuje sa na to, aby sa pýtal, ktoré zjavené pravdy treba prinajmenšom veriť, ale pripomína povinnosť založenú na podstate zjavenia, ktorá zaväzuje poznať jeho obsah v čo najširšej možnej miere: “ ... učeník je viazaný vážnou povinnosťou voči Kristovi Učiteľovi, aby lepšie poznal pravdu, ktorú prijal od neho” /DH 14/ (Günthör IIa 117) Zdá sa, že dnešný človek sa tak intenzívne sústreďuje na javový svet, že necháva zakrpatieť orgán schopný zachytiť posledné a neviditeľné hĺbky skutočnosti. (Günthör IIa) Viera sa nezakladá na vnútornej evidencii - zrejmosti, ale na svedectve iných, predovšetkým na svedectve samého Krista, ktorý je v lone Otca a ktorý o ňom priniesol zvesť. (Günthör IIa 82) Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje vo viere dva aspekty, ktoré si na prvý pohľad zdanlivo protirečia: a, viera je milosť; b, viera je rozhodnutie a slobodný čin človeka. (Günthör IIa 89) Viera je súčasne a predovšetkým poznanie a dôvera. (Günthör IIa 104) Kto počul ohlasovať evanjelium a je presvedčený o jeho vierohodnosti a Božej autorite, nie je slobodný ho prijať, alebo zavrhnúť. Toto sebazjavenie Boha ho zaväzuje. Kto okrem toho uzná Katolícku cirkev ako pravú Cirkev Ježiša Krista, je povinný pridať sa k nej a prijať katolícku vieru. (Günthör IIa 104) Ak máme na zreteli skutočnosti moderného sveta, musíme predpokladať, že situácie v ktorých si ľudia uvedomujú povolanie k výslovnej viere sú azda zriedkavejšie. (Günthör IIa 115) Ten, kto sa hlbšie mýli, bude aj hlbšie múdry. (G.Hauptmann) Mnohí ničomu neveria, ale všetkého sa obávajú. (F.Hebbel) Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. (Hebr 11,1) V jablku poznania je ohryzok viery. (M.Horanský) Keby všetci poznali len to, čo si dokážu predstaviť, bolo by ľudstvo neuveriteľne hlúpe. (M.Horníček) Šťastný potrebuje vieru, aby sa nestal pyšným. Nešťastný potrebuje vieru ako oporu. A zúfalý potrebuje vieru, aby nepodľahol. (Humboldt) Každý musí mať odvahu presvedčenia. (Humboldt) Ježišovo náboženstvo skrze svoj osobitý ultra - monoteizmus je bez preháňania nielen schopné experimentálne odolávať novým teplotám a tlakom ľudského ducha, potom čo sa objavila myšlienka evolúcie, ale po tejto premene tu našlo dokonca ideálne prostredie k rozvoju a k novému rastu. A tým pádom sa presadzuje ako definitívne náboženstvo sveta. (T.de Chardin) Zo všetkých náboženstiev, ktoré kedy jestvovali, kresťanské náboženstvo má najviac poézie, ľudskosti, najviac podporuje slobodu, umenie a literatúru, jemu je moderný svet dlžný za všetko. Niet nič bližšieho Bohu ako jeho mravouka, nič milšieho a skvelejšieho ako jeho dogmy, jeho učenie a bohoslužby. Ono napomáha génia, očisťuje vkus, rozvíja čnostný vzlet a dáva silu myšlienke. (Chateaubriand) Často stretávame inteligentov veľmi náročných na vedeckú presnosť, ktorí však bez mihnutia oka znesú i najhrubšie omyly v náboženstve. (Chautard) Viera je súhlas bez hľadania. (sv.Ján Damascénsky) Keď však ide o význam a zmysel života a smrti, potom informácie z druhej ruky nestačia. Nemôžem žiť s prevzatou vierou v prevzatého Boha. Potrebujem osobné a jedinečné zdelenie, stretnutie, ak sa mám prebudiť k životu. (A.Jones) Veľké svetové udalosti, ktoré spôsobil a vyvolal človek, nedýchajú dychom kresťanstva, ale nefalšovaného pohanstva. Tieto veci pochádzajú z archaického duševného stavu, ani v najmenšom nedotknutého kresťanstvom... Ukázalo sa, že kresťanská kultúra je v odstrašujúcom rozsahu jalová: Je to vonkajší náter, vnútorný človek však zostáva nedotknutý a preto nezmenený. Stav duše neodpovedá tomu, čomu sa navonok verí. Vo svojej duši nedržal kresťan krok s vonkajším vývojom. Áno, stojí tu navonok všetko slovom i obrazom, v cikvi a v biblii. Ale nie je to vo vnútri. Vo vnútri vládnu archaické božstvá, ako vždy. (C.G.Jung) Viera človeka v zmysel je transcendentálnou kategóriou. (Kant) K púťam pobáda ľudí často len zvedavosť a túžba vidieť nové veci, a preto si odtiaľ odnášajú len veľmi skromné ovocie nápravy, najmä, keď len bezmyšlienkovite, bez pravej nábožnosti, behajú od jedného pútnického miesta k druhému. (Kempenský) Dokiaľ sa nezrúti škola a minaret, nebude naše sväté dielo dokonané. Dokiaľ sa viera nestane odmietnutím a odnietnutie vierou, nebude pravých moslimov. (Aba Said ibn Abi-I-Khair) Skôr pochybujem o tom, že tento obraz na stene tam nevisí, ako o tom, že Boh je v troch osobách. Zmysly ma môžu klamať. (sv.Klement M.Hofbauer) Potrebujeme kresťanov s otvoreným pohľadom, odvážnych a ochotných i riskovať, ale tiež schopných čakať a múdro rozvažovať. A všedkým nám je ponad to potrebné skromnosti, pretože ani my Božiu pravdu nevlastníme a na Boha čakáme, so všetkými ostatnými dnes ako prv, hoci už máme prvotiny Ducha. V práci, modlitbe, trpezlivosti a vytrvalosti je naša spása. (P.Kolář) O všetkom je treba pochybovať. (lat.príslovie) Niekto chce veriť tomu, v čo verí; a iný chce veriť v to, čomu rozumie. (S.J.Lec) Ten, kto podceňuje ohromný význam náboženstva, napriek všetkému osvietenstvu nahráva iba povere. (G.Leibniz) Svetlo z neba sa nedá rozptýliť ako sa nedá východ slnka zakryť purpurovými plášťami, či tmavými kutňami. (N.Lenau) pravda- Nie je zvláštne, že ľudia tak radi bojujú za náboženstvo a tak neradi žijú podľa jeho predpisov? (Ch.Lichtenberg) U väčšiny ľudí sa neviera v jednu vec zakladá na slepej viere v inú. (Ch.Lichtenberg) Tí, ktorí majú zakalené srdce, majú aj zakalenú vieru. (Linhardt) Viera je čírym dielom Božím, bez akejkoľvek našej spolupráce. (M.Luther) Viera v celkom všeobecnom zmysle znamená slobodne prijatie vyjadrení určitej osoby, v ktorom sa prejavuje dôvera v dotyčnú osobu. (P.Mikluščák) dôvera- Spoločnosť bez náboženstva je ako loď bez kompasu. (Napoleon) Kto nič nevie, musí všetkému veriť. (J.Neruda) Mám tisíc nejasností, ale ani jednu pochybnosť. (kard. Newman) V pravej filozofii niet strednej cesty medzi ateizmom a katolicizmom, a dôsledný človek musí prijať buď jeden alebo druhý. (kard. Newman) Môžeme si vybrať to, v čo veríme. Sme zodpovední za to, čo si vyberieme ako predmet viery. (kard.Newman) Vtedy niektorí vojaci odrazu sa začali verejne modliť s veľkou silou viery a vzývali meno Kristovo, na čo sa spustil taký výdatný dážď, že Rimanov štedro a neškodne občerstvil, ale barbarov prestrašených neustálymi bleskami prinútil k úteku. (Orógius) Kresťanské náboženstvo tvrdí len dve veci: že človek je už od prírody krehký a že Ježiš Kristus nás spasí. (B.Pascal) Sú potrebné i zázraky, i pravda, pretože treba presvedčiť celého človeka: telo i dušu. (B.Pascal) Keby som sa veľa usiloval, mal by som vieru, ako bretónsky sedliak. A keby ešte viac, tak ako bretónska sedliačka. (L.Pasteur) Najväčšiu rolu však nehrá to, čo nám rodičia hovoria o Bohu a o podstate sveta, ale to čo robia - ako sa správajú jeden k druhému, k našim súrodencom a preovšetkým k nám samým. Inými slovami, celkový dojem o svete, ktorý si z detstva odnášame, je daný povahou našich konkrétnych skúseností v mikrokozme rodiny. Väčší vplyv než slová rodičov majú na vunik svetonázoru ich skutky, ktorými utvárajú ten jedinečný a neopakovateľný svet okolo nás. (M.S.Peck) Cesta duchovného rastu začína tým, že pochybujeme o veciach, ktorým sme už uverili; aktívne vyhľadávame všetko neznáme a neobvyklé; nevyhýbame sa žiadnemu ohrozeniu toho, čo sme si v minulosti osvojili a prijali za vlastné. Svätým sa môže stať len ten, kto o všetkom pochybuje. (M.S.Peck) Skutočným začiatkom cesty prehĺbenia náboženstva býva veda, čo je vlastne náboženstvo, ktorým nahrádzame vieru svojich rodičov. Proti nej sa musíme búriť a odvrhúť ju, lebo ich svetonázor bol nutne obmedzenejší než ten, ku ktorému sa môžeme dopracovať my, pokiaľ plne využijeme svoje osobné skúsenosti i skúseností celej ďalšej generácie ľudského rodu. Neexistuje dobre “sprostredkované” náboženstvo. Aby bolo životaschopné, musí byť naše náboženstvo úplne osobné, musí byť zakalené v ohni našich vlastných oktázok a pochybností. (M.S.Peck) Predtým som tak trochu zlomyseľne hovorieval, že sa mi katolícka cirkev ako psychiatrovi stará o živobytie. Rovnako tak som mohol menovať cirkev baptistickú, luteránsku, presbyteriánsku, alebo ktorúkoľvek inú. Cirkev nebýva príčinou neurózy, ale vlastne len nástrojom, ktorý niektorí používajú k tomu, aby si upevnili a zväčšili svoju prehnanú rodičovskú autoritu. (M.S.Peck) Kathyin problém by sa dal definovať takto: naplno síce verila v Boha, v desatoro prikázaní a katolícke poňatie hriechu, ale jej viera a jej chápanie sveta boli úplne prevzaté, a nevyhovovali preto jej potrebám. Nebola schopná sa pýtať, pochybovať, myslieť vlastnou hlavou. Jej cirkev - čo je opäť veľmi typické - sa jej ani v najmenšom nepokúsila pomôcť, aby si vytvorila vhodnejšie a originálnejšie osobné náboženstvo. Zdá sa, že cirkvi väčšinou, ak nie vždy, dávajú prednosť takémuto prevzatému poňatiu viery. (M.S.Peck) Vo vaničke okolo existencie Boha je nepochybne kvantum kalnej vody. Sväté vojny, inkvizícia, obetovanie zvierat i ľudí, povery, nesloboda, dogmatizmus, nevedomosť, pokrytectvo, svätuškárstvo, strnulosť, krutosť, pálenie kníh i čarodejníc, inhibícia, strach, konformizmus, chorobný pocit viny, šialenstvo. Zoznam je takmer nekonečný. Urobil toto všetko Boh ľuďom, alebo ľudia Bohu? Je úplne zjavné, že viera v Boha je často deštruktívna a dogmatická. Spočíva teda problém v tom, že ľudia majú sklon veriť v Boha, alebo v tom, že majú sklon k dogmatizmu? (M.S.Peck) ďalším z hlavných dôvodov, prečo majú vedci sklon vylievať dieťa s vaničkou, je to, že nevidia dieťa. Mnohí z nich dôkazy existencie Boha jednoducho nevnímajú. Trpia istým druhom tunelového videnia; na očiach majú vlastnoručne vyrobené klapky, ktoré im bránia, aby si všimli ríšu duchovna. (M.S.Peck) Cesta duchovného rastu vyžaduje odvahu, iniciatívu a nezávislosť v myslení i konaní. Slová prorokov a pomocná ruka milosti sú síce naporúdzi, ale cestu musí prejsť každý sám. Žiaden učiteľ nás nemôže doviesť k cieľu na chrbáte. Neexistujú žiadne vopred dané recepty. Rituály sú len pomôcky, nie učenie samé. Môžete jesť prírodné jedlo, odriekať pred raňajkami päť zdravasov, modliť sa čelom k východu alebo západu a chodiť v nedeľu do kostola, ale to vás k cieľu nepriblíži. Žiadne slová a žiadne učenie z vás na tejto ceste nesníme povinnosť samostatne sa rozhodovať, usilovne pracovať a trápiť sa nad svojimi nevyšľapanými cestami, ktoré vedú neopakovateľnou krajinou vášho vlastného života k identifikácii vášho vlastného “ja” s Bohom. (M.S.Peck) Bez zjavenia sa šíri v ľude bezuzdnosť, no sláva tomu ľudu, ktorý sa pridržiava zákona. (Prís 29,18) Žiadny človek nie je bez svojho ale. (príslovie) Najprv je viera, potom je teológia. (J.Prívozník) Kresťan budúcnosti bude mystikom, alebo nebude vôbec. (Rahner) Veľká sila kresťanských cirkví nespočíva v morálke, ale v mystike, presnejšie v mystagogike. Ich silou bolo oddávna uvádzanie do tajomstva, ktoré “je základom nášho života”. (Rahner) Viera je skok do sveta prekvapení, pretože Boh neustále niečo nového chystá. (M.Rejchrt) Pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu. (Rim 1,28) Vidíš, je v nás niečo, čo ide ďalej ako celá filozofia. (Shakespeare) Z našej kajúcnosti a modlitby sa zrodí i nová teológia, ktorá nebude len učiteľkou a guvernantkou, ale pomocnicou v prehĺbení života spoločenstva a svedectva; jej najväčšou slávou bude, keď jej objavy vstúpia zasa do zbožnosti a modlitby veriacich. (E.Schillebeeck) Čo ľudia všeobecne nazývajú osudom, je väčšinou len ich hlúpy výmysel. (Schopenhauer) Choď ďalej, klaď jednu nohu pred druhú, od pochybnosti choď ďalej k viere; nestaraj sa o to, čo sa zdá nemožným. Zapáľ oheň! I s tŕňmi, ktoré ťa rozdierajú! (R.Schutz) Svetlo vznešenosti svieti uprostred noci. Kto ho môže vidieť? Srdce, ktoré má oči a bdie. (Silesius) Povery sa dopúšťa ten, kto nesprávne uctieva Boha, alebo uctieva stvorenia ako Boha tým, že im pripisuje takú moc, akú im Boh nedal. (Spesz) Ľahšie uveríme to, čomu nerozumieme. (Tacitus) Keďže nemám pôžitok viery, usilujem sa aspoň konať skutky viery. (sv.Terezka) Svojim najlepším priateľom nerobí zázraky, kým nevyskúšal ich vieru. (sv.Terezka) Život je pochybnosť a viera bez pochybnosti je iba smrť. (M.Unamuno) Mučeníci tvoria vieru viac ako viera tvorí mučeníkov. (M.Unamuno) Nepatrí sa robiť násilie v náboženských veciach, lebo často to, čo sa vytrhne zo srdca, nahradí ateizmus až veľmi rozšírený. (Villerei) Veriť, čo verili všade, vždy a všetci. Nebolo by takto azda nijakého pokroku v náboženstve Cirkvi Kristovej? Ba veru budú, a to významné pokroky. ale tak, že to bude pokrok viery a nie jej premena. Strom sa nachádza už v jadre tak ako aj dub v kríku. (sv.Vincent Lerinský) Podľa SZ je viera vždy “reakcia” človeka na predchádzajúcu Božiu “akciu”. (A.Weiser) Viera znamené jednoducho “áno” povedané Bohu, znamená “povedať amen so všetkými jeho dôsledkami. (A.Weiser) Neverím v zázraky. Videl som ich už priveľa. (O.Wilde) Prečo sa toľko desíte pochybovania? Je niečo horšieho než pochybovanie, a to je ľahostajnosť. (T.Wilder) Pre pravú vieru neexistuje nič nezmyselného. Nič sa jej nemôže zdať márnym, žiaden čin nezostáva nezaznamenaný. (Wuldgans) Mystagógovia, teda ľudia, ktorí cestu k tajomstvu poznajú z vlastnej skúsenosti, a môžu sa tak vydať na mystickú cestu s ďalšími hľadajúcimi, sú až príliš vzácni. Dnešné cirkvi vsádzajú namiesto mystagógie na sprostredkovanie vieroučných výrokov a morálnych noriem. Cirkevné zhromaždenia sa hekticky zaoberajú podávaním viery. Je to asi tak, ako by človek, miesto aby miloval, bol o láske informovaný. Alebo ako by študoval mapy, miesto toho aby sa vydal na cestu. (P.M.Zulehner) Sme menej religiózni preto, že pohŕdame Bohom, alebo preto, že nám bol uzatvorený prístup k tajomstvu? (P.M.Zulehner) Zmyslom tajomstva samozrejme nie je ich pochopenie, ale ich obývanie. Mystik je teda obyvateľ tajomstva. (P.M.Zulehner) Pravým zmyslom celého náboženstva nie je to, že máme o Bohu vedomosti, ale že u neho máme domov. (P.M.Zulehner) Hanbil by som sa týchto ateistov ohovárať a špiniť, ako činia i niektorí kresťania. Naopak im musím ďakovať, že ma často hĺbkou svojho svedomia a svojou odvahou posilnili. S bolesťou konštatujem, že som nikde “nenašiel takú vieru v Izraeli”. (J.Zvěřina) Vzniknú prázde a temné miesta, ale práve tam vstúpi evanjelium ako neznáme a nové. Za vyčerpaných kňazov nastúpia mladí ľudia hoci aj v montérkach a zasvätia svoj život Bohu. Biskup možno nebude nosiť mitru - ale, ktovie, možno kombinézu a dierkovaciu pásku. (J.Zvěřina) Ak zatvoríš oči ešte nedokážeš, že slnko nesvieti. (XY) Obráť tvár k slnku a všetky tiene budú za tebou. (XY)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Sťahovanie slučky, mŕtvola Danko a mainstreamová Lívia

Argument o morálnej supremácii saudského režimu nad iránskym je po tejto hnusnej vražde fakticky nepoužiteľný.

DOMOV

Muž z identikitu zadržaný v kauze Kuciaka spáchal samovraždu

Mladík bol medzi zadržanými v Kolárove.


Už ste čítali?