Výchova

Autor: Jozef Červeň | 25.3.2006 o 10:00 | Karma článku: 10,55 | Prečítané:  6584x

Pedagógia je grécke slovo, ktoré v preklade znamená viesť dieťa. Viesť za ruku, krok za krokom. Dieťa to potrebuje najmä vtedy, keď robí prvé kroky. Neskôr potrebuje držať za ruku pri písaní prvých písmen, prekonávaní prvých metrov na bycikli, či kolieskových korčuliach, prvých ťahov myšou pri počítači... Okrem tejto ruky potrebujeme byť vedení aj za ručičku nášho vnútorného kompasu, aby nám vždy ukázal, kde je sever. Múdri rodičia pri dospievaní dovolia deťom aj odchýlku v rámci normy. Správajú sa k nim ako k hodinkám. Nenaťahujú ich stále a čoraz častejšie ich nechávajú bežať. Múdrym rodičom deti však neodbehnú nikdy tak ďaleko, aby sa k nim s radosťou a s láskou nevracali...

 http://www.janua.helsinki.fi
Postoje, ktoré získavame v dospelosti, sú vyryté v piesku. Hodnoty, ktoré sme prijali v detstve, sú vytesané do kameňa. (J.Adair) Predtým, než má dieťa niečo vlastné, tak mu dávajú peniaze alebo veci na darčeky pre blízkych - učia ho dostávať a najmä dávať! (J.Adair) Človek je taký, aké bolo jeho detstvo. (J.Alan) Rodičia odpúšťajú svojim deťom najťažšie tie chyby, ktoré im vštepili výchovou. (D.Bohlen) Pamätajte si, že výchova je vec srdca. Pánom srdca je Boh. My sami tu nič nezmôžeme, ak nás tomuto umeniu nenaučí Boh a nedá nám k nemu kľúč. (don Bosco) Vychovávatelia nech milujú, čo sa páči mladým a mladí budú milovať to, čo sa páči vychovávateľovi. (don Bosco) Mladým treba veci stokrát opakovať, ale ani to nestačí! Rozprávajte im len, rozprávajte! Upozorňujte a upozorňujte! (don Bosco) Celý preventívny systém spočíva na rozumnosti, náboženstve a láskavosti. (don Bosco) Anglikánovi: Vy preventívny systém nemôžete uplatňovať, lebo nemáte sviatosti. (don Bosco) Kto nemá odvahu povzbudzovať k nábožnosti, nie je hodný byť vychovávateľom. (don Bosco) Duša mladíka je pevnosť, ktorá sa vždy uzaviera prísnosti a tvrdosti. (don Bosco) S deťmi, s ktorými si nerobia starosti rodičia, mávajú často starosti dejiny. (W.Brudzinski) Malý omyl na začiatku sa stáva na konci veľkým. (G.Bruno) veda- Dusíme dôveru v srdci detí, keď ich trestáme za veci, ktoré neurobili, alebo keď ich trestáme prísne za malé previnenia... kazia sa práve tak trestami nespravodlivými ako žiadnymi. (Bruyére) Učiť je možné slovami, vychovávať iba príkladom. (Bruyére) Dieťa kráľ - dieťa nepatrí na trón. Tam má ísť iba osoba, ktorá je schopná viesť. Je zle, ak rodičia plnia všetky vrtochy detí. (M.Bubák) Nepestovať v deťoch pocit viny - ty si zlý. Iba pocit hanby - si dobrý, ale toto čo si urobil, je zlé. Nebiť ich bez dôvodu. (M.Bubák) Peniaze nemožno horšie investovať ako do nevychovaných detí. (W.Busch) Tešil by som sa, keby sa deti vychovávali tak, že ak niečo nemajú radi, nemajú hovoriť, že to majú radi len preto, že to takto počujú od iných. (S.Butler) Výchova, ktorú dáva nežná a cnostná matka, má na našu budúcnosť práve taký vplyv ako skvelé prirodzené vlohy. (Caesar) Ľudia sa snažia byť takí, za akých ich pokladáme. Aby boli ľudia bezúhonní, správajte sa k nim, ako keby bezúhonní boli. (Carnegi) Sú iba dve trvalé veci, ktoré môžeme odkázať svojim deťom. Jednou sú korene a druhou krídla. (Covey) Ľud potrebuje chlieb a výchovu. (G.Danton) Nepolepšiteľný chlapec sa dostal do katolíckeho ústavu. Po týždni prišiel úplne vymenený. Čo sa s tebou stalo? Vieš mama, prídem do študovne a tam jeden ukrižovaný. Prídem do jedálne a tam druhý... Tam sa s nikým nehrajú... (A.Dermek) Malého chlapca zavreli do obývačky, kde poškriabal nábytok a potrhal kreslá. Otec ho tak zbil po rukách, že mu ich museli amputovať. Keď ho bol otec pozrieť v nemocnici povedal: Ocko, keď mi narastú ruky, ja Ti zarobím na nový nábytok. Otec nevydržal a obesil sa. (A.Dermek) Výchova je spoločný zápas s vychovávaným na jednej strane barikády a pre budovanie dôvery vyžaduje častý rozhovor. (A.Dermek) Kto prehral svoju pedagogickú partiu na dvore či ihrisku, ťažko ju vyhrá v kaplnke, pretože tam sa asi nestretnú. (A.Dermek) Preventívny systém rozlišuje disciplinárny priestupok od hriechu. (A.Dermek) Ak sme medzi mladými prítomní len čiastočne, tak sa nám tiež otvoria len čiastočne. vychovávateľa prijímajú ako toho, ktorý im ide radiť, dirigovať, kaziť im hru. je nežiadúci element. (A.Dermek) Výchova je vždy stretnutie sa osoby s osobou. (A.Dermek) Kto chce liečiť, musí dokázať že má rád. (A.Dermek) Zlý otec je taký, ktorý zabudol na chyby, čo robil v detstve. (R.V.Diaz) Môžete im dať svoju lásku, nie však svoje myšlienky, lebo oni majú svoje vlastné myšlienky. Môžete dať domov ich telám, nie však ich dušiam, pretože ich duše prebývajú v domove zajtrajška, ktorý vy nemôžete navštíviť dokonca ani vo svojich snoch. Môžete sa snažiť byť ako oni, nepokúšajte sa však učiniť ich podobnými sebe. Lebo život nekráča späť a nezastavuje sa pri včerajšku. Ste lukmi, z ktorých sú vaše deti vystreľované ako živé šípy. Lukostrelec vidí na cestičke nekonečna terč a napína vás svojou silou, aby jeho šípy leteli rýchlo a ďaleko. Nech napínanie rúk Lukostrelca je pre vás radosťou. Lebo ako miluje šíp, ktorý letí, tak miluje aj luk, ktorý je pevný. (Ch. Džibrán) Vyvarujme sa toho, aby sme mladému človeku predkladali úspech v obvyklom zmysle ako životný cieľ. Za úspešného človeka je považovaný každý, kto od svojich blížnych dostáva viac, než odpovedá jeho službám. Hodnotenie človeka má vychádzať z toho, čo dáva, nie z toho, čo je schopný získať. (Einstein) Kto sa už dobre nepamätá na svoju mladosť, je zlý vychovávateľ. (Eschenbachová) Kto dal život dieťaťu, stáva sa jeho dlžníkom. (J.Fabre) Dobrá výchova je najlepší základ, dobrý vychovávateľ je najlepší dobrodinca, najväčší umelec, najväčší učenec. (Fénelon) Keď deti nerobia nič, robia neplechu. (H.Fielding) Nechajte nás žiť pre naše deti! (F.Föbel) Chyby výchovy nie sú žiadnym ospravedlnením, ale majú sa vyrovnávať sebavýchovou. (V.E.Frankl) Láska, ani výchovná, sa nenanucuje. (A.Franková) Veľa rodičov-utláčateľov, ktorí negujú život, sa “vyvinie” z bývalých detských obetí. Sami zažili násilie a brutalitu. Keď poznajú, že bez svojej vlastnej vôle alebo dokonca proti svojej vlastnej vôli vkĺzli do role vlastných ukrutných rodičov, väčšinou sa veľmi vydesia. (K.Frielingsdorf) Rodičia, ktorí svoje dieťa odmietajú, sprostredkúvavajú nežiadúcemu dieťaťu nielen život negujúci kľúčové posolstvá, ale zároveň i istú prázdnotu zmyslu a mezmyselnosť vo vzťahu k životu. Často takéto životné zásady hlásajú a žijú celé generácie: “Život predsa nakoniec nemá žiaden zmysel; je to bremeno, trápenie, námaha a nešťastie, ktoré sa dá zniesť len s ohľadom na sľúbenú odmenu na onom svete.” (K.Frielingsdorf) Najdôležitejšou podmienkou toho, aby sa v dieťati vyvinula láska k životu, je pre neho to, aby bolo s ľuďmi, ktorí milujú život. Láska k životu je práve tak nákazlivá ako láska k smrti. (E.Fromm) Keby výchovné systémy vo všetkých krajinách kládli väčší dôraz na výsledky celého ľudstva miesto na výsledky dosiahnuté jedným národom, mohlo by sa urobiť viac pre to, čo by človeka presvedčilo a pohlo k tomu, aby bol pyšný, že je človekom. (E.Fromm) Dieťa niečo rozoberá, rozbíja, aby to poznalo; alebo rozoberá zviera; kruto trhá motýľovi krídla, aby ho poznalo, aby prelomilo jeho tajomstvo. Ukrutnosť sama je motivovaná niečím hlbším: prianím poznať tajomstvo vecí a života. (E.Fromm) Väčšine deti od ôsmich až do desať a pol roka záleží takmer výlučne na tom, aby boli milované - aby boli milované za to, čo sú. Dieťa tohoto veku ešte nemiluje; reaguje vďačne, radostne na to, že je milované. V tomto štádiu vývoja dieťaťa sa objavuje nový činiteľ: nový pocit, že vyvoláva lásku svojou vlastnou činnosťou. Po prvý krát dieťa myslí na to, aby matke (či otcovi) niečo dalo, aby niečo vytvorilo - básničku, kresbu, či čokoľvek iného. Po prvýkrát v živote dieťaťa ho idea lásky premieňa z prijímania lásky v milovanie, vo vytváranie lásky. (E.Fromm) Zatiaľ čo otec nepredstavuje domov, svet prírody, predstavuje druhý pól ľudskej existencie: svet myslenia, svet ľudských výrobkov, zákona a poriadku, disciplíny, cestovania a dobrodružstva. je to otec, kto dieťa učí, kto mu ukazuje cestu do sveta. (E.Fromm) Matka musí byť nielen “dobrá matka”, ale tiež šťastný človek - a tento cieľ mnoho ľudí nedosiahne. Sotva sa asi dá oceniť účinok, aký to má na dieťa. Láska matky k životu je rovnako nákazlivá ako jej úzkosť. (E.Fromm) Ak nebol človek schopný dať zmysel svojmu vlastnému životu, pokúša sa dať mu zmysel prostredníctvom detí. Ale nutne stroskotá ako v sebe, tak v deťoch. To prvé vyplýva z toho, že problém existencie si môže každý vyriešiť len sám za seba a nie prostredníctvom niekoho iného; druhé vyplýva z toho, že človek, ktorý sa o niečo také pokúša, postráda základné kvality, ktoré sú potrebné k vedeniu detí v ich vlastnom hľadaní odpovedí. (E.Fromm) Priemerný človek je citlivý k svojim telesným procesom: všíma si zmien alebo i malých dávok bolesti; tento druh telesnej citlivosti sa vyvíja pomerne ľahko, pretože väčšina ľudí má predstavu, čo znamená cítiť sa dobre. Rovnaká citlivosť voči duševným procesom je omnoho obtiažnejšia, pretože väčšina ľudí nikdy nepoznala optimálnu funkciu človeka. berú ako normu psychické fungovanie svojich rodičov, príbuzných alebo spoločenskej skupiny, do ktorej sa narodili, a pokiaľ sa od tejto normy nelíšia, cítia sa normálne a nemajú záujem, aby niečo pozorovali. je napríklad mnoho ľudí, ktorí nikdy nevideli milujúceho človeka alebo človeka poctivého, odvážneho, sústredeného. (E.Fromm) misie- Výchova znamená pomôcť dieťaťu pri rozvoji jeho možností. Opak výchovy je mechanické vedenie, založené na nevere v rast možností, na presvedčenie, že sa dieťa vyvinie správne len vtedy, keď dospelí do neho vložia, čo je žiadúce a potlačia v ňom, čo sa zdá nežiadúce. (E.Fromm) manipulácia- Koreň slova “educatio” je e-ducere, čo doslova znamená vyviesť von či priviesť k vonkajšiemu prejavu niečo, čo už potencionálne existuje. (E.Fromm) Máme vieru v možnosti druhých a v možnosti ľudstva, pretože sme prežili - a len do tej miery, čo sme prežili - rast svojich vlastných možností, realitu rastu v sebe samých, silu vlastnej rozumovej schopnosti a schopnosti k láske. (E.Fromm) Dieťa v období okolo 4 rokov, niekedy aj skôr zažije “otrasenie viery” - v život, v možnosť dúfať v život, prechádza celou radou dezilúzií a sklamaní. Spoznáva rozdiel medzi svetom, kde víťazí dobro a skutočným svetom. Je to normálna fáza vo vývoji. (E.Fromm) Manželia zas, vyznačení dôstojnosťou otcovského a materinského poslania, budú svedomito plniť svoje vychovávateľské povinnosti, ktoré sa vzťahujú v prvom rade na nich, najmä čo sa týka náboženstva. (GS 48) Vychovať je ťažké, biť je ľahké. (A.I.Gercen) Väzenie je obludnosťou pre deti, čo zo života nepoznali nič, než nenávisť a násilie. (G.Gilbert) Kto si zle zapne prvý gombík, ten sa už poriadne nezapne. (Goethe) povolanie- Keby deti dorastali tak, ako sa najskôr prejavujú, mali by sme samých géniov. (Goethe) Nemôžeme deti tvárniť podľa svojej vôle. (Goethe) Deti milujú toho, kto ich miluje; a kto nemôže milovať veľmi málo dosiahne pri výchove. (Goethe) Zaobchádzajte s človekom podľa toho, aký je a on takým zostane. Zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže a mal by byť a on sa takým stane. (Goethe) Keďže rodičia dali život svojmu dieťaťu, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Treba ich mať za prvých a hlavných vychovávateľov. (GE 3) Ako vychovať syna ku skutočnej mravnosti? Spôsobiť, aby žil v obci s dobrými zákonmi. (Hegel) Jedna dobrá matka je viac hodna ako sto učiteľov. (J.G.Herder) Ó aký znalec ľudí! Detinsky chce byť s deťmi. Avšak dieťa a strom hľadajú, čo nad nimi je. (F.Hölderin) Ak chcete vychovať človeka, musíte začať s jeho starou mamou. (V.Hugo) Kto nikdy nebol dieťaťom, nemôže sa stať dospelým. (Ch.Chaplin) Boli zistené súvislosti medzi “tréningom dieťaťa” a neskoršími rysmi jeho osobnosti, najmä to, že predčasná požiadavka na udržiavanie telesnej čistoty (čo je pre dieťa náročná úloha, ktorej zvládnutie vyžaduje čas a trpezlivosť zo strany rodičov) vedie k vzniku úzkostlivej osobnosti. (I.L.Child) Uč svoje deti poriadne sa umývať, aby boli dlho zdravé a mohli celý život robiť špinavosti! (T.Janovic) Vyučovať mládež je jedným z najpotrebnejších povolaní pre Cirkev, ona je svätyňou, v ktorej Boh býva cez Ducha Svätého. Školský brat stavia nebeské Mesto a pripravuje dedičov kráľovstva Božieho. (sv.Ján de la Salle) Bažant neopustí mláďatá na horiacom poli. (Japonské príslovie) Psychológovia tvrdia, že najväčší rozdiel medzi dobrým a zlým učiteľom spočíva v láske k blížnemu a v schopnosti vedieť sa vcítiť do pocitov a postojov žiakov. Špecialisti opakovane zisťujú, že odborné znalosti a zručnosti - hoci nepochybne dôležité - sú pre celkovú kvalitu a efektivitu výuky menej významné než intenzívny pozitívny vzťah. (P.Ježek) Deti viac potrebujú vzory ako kritiku. (J.Joubert) Od starého vola učí sa orať mladší. (Juvenalis) Výchova je najväčší a najťažší problém, ktorý možno uložiť človeku. (Kant) Zatiaľ čo demokratická výchova vedie k vytváraniu adaptabilnej osobnosti, citovo vyrovnané a primerane sebavedomé, rejektívna výchova vedie k utváranie citovo labilnej, agresívnej a neistej osobnosti. (A.Kardiner) Vplyv rodičov je väčší ako vplyv školy. (Kettler) Hoci sa zdá, že dieťa je anjelik, predsa potrebuje metlu. (Komenský) Nemáme ani tak vychovávať deti, hovoriť im, ale vychovávať seba pred deťmi. (Komenský) Uč sa samostatnosti, synček. Až raz budem starý, budeš si musieť behať s úplatkami sám. (Š.Kmeťo) Lode a deti majú kormidlo na zadku. (lat.príslovie) Rodič, ktorý by bol schopný vidieť svoje dieťa také, aké je v skutočnosti, potriasol by hlavou a povedal: Vilko nestojí za nič, predáme ho! (S.B.Leacock) Mladým ľuďom netreba odporúčať knihy, ktoré si majú prečítať, ale treba ich chváliť pred nimi. Potom si ich nájdu sami. (Ch.Lichtenberg) Rodičia nech sú slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti. (LG 11) Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa aj my stali deťmi. (Luther) Ak chcete spoľahlivo otráviť svoje dieťa, dajte mu vypiť veľkú dávku vlastného šťastia. (Makarenko) Základným cieľom výchovy je predovšetkým formovať človeka, oveľa viac je však dynamicky ho viesť k tomu, aby sa formoval sám a aby sa stal človekom. (Maritain) Vďačnosť je pamäťou srdca. (Massien) láska- Veľkým problémom ústavnej starostlivosti je protichodnosť požiadaviek; na jednej strane aby zamestnanci maximálne akceptovali klientov, na druhej strane aby maximálne obmedzovali ich sklon k vytváraniu subkoltúry rozvracajúce zámery ústavnej starostlivosti. (O.Matoušek) Mladé psy a medvede dávajú svoje vlohy najavo ihneď, ľudia sa však menia. (M.de Montaigne) Celá tá naša výchova obvykle spočíva v tom, že deti karháme za malé priestupky a že ich trápime pre ľahostajné činy, nemajúce ani význam, ani následkov. (M.de Montaigne) Najlepšia výchovná metóda je obstarať dieťaťu dobrú matku. (Morgenstern) Otec číta noviny a syn sa stále pýta svoje. “Prečo?” Keď ma budeš stále otravovať otázkami, dostaneš ma do blázinca! Budeš tam musieť tiež čítať noviny, tati? Tam ani nie sú noviny! Paráda, prídem ťa tam navštíviť a budem sa s tebou rozprávať, to ťa nebude rušiť. (M.Mulov) Demokratická výchova: ideálny spôsob výchovy, pestujúci v dieťati vedomie príslušnosti k rodine a odôvodnených povinností voči rodinnému životu, s dostatočnými prejavmi lásky k dieťaťu a záujmu oň, ponechávajúci dieťaťu určitú mieru voľnosti a neužívajúca tvrdých trestov; vedie k vytváraniu citovo vyrovnanej, zdravo sebavedomej a produktívnej osobnosti. (M.Nakonečný) Rejektívna výchova: zhubný spôsob výchovy dieťaťa, spojený s obmedzovaním, ktoré je sprevádzané prísnymi trestami za jeho priestupky, ako i s prejavmi nelásky a odmietania; vedie k vnútorne labilnej osobnosti so sklonmi k agresívnemu správaniu a k nepriateľským postojom, neistote a väzbám na členstvo v partiách s pochybnou činnosťou. (M.Nakonečný) Liberalistická výchova: má variantu spojenia s nekritickým zbožňovaním dieťaťa a variantu prejavov nelásky voči dieťaťu, obidve s nežiadúcimi dôsledkami pre ďalší psychický vývoj dieťaťa: u dieťaťa ulice i u zhýčkaného dieťaťa sa vyvíja presvedčenie, že si môže všetko dovoliť, čo sa neskôr prejavuje precitlivelosťou a s ňou je často spojený aj konformizmus a povahová nevyhranenosť. (M.Nakonečný) Dieťa musí poznať súhlasné i odmietavé reakcie rodičov na svoje správanie, aby sa naučilo rozlišovať, čo je správne a čo nie. Naučí sa, že niektoré spôsoby správania sú pokladáne za pozitívne, i keď nie sú upkojujúce. (M.Nakonečný) Budúci osud dieťaťa je dielom matky. (Napoleon) Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal. (Nár 4,4) Kde je ten chlapec, ktorým som bol, je stále vo mne, či sa stratil? (P.Neruda) Jeden otec je lepší než sto učiteľov. (Nórske príslovie) Rozvod predstavuje pre dieťa extrémne ohrozenie jeho pocitu istoty. (M.S.Peck) V útlom veku máme tú nevýhodu, že nemôžeme porovnávať, a preto sa naším detským očiam javia rodičia ako bohovia. Keď rodičia niečo robia určitým spôsobom, malé dieťa sa domnieva, že sa to tak robiť má. Pokiaľ má dieťa pred očami rodičov, ktorí sa deň za dňom správajú disciplinovane, ohľaduplne a dôstojne a dokážu usporiadať svoj vlastný život, potom získa hlboký vnútorný pocit, že tento spôsob života je správny. Ak však vidí svojich rodičov žiť deň za dňom bez sebadisciplíny a sebaovládania, získa vnútorný pocit, že sa má žiť práve takto. (M.S.Peck) Rodičia, ktorí venujú čas svojim deťom i vtedy, keď o to nežiadajú do očí bijúcimi prehreškami, u nich rozpoznajú i miernu potrebu disciplinárneho zásahu a odpovedajú na to jemným povzbudením, pokarhaním, alebo pochvalou, prejavenou uvážene a citlivo. (M.S.Peck) Deti usudzujú o svojej cene v očiach rodičov podľa času, ktorý im rodičia venujú a podľa jeho kvality. Niektorí v podstate nemilujúci rodičia sa pokúšajú zakryť svoj nedostatok záujmu o deti tým, že im stále mechanicky opakujú, ako ich majú radi, ale pritom im nevenujú dosť času potrebnej kvality. Deti sa ale nikdy nenechajú takýmito prázdnymi slovami úplne zmiasť. (M.S.Peck) Dieťa si je samé vedomé svojej ceny len vtedy, keď vie, že je oceňované svojimi rodičmi, a má v tomto smere hlbokú vnútornú istotu. (M.S.Peck) To vieš, že mamička s oteckom na teba nezabudnú. - Pokiaľ týmto slovám po celé mesiace a roky odpovedajú skutky, potom deti od začiatku dospievania stratia obavu z opustenia a získajú vnútornú istotu, že žijú v bezpečnom svete, kde sa im dostane ochrany, pokiaľ jej bude treba. S týmto vnútorným pocitom trvalej bezpečnosti sveta môže dieťa pokojne odkladať uspokojenie svojich potrieb; dodáva mu to istotu vedomia, že príležitosť k uspokojeniu, rovnako ako domov a rodičia, mu neutečie. (M.S.Peck) Rodičia môžu pre svoje deti v procese zretia urobiť veľmi veľa. Ako deti rastú, ponúkajú sa im tisíce príležitostí, kedy im rodičia môžu vytknúť snahu ujsť zodpovednosti za vlastné konanie, alebo ich naopak uistiť, že za niektoré situácie nemôžu. (M.S.Peck) Hovorí sa, že neurotici činia nešťastnými sami seba, avšak ľudia s narušenou osobnosťou činia nešťastnými všetkých ostatných, v prvej rade svoje deti. (M.S.Peck) Pre dieťa sú jeho rodičia všetkým; reprezentujú celý svet. Dieťa si nedokáže predstaviť, že ostatní rodičia sú iní, mnohokrát lepší. Predpokladá, že sa na svete všetko robí tak, ako to robia jeho rodičia. Preto nedospeje k zisteniu, že nemôže dôverovať rodičom, ale ku “skutočnosti”, že nemôže dôverovať ľuďom. (M.S.Peck) Deti vychovávane bez lásky prídu k presvedčeniu, že samé nie sú schopné vzbudiť lásku. Kedykoľvek sa v rodičovskej láske objaví nejaký výrazný deficit, bude dieťa so všetkou pravdepodobnosťou reagovať na tento deficit tým, že sa bude považovať za jeho príčinu, čím si vytvorí nerealisticky negatívnu predstavu o sebe samom. (M.S.Peck) Úlohou rodičov je pomôcť svojim deťom dosiahnuť ich vlastnú nezávislosť a samostatnosť. Aby túto úlohu úspešne splnili, je pre rodičov nevyhnutné zmieriť sa so svojou vlastnou osamelosťou, a svojim deťom dovoliť a nakoniec ich povzbudiť k tomu, aby ich nakoniec opustili. naopak usilovať sa tomuto odlúčeniu zabrániť predstavuje nielen nezvládnutie rodičovskej úlohy, ale tiež obetovanie rastu svojho dieťaťa svojím vlastným nevyzretým egoistickým túžbam. (M.S.Peck) Existuje rada faktorov, ktoré môžu narúšať proces duchovného rastu a predĺžiť tak normálnu, zdravú depresiu až do chronickej a patologickej podoby. Jedným z najbežnejších a najúčinejších je opakovaná skúsenosť z detstva, kedy buď Osud alebo necitliví rodičia odobrali dieťaťu určité “veci” skôr, než bolo pripravené sa ich vzdať alebo dosť silné na to, aby sa so stratou vyrovnalo. Opakovanie takých skúseností zvyšuje precitlivelosť dieťaťa na pocit straty a posilňuje v ňom sklon vyhýbať sa tomuto bolestnému zážitku, lipnúť na “veciach” a ničoho sa dobrovoľne nevzdávať. (M.S.Peck) Dvojročné dieťa sa obvykle pokúša jednať ako tyran a autokrat, snaží sa rodičom, súrodencom i domácim zvieratám rozkazovať, ako keby boli radovými vojakmi v jeho súkromnej armáde, a keď si nenechajú diktovať, reaguje výbuchmi kráľovskej zúrivosti. Preto rodičia hovoria o tomto veku ako o “hroznom treťom roku”. Po dovŕšení troch rokov sa dieťa stáva poslušnejším a pokojnejším, pretože sa zmieruje s tým, že je relatávne bezmocné. (M.S.Peck) Je veľké množstvo žien, ktoré sú schopné “milovať” svoje deti len ako nemluvňatá. Vyskytujú sa všade. Dokiaľ dieťa nedosiahne dvoch rokov, bývajú ideálnymi matkami - prekypujú nežnosťou, radostne deti koja, mazlia sa a hrajú sa s nimi. Ich oddanosť je nezmerná; pre dobro svojho dieťaťa sú ochotné urobiť čokoľvek a materstvo ich napĺňa blaženosťou. Potom sa takpovediac za noc všetko zmení. Akonáhle diaťa začne prejavovať svoju vlastnú vôľu - prieči, fňuká, nechce sa hrať, občas sa bráni mazleniu, zbližuje sa s inými osobami, poznáva svet po svojom - je s láskou koniec. Matka o neho stráca záujem a vníma ho už ako niečo, čo je na obtiaž. (M.S.Peck) Každý, kto deťom skutočne načúva, rozumie starej pravde, že “veľká múdrosť prichádza z úst maličkých”. Keď svojmu dieťaťu venujete pozornosť, zistíte, že je celkom pozoruhodnou osobnosťou. A čím pozoruhodnejšie sa vám bude zdať, tým viac budete ochotní načúvať a tým viac sa o nich dozviete. Ak budete o svojom dieťati viac vedieť, budete tiež schopní viac ho naučiť. Ten, kto svoje deti pozná málo, ich obvykle učí niečo, na čo ešte nie sú zrelé, alebo naopak to, čo už vedia a čomu možno rozumejú lepšie než on. A konečne, čím viac deti vedia, že si ich vážite, tým viac budú ochotné vám načúvať a tiež si vás ceniť. (M.S.Peck) Dospievajúce deti vyžadujú celkovo menej času než šesťročné, ale potrebujú viac času, v ktorom sa im načúva skutočne. Nahovoria toho menej, pretože málokedy len tak kecajú, ale keď prehovoria, obvykle vyžadujú plnú pozornosť rodičov ešte viac než mladšie deti. (M.S.Peck) Pokiaľ milujeme svoje deti hlavne preto, že sa to od rodičov očakáva, budeme vžyd necitliví k ich menej zjavným potrebám a nedokážeme vyjadriť lásku menej nápadnými, ale často aj práve preto významnými spôsobmi. (M.S.Peck) Deti nemôžu dospieť k psychickej zrelosti, ak nemajú istotu, čo bude zajtra, a žijú v stálom strachu z možného opustenia. (M.S.Peck) Všetci určite poznáme rodičov, ktorí svoje deti vychovávajú úspešne až do ich puberty, ale potom úplne stroskotávajú, pretože sa nedokážu prispôsobiť ich náhlej zmene. Bolo by však chybou považovať túto ochotu meniť sa a trpeiť za nejaké sebaobetovanie alebo mučeníctvo. Naopak, rodičia môžu v tomto procese získať oveľa viac ako deti. Tí z nich, ktorí nie sú ochotní rásť a trpieť so svojimi deťmi a učiť sa od nich, smerujú k senilite, i keď si to veľakrát neuvedomujú; deti a svet ich nechajú ďaleko za sebou. (M.S.Peck) Pokiaľ rodičia svoje deti milujú, musia ich občas konfrontovať a kritizovať - mierne a opatrne, avšak aktívne. Musia im tiež dovoliť, aby oni konfrontovali a kritizovali ich. (M.S.Peck) Z toho, čo vieme o princípoch rekombinácie, je jasné, že sa všetky dti od rodičov, a tým skôr od ostatných predkov, výrazne líšia. Športovo založení otcovia nútia svojich synov do fotbalu, i keď ich baví skôr čítanie, a sčítaní otcovia nútia športovo založených synov čítať. Zbytočne v nich týmto vyvolávajú zmätok a pocit previnenia. (M.S.Peck) “Rodičia ma stále nútia, aby som sa ostrihal” - hovorievajú niekedy dospievajúci chlapci. “Nie sú schopní mi vysvetliť, čo je na dlhých vlasoch zlého. Ide im len o to, aby druhí nehovorili, že majú vlasaté deti. V skutočnosti na mňa kašlú. Záleží im len na vlastnej povesti.” Tieto sťažnosti dospievajúcich bývajú obvykle oprávnené. Ich rodičia väčšinou skutočne nedokážu oceniť jedinečnú individualitu svojho dieťaťa. Viadia ho ako niečo, čo je pokračovaním ich samých - práve tak ako krásne šaty, úhľadne pristrihnuté trávniky a nablýskané autá, ktoré ich reprezentujú navonok. (M.S.Peck) Kolíska je prameňom náboženstva. (Pestalozzi) Musíte ľudí milovať, ak ich chcete zmeniť. (Pestalozzi) Človek si musí na svete pomôcť sám. Našou úlohou je naučiť ho to. (Pestalozzi) Slovákom sa človek nerodí. Slováka z neho urobia. (K.Peteraj) Nezáleží len na rodičoch a vychovávateľoch, ale na celej obci, ako sa dieťa vyvíja. (Platón) Keď chcú mať rodičia čestné deti, musia byť sami čestní. (Plautus) Keď čítame správy učiteľov o našich deťoch, máme pocit úľavy a dokonca šťastia, že nikto nikomu nepodáva správy o nás. (Pristley) Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu. (Prís 13,24) Koľko námahy dá naučiť mladých ľudí robiť tie isté chyby, aké robia dospelí. (Radič) svedectvo- Aby bolo ženám ľahšie, vymysleli sa košele, ktoré sa nešpinia, šaty, ktoré sa nežehlia, jedlá, ktoré sa nevaria a deti, ktoré sa nevychovávajú. (D.Radovič) Bite deti, až kým sa vám nepriznajú, prečo ste ich bili. (D.Radovič) Keď už bijete deti, tak ich bite iba tak, pretože každý iný dôvod je hlúpejší. (D.Radovič) Deti! Tatka máte v krčme, mamu v kine, večeru v chladničke a Sandokana na prvom programe! (D.Radovič) Bite svoje deti hneď, ako spozorujete, že sa vám začínajú podobať. (D.Radovič) Rodičia sa vždy vydesia, keď počujú, že ich deti fetujú. Keď ich videli naposledy, nefetovali. (D.Radovič) Až vtedy, keď presne vieme, ako dopadli vnúčatá, môžeme posúdiť, či sme si dobre vychovali deti. (Remarque) Ak hodnotíme pravdovravnosť mladých ako drzosť, začnú klamať. (V.Richter) Keď dieťa klame, povedzte mu, že klame, nikdy však nehovorte, že je klamár. Ak ho označíte za klamára, zlomíte jeho vieru vo vlastný charakter. (V.Richter) Menej schopný poradca má sklon navodzovať konformitu so sebou a máva klientov, ktorí ho napodobňujú, schopnejší nezasahuje do ich slobody byť osobnosťou úplne oddelenou od svojho terapeuta. (C.R.Rogers) Dieťa je knihou z ktorej máme čítať a do ktorej máme písať. (P.Rosegger) Nepoznám nič nemožnejšie ako slová: Ja som ti to predsa hovoril! (Rousseau) Výchova detí je činnosť, pri ktorej musíme obetovať čas, aby sme ho získali. (Rousseau) Vychovávanie nie je nič viac než navykanie. (Rousseau) Podobne ako ľudia, aj národy sú poddajné len v mladosti; tým ako starnú, stávajú sa nenapraviteľnými. (J.Rusk) Malým deťom dajú viac jednoduché hračky ako zložité, ktoré musia “obsluhovať”. Najradšej majú deštrukčné hry ako sú kocky a skladačky. Opätovaným rozoberaním a skladaním sa im vštepujú do pamäti mnohé základné princípy. (Říčan) Do dospelosti prejde mladý človek dvoma fázami sebavedomia. Prvá je v období troch rokov života a druhá niekedy medzi 11 až 15 rokmi. (Říčan) Vek od 15 do 20 rokov je vekom vyjasňovania si životných postojov a problémov v diskusiách. Pre naučenie sa tanca je najlepší vek 16 rokov. (Říčan) Rodičia často vidia na deťoch svoje nesplnené sny a žiadajú si, aby odčinili všetky ich porážky. ja som nemohol študovať, nech aspoň on... (Říčan) Mladí, ktorým sa odpúšťa všetko, neodpúšťajú nič. (Shaw) Nič nemá na deti lepší vplyv než chvála. (R.Sheridan) Čierny chlieb robí deti dobrými a poslušnými. Biely chlieb ich robí tvrdohlavými a neúctivými. (R.Schumann) Kto si prvé dieťa dobre vychováva, ten už aj ostatným poklad zanecháva. (Slov.príslovie) Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie. (Slov.príslovie) Raz pohladok, raz pohlavok. (Slov.porekadlo) V dieťati neraz milujeme svoju vlastnú znemožnenú budúcnosť. (P.Strauss) Niektorí rodičia sa pomstia svojim deťom za to, že ich od počiatku zle vychovávali. (C.Sylva) V jedno ráno prišiel za mnou k stolu na vyučovacej hodine žiak VI. triedy a ticho, so smutným výrazom v očiach mi povedal: - Prosím vás, nevyvolajte ma dnes, otec prišiel včera domov opitý, nemohol som sa učiť. Samozrejme, že som to rešpektoval. Iný žiak na hodine slohovej výchovy, pri spracúvaní témy “Moja mama” - opis, v závere napísal: - Svoju mamu nemám rád, lebo veľa fajčí pije, a potom ma aj bije. A pritom to bola vysokoškolsky vzdelaná žena. (O.Štemlák) Kto ako chlapec zničí vtáčie hniezdo, v starobe zapáli dedinu. (Švédska múdrosť) Čo neprišlo s materským mliekom, s kravským už nepríde. (Tatárske príslovie) Keby ma pri mojej povahe vychovávali nie cnostní rodičia, bola by som sa stala veľmi zlou a možno by som sa bola i zatratila. (sv.Terezka) Jestvuje taký milý spôsob odmietnuť veci, ktoré nemožno dať, že odmietnutie spôsobuje takú istú radosť ako dávanie. (sv.Terezka) V deťoch sú uložené naše vlastné veľké možnosti. (Tolstoj) Miluj svoje deti srdcom, ale vychovávaj ich rukou. (Ukrajinská múdrosť) Každý sa rodí s genialitou, ale väčšina ľudí si ju ponechá len na pár minút. (E.Varése) Výchova odkrýva schopnosti, netvorí ich. (Voltaire) Kým som sa neoženil, mal som šesť teórií o výchove detí. Teraz mám šesť detí, a nijakú teóriu. (J.Wilmot) Je to fuška, odnaučiť naše deti našim zlozvykom! (J.Žáček) Skutočne šťastný som bol, keď som bol raz sám s otcom; mohol som sa na všetko pýtať a on mi všetko vysvetlil. (dieťa) Keď odpúšťaš, ukazuj veľký hnev a pohroz, že ak odpustíš potom nabudúce budeš trestať viac. (XY) Dievčatá sú dospelé o tri roky skôr, než sa domnievajú ich rodičia, a o tri roky neskôr, než predpokladajú samy. (XY) rodina- Nielen deti chovať ale aj vychovať. (XY)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Netrestať Saudov by bola ukážka dvojakého metra

Saudi vo veľmi nevhodnej chvíli prichádzajú – takpovediac – o poctivosť.

DOMOV

Muž z identikitu zadržaný v kauze Kuciaka spáchal samovraždu

Mladík bol medzi zadržanými v Kolárove.


Už ste čítali?