Nitriansky biskup Karol Kmeťko arcibiskupom (S176)

Autor: Jozef Červeň | 28.4.2006 o 13:00 | Karma článku: 7,83 | Prečítané:  3424x

Všetko to začalo ešte 18. mája 1944. Vtedy štátny sekretár kardinál Maglione pozval k sebe vyslanca Karola Sidora a úradne mu oznámil, že Svätý Otec Pius XII. vymenoval nitrianskeho biskupa Dr.Karola Kmeťku za arcibiskupa. Na Slovensku a najmä medzi slovenskými saleziánmi zavládla veľká radosť. V časopise Saleziánske zvesti z augusta ju opísali takto:

 http://www.ksknitra.sk
"Saleziánsky ústav v Nitre usporiadal 21. mája slávnosť Panny Márie Pomocnice. Keď Nitra vzdácvala hold Panne Márii Pomocnici, Patrónke Slovenska, došla do Nitry radostná správa, že Dr.Karola Kmeťku Svätý Otec vymenoval za arcibiskupa. Celé mesto sa oblieklo do slávnostného rúcha. Skoro na každom dome viala pápežská a slovenská zástava. Po vyše tisícročnej prestávke na nitriansky arcibiskupský prestol prišiel zasa Slovák. Večer v sále Hlinkovho domu v Nitre zahrali divadelníci zo Žiliny drámu "Šiesta letka", účinkovala aj dychovka zo Žiliny. Na toto divadlo prišiel aj pán biskup Kmeťko so svätiacim biskupom Nécseyom a so županom Hašíkom. Pána biskupa Kmeťku privítali s veľkým potleskom a po reči župana Hašíka mohutne zaznieva sálou pápežská hymna. Arcibiskup sa poďakoval a zdôraznil, že vyznačenie nepatrí jeho osobe, ale celému slovenskému národu za vernosť Svätej Stolici. O dva dni nato sa na dvore saleziánskeho ústavu a na námestí svätého Metoda zhromaždilo vyše 5 000 ľudí, aby sa zúčastnili na prvej svätej omši novovymenovaného arcibiskupa Kmeťku. Pri svätej omši účinkovala hudba saleziánov zo Žiliny a miestny spevokol. Po svätej omši prehovoril inšpektor Jozef Bokor. Poukázal na to, že arcibiskup Kmeťko bol prvý, ktorý volal slovenských saleziánov na Slovensko a je veľkým priateľom saleziánskeho diela, v mene ktorého mu úprimne blahoželal. Po svätej omši sa odobral arcibiskup Kmeťko do ústavu s inšpektorom Bokorom a direktorm Lovásom a on sa po prvý raz ako arcibiskup podpísal do pamätnej knihy ústavu. Večer o ôsmej povedal don Bokor krátku kázeň o Panne Márii Pomocnici na nádvorí pre 15000 ctiteľov Panny Márie a priateľov don Bosca. Potom bola sviečková procesia, ktorú viedol biskup Dr.Nécsey. Koncom mája sa v Trnave uskutočnil veľký Kongres miništrantov. Usporiadalo ho diecézne ústredie Legio angelica. Bol to prvý miništrantský kongres Slovenska. V trnavskej diecéze Legio angelica malovtedy 738 členov z 27 farností. Na Kongrese najskôr v miništrantských šatách nastúpili do hrubého kostola. Pánu biskupovi odpovedalo spoločne 600 chlapcov. Po raňajkách boli miništrantské preteky a potom na Kopánke fotbal. Podnet k tomuto Kongresu vyšiel od saleziánov na Kopánke, z ktorých niektorí boli svedkami veľkolepého miništantského kongresu v Ľubľani v 1938, kde vtedy študovali. Kongres pomáhali pripraviť klerici trnavského ústavu pod vedením prefekta Justína Mešťánka. Vedúci kongresu profesor František Valábek v saleziánskom ústave im povedal hlavné body programu. Po raňajkách boli miništranské preteky v aule saleziánskeho ústavu. V komisii boli aj Anton Macák, redaktor Saleziánskych zvestí, direktor František Valábek a Anton Vácval, kaplán z Kopánky. Na svätej omši spievali speváci pod vedením Strečanského, na organe hral Mikuláš Schneider Trnavský. Kongres miništrantov pokračoval aj na ďalší deň, 29. mája, kedy na ňom privítali aj diplomatického zástupcu Svätej Stolice Dr.Jozefa Burziu. V kronike z Trnávky je tento deň opísaný takto: "Lenže už cestou tam nás zastihol poplach a tak sme stratili skoro dve hodiny tak drahého času nečinne. V tento deň nás obchádzala filmová spoločnosť "Nástup" a filmovala všetko. Po poplachu sme privítali Dr.Jozefa Burziu a na to bola slávnostná svätá omša v hrubom kostole. Po obede bola slávnostná akadémia... Po slávnosti sme išli oblečení do hrubého kostola na kázeň dp.Vlachoviča a po kázni bol prekrásny sprievod mestom... Pred večerou bola rozlúčka, na ktorej nám vzletné slová povedal pán direktor dp.Valábek. Nasledovalo rozdávanie odmien z pretekov." Poplachy bývali čoraz častejšie. Keď sa 30.mája vracali miništranti z Trnávky do Bratislavy, zažili túto udalosť: "Keď sme už vlakom boli blízko stanice, naraz začšali sirény trúbiť. Len čo vlak postál, už staničný rozhlas vyzýval cestujúcich, aby opustili stanicu, lebo je nebezpečenstvo náletu. Utekali sme ako sa dalo hore po chodníku ku Kolibe a odtiaľ sme boli svedkami bombardovania nejakého mesta v Maďarsku. Po poplachu išiel každý domov."
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?