V živote som stretol veľmi veľa ľudí, ktorí to šťastie nemali a väčšinu z nich to zlomilo. Sú to ľudia, ktorí sa netešia domov k svojim rodičom a súrodencom, lebo doma zažili a zažívajú peklo nelásky a nepochopenia. Usilujem sa ich pochopiť a viem, že to nedokážem, lebo ja som sa domov tešil vždy. Možno v čase puberty som si na chvíľu myslel, že doma nie som tak milovaný, ako by som si to "zaslúžil". Svoj čas som trávil radšej v partii priateľov, o ktorých som si myslel, že ma majú viac radi ako rdičia a býval som voči rodičom aj nevďačný...Nedávno som spolu s jedným priateľom prežíval tragédiu neprijatia a nepochopenia zo strany jeho rodiny. Má už viac ako tridsať rokov a nemá sa kde vrátiť. Rodičia tvrdia, že ho majú radi, no neustále mu chcú riadiť život. Brat ho má rád, no nechce ho podržať, lebo sa bojí, že rodičia budú riadiť život aj jemu a jeho rodine. Zvláštne vzťahy, zvláštna láska. Usilujem sa ho pochopiť a nejde mi to. Na jeho živote vidím, aké je strašné byť nemilovaný a ako to môže zakývať so životom človeka.V živote nám záleží na mnohých veciach, najdôležitejšia pre každého je asi prijatie v láske. Je dôležité, aby takúto lásku prežívali už deti. Dobrí rodičia a zvlášť veriaci sa usilujú dieťa do takéhoto ovzdušia dostať. Už od malička mu pripomínajú, že ho majú radi a že je tu aj dobrý Boh, ktorý dal človeka priateľa, ktorý ho má rád a ochraňuje ho v každej chvíli. Tieto deti vedia, že vyrastajú v kruhu milujúcich anjelov. Poznávajú milujúceho Boha, ktorý ich miluje ako prvý. Ak sú múdri, nepredstavia deťom Boha, ako niekoho, kto sa nahnevá pri ich maličkých šibalstvách a prehreškoch, ale ako niekoho, kto je chvíľočku smutný a plače, keď si deti nejako ublížia.Neskôr je dobré, ak človek vyrastá v kruhu milujúcej rodiny a milujúcich priateľov. Deti, ktoré toto neprežívajú, zvyknú byť často nezvládnuteľné až kruté. Väznice pre mladistvých sú plné mladých, ktorí sa v živote nestretli s ľuďmi rozdávajúcimi lásku. Sú ako kolieska hrdzavejúce niekde na boku preto, lebo im nebolo dovolené zapadnúť do súkolia a preberať olej od ostatných koliesok. Poznám mnohých ľudí, ktorí sami seba aj svoje okolie chcú presvedčiť o tom, že pre nich sú oveľa dôležitejšie veci ako láska. Nemajú čas na jej rozdávanie, no túžia po nej a nárokujú si ju od ľudí, medzi ktorými žijú.Denne vidím, čo to urobí s človekom, ktorý vyrastá bez lásky a stretávam sa s tým, ako to človeka mení, keď ju zažije. Zažil som, ako sa zmenili vyslovení grázli, keď zažili lásku a prijatie. Vidím zmenu na tých, ktorí síce nezažili lásku zo strany rodiny a spoločnosti a dokonca ani nevedeli o tom, že ich miluje Boh a prežili niekoľko chvíľ v inom ovzduší a posunulo ich to k lepšiemu. Aj mnohí Rómovia sú takí zlí, že nie sú od nikoho milovaní a už od malička sa stretávajú s neprijatím a nepochopením. Každý deň si to aj ja musím pripomínať. Najmä vtedy, keď mi pribudne súrnych, neodkladných vecí a začínam mať málo času pre svojich najbližších, pre našu partiu v Lunikove a na udržiavanie živých kontaktov s priateľmi. Bude ma tešiť, ak za mnou budú aj nejaké hmatateľné veci, napríklad dokončené Komunitné centrum. No viem, že oveľa viac ma bude tešiť, ak sa vždy, nech už skončím kdekoľvek, budem môcť vrátiť do kruhu milujúcich osôb a ak základy takého súkolia položím aj tu v Lunikove. Neviem, kde skončím svoj život. O dva roky by ma tu v Lunikove mali vystriedať iní kňazi. Je mi jedno, kde skončím potom. Môže to byť niekde medzi Aljaškou a Ohňovou zemou. Záleží mi iba na tom, aby to bolo v kruhu milujúcich osôb. Ak tam taký kruh nenájdem, budem ho budovať.Na čom teda záleží? Záleží na láske. Vždy bude...
