V Bratislave sa o týždeň na teologickej fakulte usporiadala spoločná schôdza profesorov a poslucháčov na ktorej sa rozhodli skoncovať s "abnormálnou situáciou". Nastúpili noví profesori namiesto tých, ktorí boli lojálni k režimu. Prihlásilo sa 118 záujemcov o kňazstvo. Prijatých bolo iba 82, pre nedostatok miesta nemohli prijať všetkých. (SIS 73)V polovici apríla biskup Nécsey v jednom článku v Kultúrnom živote konštatoval: "Uplynulých 20 rokov bolo pre nás katolíkov trpkých, bolestných a ťažkých". Požadoval tiež zaplniť biskupské stolce, zriadiť semináre, literatúru a umožniť používanie rozhlasu a televízie. V tom čase začali rokovania so Svätou stolicou. Vláda uznala cirkvi niektoré jej práva.(SIS 74)O mesiac nato vzniká Dielo koncilovej obnovy "DKO". Jeho predsedom sa stal trnavský biskup Dr.Ambróz Lazík. Prvé úlohy vypracovanie plánu obnovy a jeho podmienok - vymenovanie biskupov, slobodné vykonávanie biskupského úradu, činnosť v seminároch, laický apoštolát. Keď sa koná púť na Velehrade, sú na nej všetci biskupi, okrem chorého Nécseya... (SIS 75)V tých dňoch sa objavuj aj takéto vyhlásenia ako napríklad vyhlásenie stranníka Ladislava Holdoša: "Kresťanstvo a cirkvi nemožno zo slovenskej kultúry vydeľovať... Nezglajštaltovaný duch nám pomôže zavčasu objavovať naše protirečenia... Prečo neobnoviť činnosť Spoločnosti Božieho slova? Nebál by som sa ani obnovenia činnosti jezuitov." (Kultúrny život 24.5 68)V polovici júna sa dočkali aj gréckokatolíci. Nastáva obnovenie gréckokatolíckej cirkvi. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy však bolo prekazené vymenovať gréckokatolíkom biskupa, hoci pravoslávny Michalič z Prešova odišiel. (SIS 74)Laco Novomesský sa usiluje za viacerých vyjadriť neistotu, čo teraz s cirkvami: "Je tu problém cirkvi. Katolicizmus tu má inú pozíciu, než v Čechách. Tu možno prejaviť politické zmýšľanie len prejavom náboženskej viery. S katolicizmom treba viesť dialóg, ale nemôžeme dnes povedať, že katolíci alebo kňazstvo vymáhajú dnes prílišné požiadavky, nezlučiteľné so socializmom." (Kultúrny život 14.7.68)Pribúdali vyhlásenia skutočných osobností. V polovici októbra sa zaslúžilý majster športu Imrich Stacho postavil na stranu rehoľníkov. Na slávnostnom bankete pri príležitosti ukončenia svojej aktívnej činnosti futbalistu vyhlásil: "Saleziáni boli majstri vo výchove mladej duše". (KN 17.11.68)Takéto vyhlásenie v čase, keď sme už skora tri mesiace boli obsadení "priateľskými tankami", si vyžadovalo naozajstnú odvahu. Nasledujúce kroky zo strany vlády ukázali, že sovietske Rusko nedovolí, aby sa jeden z jeho vazalov uberal samostatnou slobodnejšou cestou.V roku 1968 sa saleziáni z Čiech vracajú do Šaštína. Vtedy sa na Slovensko vrátilo asi 2 000 rehoľníčok a asi 600 rehoľníkov. Na východnom Slovensku sa postavilo v roku 1968 až 83 kostolov a 47 fár. (SIS 80)Začiatkom januára nadobudol platnosť zákon o česko-slovenskej federácii, zodpovednosť preberá vláda Slovenskej socialistickej republiky. Medzi jej prvé vyhlásenia patrilo: "...Vláda bude dodržiavať a chrániť ústavne zaručené právo na slobodu vierovyznania... Od cirkví však očakáva rešpektovanie štátnych záujmov, lojálny vzťah a podporu vládnej politiky..." (SIS 77)O mesiac pápež Pavol VI. vyzval apoštolským listom biskupov, kňazov a ľud Československa k oslave jubilea 1 100 výročia príchodu Cyrila a Metoda: "Chceme postaviť svätých dvoch bratov na vyvýšené miesto sťa horiace fakle s poctou, ktorú im my vzdávame, máme v úmysle povzbudiť k primeranej oslave tohto výročia aj vás... bez prestania zdieľame vaše radosti a vaše strasti..." (SIS 77)Dňa 14.februára 1969 Pripadlo 1 100 výročie smrti svätého Konštantína-Cyrila. Slovenskí biskupi a kňazi v Ríme pripravili oslavy. Z Bratislavy a Košíc prišlo vlakom bezmála tisíc pútnikov. Ten deň sa na audiencii zúčastnili spolu s biskupmi Pobožným a Lazíkom aj slovenskí biskupi v zahraničí, spišský kapitulný vikár Ligoš, rektor seminára Hoťka, redaktor Katolíckych novín Markovič a tiež Fulla, Hložník, Trizuljak, Klimčák, Valach, Suchoň. Pápež Pavol VI. ich privítal po slovensky: "Vitajte, milovaní Slováci!" (KN 13.4.69)Koncom marca privítal Svätý otec Pavol VI. skupinu študentov a profesorov z Bratislavy a Košíc takto: "Pozdravujem teda katolícke Slovensko, aby bolo vždy silné, verné, prekvitajúce, pokojné a šťastné". (KN 13.4.69)Začiatkom apríla biskup Lazík vymenoval na základe osobitného poverenia za kapitulného vikára prešovskej diecézy Jána Hirku. O dva týždne umiera v Ríme kardinál Beran. (SIS 78)V apríli sa to všetko opäť zvrtlo, tolerantného Dubčeka vo funkcii generálneho tajomníka strany vystriedal Husák, zástanca a vykonávateľ ostrých zásahov proti katolíckej cirkvi v druhej polovici 40-tych a na začiatku 50-tych rokov. (SIS 78)Keď 20.apríla 1969 Umiera Dr.Ambróz Lazík, trnavský biskup, kapitulným vikárom sa stáva Dr.Július Gábriš, na Slovensku už ostáva iba jediný biskup, 80. ročný Dr.Róbert Pobožný v Trnave (SIS 78)V júli bola zo Sekretariátu pre veci cirkevné odstránená Erika Kadlecová. Bolo to aj preto, že sa vyslovila za zmenu proticirkevných zákonov z roku 1949. Jej miesto prebral Karel Hrůza, ktorého informované Pražské kruhy pokladali za vysokého dôstojníka sovietskej KGB. V auguste naznačil svoj program: "Po vylúčení pravičiarov a kontrarevolucionárov z vedenia strany a vlády intenzívne pracujeme na vytvorení predpokladov účinného útoku na reakčnú politiku cirkví. Táto úloha je veľmi komplexná a ťažká. veríme, že budeme môcť vyriešiť aj tento problém." (SIS 78)Dňa 7.augusta 1969 podpísalo 20 predstaviteľov kresťanských cirkví výzvu adresovanú Ministerstvu kultúry. Túto výzvu uverejnili aj v tlači. Požadovali atmosféru pokoja ako jeden z prvých predpokladov tvorivej práce. Nemajú sa dať zneužiť na činnosť, ktorá nie je v súlade s etikou a obsahom kresťanskej viery. Osobitným spôsobom prosili mládež, aby svoje nadšenie, silu a rozum venovala tvorivej práci ako jedinej ceste k pokojnej budúcnosti. (SIS 83)Obdobie chvíľkovej slobody prebudilo najmä mládež. V roku 1969 na Orave po prvýkrát účinkovali big-beatové skupiny pri bohoslužbách. Ani nasledujúce roky "normalizácie" nedokázali udusiť to, čo rok 1968 zapálil. Túžbu po náboženskej slobode... (SIS 78)
