Ak nie, tak cirkvi pribudol matrikový kresťan, ktorý sa buď zapája do aktivít svojej cirkvi a ani netuší, čo jeho viera obsahuje, alebo sa nezapája vôbec a stáva sa z neho "ponorkový kresťan", ktorý sa z času na čas, napríklad na sviatky, vynorí, aby sa nadýchal. Mnohí z týchto svoj život žijú zodpovedne a zodpovedne si plnia aj svoje občianske povinnosti, ja som však presvedčený, že ak by si od Boha čerpali viac sily, boli by nielen lepšími kresťanmi, ale aj lepšími ľuďmi. Viem, že mnohí z nich nemôžu za to, že v detstve nedostali solídne základy pre budovanie svojej viery. Ak to však nechajú tak aj v dospelosti, nemôžu sa donekonečna vyhovárať či už na svojich rodičov, či na nervózneho kostolníka, ktorý ich poslal domov keď stáli pred kostolom, alebo na nejakého kňaza, ktorý svoje kňazstvo žil iba na pol plynu.Je smutné ak dospelí ľudia majú o svojom náboženstve informácie, ktoré by sa dali zhrnúť do dvoch slov "Ježiško a jasličky", a k tomu majú už iba zopár informácií z bulváru. Hovoria, že sa rozhodli žiť svoju vieru iba tak, ako sa im to práve hodí a nepripustia sami sebe, že sa vlastne rozhodli iba na základe určitých negatívnych skúseností, a možno neprekonaných predsudkov z detstva. Tvrdia, že sa vzdelávajú, pretože na internete veľa čítajú o náboženstve a neuvedomujú si, že väčšina informácií, ktorú o svojom náboženstve vyhľadávajú je ladená väčšinou negatívne, aby ich to utvrdilo v postoji: "No vidíte koľko chýb má moja cirkev!" Najsmutnejšie je to, ak si títo ľudia myslia, že stačí pohľad iba z jednej strany k tomu, aby sa človek dozvedel pravdu.Vždy boli pre mňa veľkým vzorom kresťania, ktorí sa usilovali o hlbší kontakt s Bohom. Hľadali možnosti, ako ho počúvať či už pri čítaní Biblie, alebo pri účasti na liturgii. Hľadali možnosti, ako načerpať silu zo sviatostí, ktoré vnímali ako zveľadenie daru, ktorý dostali pri krste. Usilovali sa podkuť vo vedomostiach o obsahu svojej viery, aby boli odborníkmi aj v tejto oblasti a vyhľadávali možností stretávať sa v menších spoločenstvách, kde sa viera obvykle prežíva intenzívnejšie ako v anonymite veľkého spoločenstva. Poznám mnohých takýchto ľudí. Nemajú klapky na očiach a vidia, mnohí vidia dokonca ešte oveľa viac ako ľudia zvonku, rôzne chyby a nedokonalosti spoločenstva do ktorého patria, no rozhodli sa urobiť niečo preto, aby sa to zlepšilo.Aj dnes môžeme nadávať na chyby spoločenstva do ktorého patríme, alebo môžeme urobiť niečo preto, aby tých chýb bolo postupne čoraz menej. Dá sa to jedine tak, že krst, ktorý sme dostali aj prijmeme, a začneme od seba. Nadávaním na chyby druhých sami seba nezlepšíme, a ani sa nepovzbudíme k tomu, aby sme my sami boli lepší. Skôr naopak, nás samých to oslabí, a privedie nás to postupne k tomu, aby sme vo svojom úsilí poľavili. Všimnite si, že ľudia, ktorí na všetko nadávajú, obvykle robia pre svoje okolie najmenej. Pri krste sme dostali účasť na troch úradoch Ježiša. Na kňazskom, ktorého cieľom je prinášať obety, na kráľovskom, ktorého cieľom je slúžiť a na prorockom, ktorého cieľom je ohlasovať pravdu v prvom rade svojím životom. Ak sa krst, ktorý sme dostali, rozhodneme naplno prijať, a urobíme k tomu aspoň jeden krok, určite to zmení náš život k lepšiemu a zmení to k lepšiemu aj život spoločenstva, do ktorého patríme.
