Mojsejovci - televízni blogeri?

Autor: Jozef Červeň | 4.11.2006 o 8:25 | Karma článku: 10,69 | Prečítané:  2954x

Dávajú svetu nazrieť do svojho súkromia, do svojej chladničky a do skríň. Splnili si svoj veľký sen - ten, že sa o nich rozpráva. Ja osobne patrím medzi tých, ktorí prepnú na iný program, keď niektorého z nich zbadám na obrazovke. Včera večer po prepínaní programov a nostalgickej túžbe v piatok večer v normálnom čase pre ľudí pozrieť si nejaký film, sme ich na chvíľu nechali bežať. Neviem prečo, možno preto, že sme sa na tom dobre bavili. Bolo zábavné všímať si, ako Vilovi Rozborilovi mykalo kútikmi úst. Mňa osobne zaujali najmä reakcie odborníkov, ktorí sa vyjadrili k "fenoménu" Mojsejovcov. Nie je jednoduché niečo o tomto fenoméne publikovať tak, aby za to človek zo strany Mojsejovcov nebol žalovaný. Na druhej strane mi môj priateľ právnik povedal, že oni by mohli byť žalovaní skoro každých päť minút, za spôsob, akým sa vyjadrujú na adresu druhých ľudí. Možno sa aj vďaka nim diváci konečne "realityšoune" prekŕmia, a toto bude posledná "reality". To by bola dobrá správa!

 http://blog.sme.sk/blog/291/14537/clanok_foto.jpg
Myslím, že divákov ich "výkonov" rozdelili do troch skupín. Jedna skupina sú tí, ktorí ich berú ako svoju krvnú skupinu. Druhá skupina sú tí, ktorí chcú byť v obraze, aby mohli debatovať na svojich pracoviskách s tou prvou skupinou a tretia sú tí, ktorí ich sledujú preto, aby sa mohli dookola rozčuľovať a vytešovať sa nad tým, že divák je na tom podstatne lepšie ako účinkujúci. Nepatrím ani do jednej skupiny. Patrím medzi ľudí, ktorí by si v piatok o ôsmej radi pozreli nejaký, napríklad kriminálny film, alebo jednoducho čokoľvek, čo sa dobrým koncom podobá na rozprávku, a je to trochu na úrovni, aby som po filme mohol ísť spať, a na druhý deň normálne fungovať. Iba pre tento dôvod sa pokúšam pochopiť, prečo nám piatkové večery kradnú rôzne reality šou. Včera som si uvedomil, že my blogeri sa im v niečom dosť podobáme. Chceme dať niečo o sebe vedieť, a sme radi, ak sa nám podarí vystúpiť z anonymného davu, a aspoň niekoho zaujať. O mnohých veciach tu hovoríme otvorenejšie ako napríklad profesionálni novinári preto, lebo nami kritizovaní vedia, že noviny sú žalovateľnejšie ako súkromné osoby. Majú totiž vysúditeľný majetok, a zo žalovania novín je možné získať aj popularitu, zlatú to baňu na vystúpenie z priemernosti davu. Ľudí ako Mojsejovcov za poškodeie svojho mena, či za ohováranie predpokladám nebude žalovať nikto z jednoduchého dôvodu, že proti ostňu sa neoplatí kopať a aj preto, lebo na súde ten, kto má viac love, má aj viac možností zaplatiť právnikov, ktorí dokážu vysekať napríklad aj Lexu. Mojsejovci o sebe vyhlasujú, že oni iba nahlas rozprávajú o tom, čo si všetci myslia. Nehanbia sa ani za vulgárne prejavy, veď predsa takto vraj ľudia rozprávajú bežne, a mnohí aj vo svojich rodinách pred vlastnými deťmi. Ukazujú, že aj špina je realita tohto sveta a nič si nerobia z toho, že špina patrí na smetiská, na miesto, kde určite nevodíme návštevy, ktoré si prídu pozrieť napríklad našu rodnú obec. To, že mnohí takúto "realitu" radi pozerajú v priamom prenose, svedčí o tom, že nároky ľudí na to, čo by mali televízie vysielať, a akú úlohu by mala televízia spĺňať, za posledné roky poriadne poklesli. Možno to bude spôsobené tým, že dnes sa k dobrým filmom človek dostane úplne bez problémov a pribúda ľudí, ktorí televíziu používajú iba na pozeranie správ a ako "monitor" pri prehrávaní filmov z DVD-čiek. Sledovanosť sa stala jedným z najhlavnejších kritérií mnohých televízií a je úplne jedno, že peoplemetre majú pravdepodobne doma najmä tí, ktorí si telenovely a rôzne nereality nenechajú újsť, a preto sa v rovnakom čase vysiela zhruba rovnako konkurovateľný si program. Ja osobne nepredpokladám, že by si tento prístroj dal namontovať niekto, pre koho televízia je iba chvíľkovým rozptýlením po namáhavom pracovnom dni. Asi sa musím zmieriť s tým, že je demokracia, a ja, ktorý patrím medzi menšinu, by som si mal začať budovať filmotéku, ktorá by mi umožňovala prežiť piatkový večer v kľude a bez rozčuľovania sa. Na niečo však včerajší Mojsejovci boli predsa len dobrí. Pri prepínaní programov, keď toho bolo na mňa "mojsejovsky" priveľa, som na STV objavil dokument o 50 rokoch ich vysielania. Bolo pekné a príjemné si zaspomínať na chvíle, kedy sa televízor zapínal iba vtedy, ak sme naozaj niečo chceli pozerať a nie iba preto, aby bežal v pozadí, napríklad aj počas návštevy. Osobne si myslím, že niečo také ako blogovanie na TV sa nepresadí. Je to z toho dôvodu, že do komerčných televízií sa dostávajú väčšinou iba persóny, ktoré dokážu niečím šokovať a zabezpečiť tam sledovanosť. Možno, ak stúpne rýchlosť internetu, takíto ľudia budú šokovať na nejakom videoblogu. Niekde som čítal, že reality šou sú už vo svete na ústupe. Na Slovensku sme už mali všeličo. Mojsejovci sú zrejme to najšokujúcejšie, čo takéto programy dokážu ponúknuť. Osobne si myslím, že aj nimi sa za chvíľočku ľudia presýtia, ako všetkým, čo je presladené, či prekorenené a zatúžia po každodennom chlebe. Po jednoduchom večernom príbehu, po filme, kde nakoniec dobro zvíťazí nad zlom. A Mojsejovcom pravdepodobne nezostane nič iné, iba prevádzkovať svoj vlastný videoblog, kde budú svojim neunaviteľným fanúšikom prezentovať, akí tí Slováci vlastne sú. Od obdobia zemepánstva sa nič nezmenilo na tom, že najväčšieho pána vždy zo seba strúhal ten, komu z čižmy trčalo najviac slamy...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Nataša Holinová

Matovič je malý slovenský Trump

Stačí prísť na tlačovku a ukázať na nadpis 2 x 2 je 5?


Už ste čítali?