Aj nám v seminári otvárali a čítali listy...

Autor: Jozef Červeň | 27.4.2017 o 15:00 | Karma článku: 12,15 | Prečítané:  8210x

Dozvedeli sme sa to náhodou od človeka, ktorý to videl na vlastné oči. Zdalo sa nám divné, prečo viac listov chodí v niektoré dni v týždni. Bolo to v čase, kedy sme listov písali viac, ako dnes píšeme SMS-iek...

Bolo to ešte v roku 1989. Po nástupe do bratislavského seminára list bol jedna z mála možností, ako sa dalo komunikovať s rodinou. Telefón vtedy mali u nás len susedia o niekoľko domov nižšie a na telefonáte sa bolo potrebné dohodnúť aj na vrátnici v seminári, aj u susedov u nás na Orave. A tak sme písali. Najviac listov som vždy napísal na predmete, ktorý sa tuším volal Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia. Mali sme prednášateľa, ktorý si odprednášal svoje a nás nechal robiť si tiež svoje. Niekedy mi bolo ľúto, že tých hodín bolo tak málo, lebo na ostatných hodinách sme sa učili veci potrebné pre život a čas štúdia som považoval za potrebnejšie využiť inak.

Raz došiel za mnou na izbu jeden spolužiak a upozornil ma, aby som si dával pozor na to, čo píšem a komu píšem. Bol starší a pred nástupom do seminára pracoval na jednej z bratislavských pôšt - práve na tej, cez ktorú nám prichádzala do seminára pošta. Vravel o tom, že raz za týždeň, niekedy aj dvakrát, podľa počtu listov, prichádzali do zadnej miestnosti v pošte dvaja páni v dlhých kabátoch a niekoľko hodín strávili listovaním listov. Na dvere si pokojne mohli dať nápis: "Preberáme sa v tovare!" Tým tovarom by určite nemysleli len listy, ale aj nás, pisateľov listov. Pre ŠTBákov sme boli len tovar, ktorý potrebovali "zvládnuť".

Je smutné, že to, čo sme zažívali v čase totality, zažívajú ešte aj dnes, po toľkých rokoch od pádu totality, ľudia, ktorí píšu do parlamentu. Zmenil sa vôbec spôsob nazerania papalášov na nás, obyčajný ľud? Sme pre nich viac ako tovar? Asi nie.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.


Už ste čítali?