Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Boha treba počúvať viac ako ľudí! (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Ja by som aj počúval,
ale zatiaľ sme počúvali len farárov, často s pochybnou morálkou. Kedy budem presvedčený, že sa mi prihovára Boh? Farári dirugujú veriacich na svoj obraz a ten často je pokrivený. Sú aj takí, a je ich mnoho, čo sú oddaní Bohu za každú cenu, len odozva neprichádza, inak by na svete nebolo toľko nespravodlivosti a nesmierneho ľudského utrpenia. RKC to je globálna ideológia ovplyvňujúca milióny ľudí, z ktorej profituje kňazská komunita.
prinz
kedy ?
neviem ako RKC, s bibliou nezaspávam, poznám len paralely naprieč náboženstvami kultúr, krstom som neprešla, skúmala som kdečo od ideológií, všakovakých teórií od buddhizmu, hitchensizmu až po šamanizmus a prakticky donedávna som necítili žiadneho Boha, skrátka VÝSLEDOK .. ZERO. Úplne a zdanlivo na dobro som opustila toto hľadanie a stratila sa v bežnom živote, no čím ďalej som tak žila tým som sa cítila horšie a horšie. No a raz ......... Ak by som to mala nejak zmysluplne vyjadriť tak to presvedčenie, že Boh ako povedzme establishment :) jestvuje vyrástlo z premknutosti totálnou prázdnotou, keď som opustila všetky svoje "záchytné body" v systéme (aj ideológií) a vôbec tak celkovo v živote som zostala insidne skľučujúco a totálne sama! Potom to už bol relatívne krátky proces, ktorý vyústil v precitnutie (?). Jedno čo viem s určitosťou povedať je, že to má čo do činenia s prianím a to môže byť u každého človeka niečo iné, ergo cesty k Bohu sú rôzne, kľukaté a .. dľa vlastnej skúsenosti len potvrdzujem, že hodne nevyspytateľné.
rannysmiech1
<< < 1 2 3 4 > >>

 

Ja som si svoju osamelosť uvedomil za iných okolností(a tiež som tým samozrejme nebol potešený). Myslím, že uvedomenie, prežitie a prijatie si beznádejnej samoty vo svojom vnútri je už svojim spôsobom cesta k Bohu(veď v našom vnútri je len Boh sám) aj keď si to človek v tej chvíli samozrejme neuvedomuje.
Otázne je čo kto rozumie pod cestou k Bohu, osobne si o sebe nemyslím, že by som priamo(nie sprostredkovane) získal viac vedomostí o Bohu, to ale neplati o mne samotnom. Takže moja cesta k Bohu bude zrejme viesť cez lepšie poznanie a ovládnutie samého seba. U iných to zrejme môže byť inak, aj keď si neviem predstaviť ako(to je ale len nedokonalosť mojej predstavivosti).
 

ahoj

myslím že tá beznádejná samota je v každom jednom z nás. Nemyslím osamelosť (že pri tebe nikto nie je, ani ten pes) ale samotu insidnú - vnútornú. Veď kto pozná druhého myšlienky a druhého svet, cez optiku ktorého každý z nás unikátne myslí a tak i koná. Nikto, sme s tým každý sám a takí akí sme sme všetci s týmto "na jednej lodi". Sme v tom SPOLU.

Spôsob prežívania pocitov a spôsob ich prejavovania (smiech, plač atd) plus nástroj komunikácie (reč a reč tela) je jediné čo máme interaktívne k dispozícii. Môžeme pozdieľať názory (a recipročne sa nimi ovplyvňovať) a môžeme zdieľať pocity (empatia). Nie je to zas tak málo. A ak myslíme a cítime skutočne úprimne sami k sebe i jeden k druhému tak v takej chvíli sme SPOLU. Byť spolu je myslím to - prečo sme mmch na tomto svete. A aby sa tak stalo tak tú poctivo úprimnú interakciu potrebujeme! Bez nej sme akoby nikým a len sa trápime a trápime sa v osamelosti a samote.

Uvedomenie si tohto bez toho aby človek cítil frustráciu a tak ako hovoríš - prijal to (ako niečo s čím nejde zápasiť a zmeniť to) je len prvý krok na (dlhej) ceste ..........

O Bohu nejde získať vedomosti. Ak sa k nemu budeš staviať technokraticky :) nič sa neudeje, bola som taká istá. A nevedie k nemu cesta cez (vedecké ani ideologické) poznanie a nevedie k nemu cesta ani cez sebaovládanie - práve naopak!

Až sa nejako stane, že sa prestaneš ovládať (hrať sám na seba hry) a spontánne sa pustíš všetkého čoho si sa kedy chytal (poznania skrze vedu i ideje) až sa nejakým spôsobom ocitneš vo "vzduchoprázdne" tak ucítiš bolesť takej kvality akú si doposiaľ v živote nikdy necítil. V tej chvíli k tebe prehovorí Boh. Nie rečou ani iným nám ľuďom známym spôsobom, ale inak. Je to pocit, v ktorom trpíš celou svojou bytosťou a napriek tomu! je tam kdesi prítomné, že je vlastne všetko v poriadku. Takto nejak som to zažila ja.

Vieš, dlho som potom premýšľala, či mi nepreskočilo, myslela som na všetko to čo som kedy hovorila iným o výplodoch mysle a "čo sa babe chcelo to sa babe videlo", ale mne sa ti začali diať v reále nové veci. Možno je to zmenou myslenia, ale ja by som skôr povedala, že je to zmenou cítenia.
A aby som to zaklincovala tak poviem, neverím v Boha.
Ja ho cítim. A ak môj mozog padá do pôvodného stereotypu myslenia (ateizmus a skepsa) tak sa mi Boh objaví v realite čo sa deje v symbolickej úrovni. A toto už vysvestliť nedokážem .. ani sama sebe :) a jednoducho to príjimam ako niečo čomu sa hovorí "medzi nebom a zemou".
 

 

Trpíš pritom doslova, alebo len nevieš pomenovať ten stav ľudským slovom a utrpeniu sa to najviac približuje?
 

ahoj popy

bolesť a utrpenie sú pre mňa dve slová s odlišným obsahom. Keď si pri rúbaní dreva nešťastne plnou silou náprahu zatneš do kolena sekerou je to bolesť a hojenie tej hlbokej rany (bez ošetrenia a ibalginu aspoň na noc) je utrpenie. Pocit tej chvíle bol v zmysle tohto prirovnania akoby reverzný proces, čiže dlhodobé utrpenie (trápenie sa) vyústilo v bolesť a ak by som mala nájsť slovo pre kvalitu tej bolesti tak mi napadá jediné slovo - žalostná, zúfalá žalosť z beznádeje (ako keď plače malé dieťa, ktoré ešte nevie hovoriť a okolie nerozumie čo chce, tak sa žalostne prežalostne rozplače až ho mama, alebo otec spontánne objímu) no a mňa (akokoľvek to znie) takto objal Otec a ja vážne netuším odkiaľ sa ten pocit objatia vzal, fyzicky ma nikto neobjímal.

Je to inými slovami tiež pocit, keď sa akoby scvrkávaš na niečo maličké a zároveň si toho plná až po okraj a z očí sa ti lejú slzy, je to ako scvrknúť sa, scvrknúť sa na dušu (?), ktorá je tak maličká a zároveň tak veľká, že ťa komplet naplní.

Cítiš sa ako maličký bezmocný zúfalý človiečik sám v celom vesmíre ..........
Ako to dieťa, čo žalostne plače.
 

 

Sčasti viem, ako sa cítiš.
U mňa sú to epizódy, ktoré sa občas zopakujú - mám pocit, že ma liečia z vecí, s ktorými mi nik z ľudí nedokázal pomôcť.
Duša sa uzdravuje zvnútra, od podstaty. Pokrčené sa narovnáva.

Neivem, či je to to isté, ako opisuješ ty,ale to prežívanie je v mnohom podobné, až totožné. Ja to ale tak neviem opísať. Som rada, že si tomu dala slová.

Tvoje príspevky sú zaujímavé
 

 

To je zaujímavé to s tou dušou, že sa pokrčená narovnáva ....
Tvojim uhlom pohľadu to čo tu píšeme nadobudlo pre mňa akoby ďalší rozmer.

Určite na seba ešte v diskusiách narazíme, som o tom presvedčená a ďakujem, že reaguješ, tvoja reakcia k môjmu predošlému postu ma upokojila v zmysle, že moje pocity sú reálne, že niečo také (byť v istej časti "len" podobné) cíti aj ďalší človiečik. A že je niekedy fakt ťažké pocity transformovať do slov! Ďakujem ti.
:)
 

 

ab und zu stretnem niekoho, kto mi v tomto rozumie, ale velmi zriedkavo, tak sa vzdy potesim.
Je tu aj ta moznost, ze pocity nas obidvoch nie su realne, hehe, ak vies, co tym chcem naznacit :-))))
 

myslím, že

viem :)) .. ale do tohto by som sa nepúšťala, pobrala som skúsenosť že sú to riadne zrádne vody :P
 

 

Tak sa nepustajme - tieto zazitky maju tak realne vysledky, ze za to, co naznacujem, to mozu povazovat len ti, co to sami neprezili
 

nuž

čo je pre jedného reálne je pre iného nereálne, tak už to býva .......
Pri prežitkoch si hlavne treba dávať pozor, aby sa nestali lietaním = úletom - môže poškodiť nositeľa prežitku a s ním aj jeho "klientelu", pozor na to. Pád z výšky bolí o to viac o čo vyššie lietame a je prítomné riziko smrteľného pádu.

A vody sú hlboké. V hĺbke je zrádnosť stejne tak ako je v lietaní (voda/vzduch) a človek je pozemšťan (voda/vzduch/zem), neprináleží nám ......................

Strach nebýva vždy strachom. Prežitok resuscituje pud sebazáchovy a ten je - darom. Darom žitia na ZEMI.
 

 

Tvoje pocity sú reálne... Ide o základné chápanie sveta, úplne prazákladná orientácia...
 

 

Človek si možno so záujmom prečíta niečo od ľudí, ktorí niečo tvrdia o Bohu, ale je to celkom na nič. Zaujímavejšie je však čítať a "testovať" na sebe vyjadrenia o ceste k Bohu, tie tiež a nemálo vypovedajú nielen o nás samotných ale aj o Bohu.
Cesta k Bohu skrze ovládnutia a hlavne pochopenia seba samého podľa mňa nie sú hry, ak teda pripustíme, že tento život nie je len veľká hra na život(čomu som ochotný uveriť). Vzduchoprázdno príde aj keď sa prestaneš zaujímať o telo a jeho osudy a tým pádom o tento svet. Ale je to vzduchprázdno v ktorom ty sám existuješ naďalej a nenazval by som to utrpením ale blaženosťou existencie.
Ak sa človek vzdá kontroly nad telom a jeho osudom(možno to nie je najsprávnejšie vyjadrené) potom je už prijatie to jediné čo nám ostáva.
 

 

Tými hrami mám na mysli hrať nie len pre okolie (že sme silní a to teda nie sme, že nemáme strach a to teda máme:) atp.) ale hrať predovšetkým sám na seba - klamanie seba samého, že som silný/á a to vážne nie som, že zmáknem čokolvek, len treba chcieť a podobné zo všetkých strán sa valiace bludy, ktoré nám tlačí do hlavy propaganda systému.

O telo sa zaujímať potrebné je. Je to nástroj ako tu byť, sme v tele a to "neodžubeš" žiadnou ideou, ledaže sa chceš naďalej klamať (?). Telo je dôležité nie len z hľadiska existencie na matičke zemičke, ale telo vysiela okoliu nonverbálnu info o stave tvojej duše. Či sa nehovorí, že telo našej duše záhradou ? Ak tu chceš byť a niečo zmysluplné (okrem seba) naplniť tak telo potrebuješ! a preto je ho treba pestovať a opatrovať, nie likvidovať ho v deštrukte s vidinou blaženosti - nič také sa nestane, ochorieš a zomrieš. Finíto.
Blaženosť po smrti nie je cieľ, je to chyméra.

Blaženosť existencie neobjavíme vo vzdaní sa tela, naopak - tej blaženosti tu a teraz sa vzdaním tela vzdávame. Buddhistický koncept nie je najhorší, ale má trhliny .. koniec koncov ako každý koncept a koncept nie je realita. A buddhizmus nie je v tomto z obliga.
Mmch. sangy sú komunity a osud každej jednej je známy (viď fe. Pláž). Podnety na všetkých úrovniach sa jedného dňa vyčerpú a človek je zas .. sám.
 

Prinz, dnes Ti ide,

rád by som videl nejakého farára, ktorého si vraj niekedy počúval...
 
Hodnoť

 

Jozef sa nám rozhodol vyvrátiť korene demokracie a práva:)
Nuž podme na vec.... spálme zákony,neuznávajme vládnu moc ani jej represívne zložky,bo to všetko ľudské:)
Iba že by, vláda bola Bohom daná a potom sme povinný ju počúvať:)

Skúsim sa pohrať trošku s logikou existencie Boha a Božích slov....Boh ako stvoriteľ všetkého iste by nepoužíval Slovenčinu alebo Angličtinu na vyjadrovanie..akým jazykom či spôsobom by Boh komunikoval a na akej úrovni?
I medzi ľudmi existujú komunity s vlastným pre iných ťažko pochopiteľným jazykom..Jožko zbehni si na nejaký kongres astrofyzikov alebo jadrových fyzikov a zrejme zistíš že nerozumieš ničomu o čom sa tam splieta ,pričom sú to len ľudia avšak údajnému tvorcovi všetkého nemáš problém rozumieť hned:)

Svedomie ako Boh...nuž ak mi svedomie hovorí že nejaký zákon nie je dobrý.....môžem ten zákon ignorovať?
 

Ak nejaká akože demokracia

a akože právo nerešpektuje ľudské svedomie, je to len spôsob otroctva, ľudské zákony sú také, akí sú ľudia a tí nie sú ani najčestnejší, ani najspravodlivejší...
 

 

Navrhujes zrusit stat a posluchat co sa tyka zakonov a svedomia iba Boha, ktory k nam prehovara prostrednictvom svojich sluzobnikov? Ku ktorym samozrejme zhodou okolnosti patris aj ty... :D
 
Hodnoť

Pan Cerven,

Clovek co robi nieco dobre ( alebo inak povedane ak je veriaci sluzi Bohu ) nepozera a NECAKA odmenu od ludi ale od Boha resp. by nemal cakat odmenu, ci chvali od ludi....
Obycajne sa dostava "odmena a vdaka " od ludi zlim alebo ako sa povie ...." urob certovi dobre ..."
vtedy sa clovek ( ci je veriaci alebo nie ) zakonite musi pytat - PRECO ? Preco sa ludia odplacaju za dobre zlim ?
Alebo ako aj sam dobre viete co sa napr. misionari a reholne sestry natrapili a pomahali kdekomu ZADARMO a ucili ich o Bohu ze takyto ludia sa potom proti tomu Bohu obratili !

Ale teraz pan Cerven by som rad cital vas nazor na dnesne casy - podobne ako apostoli boli osocovani svojimi to iste ci este horsie preco sa osocuju KRESTANSKE CIRKVI medzi sebou ???
Ci neverimi v toho ISTEHO BOHA ?
Neni to len smutne ale az zarazajuce ?
Raz sa ma to opytal jeden inoverec z Azie ze to nechape ze krestania su tak strasne ROZTRIESCENY a rozdeluju sa na kdeakych a pritom ze ked sa opytal roznych skupin ze ktora ta cirkev je prava kazdy samozrejme odpovedal ze ta "jeho " - tak nevstupil ani do jednej ....

Dal by Boh aby sa aspon spojili rkc a pravoslavna alebo avanjelicka s katolickou - ale nato by museli dodat k 10-toru 11. prikazanie - " NEBUDES TVRDOHLAVY " ( uznas KAZDEHO veriaceho krestana a nebudes robit rozdieli ! )
Asi my sa toho nedozijeme - na radost a vysmech satana !

Pytajme sa preco ?

Odpoved je vo vasom clanku ... ludia, knazi, biskupi atd SA BOJA !

Mnohym je prednejsie "teple miestecko " ako SVEDOMIE ci viera !

Tak KOHO pucuvame ?

Ja nerobim rozdieli ( teda ak sa pytam cloveka ) tak sa ho pytam ci veri Bohu a nie do akej cirkvi patri !?
Mnohy ( snad 80 % ludi ) mi na otazku ci veri - odpovie do akej cirkvi patri ... ked zopakujem otazku tak niektori su uz " nastengrovany " a odpovedaju agresivnejsie ze len ta jeho cirkev je "prava " ...

Co myslite Jezis by sa spytal cloveka ci je katolik alebo luteran ?
 

Ekumenizmus je vždy najskôr o ľuďoch,

a o tom, kto je nakoľko vzdialený od Krista, potom to hovorí aj o vzájomnej vzdialenosti medzi cirkvami...
 

 

Nechapem preco stale cakate za dobre skutky nejaku odmenu... Nerobi to z teba predajnu devu?
 

<< < 1 2 3 4 > >>

Najčítanejšie


  1. Július Kovács: Šok pre Slovensko. Robert Fico vracia peniaze. 2 218
  2. Miroslav Babič: Prepojenie Valla na dodávateľa predražených rúšok je veľmi nápadné 726
  3. Peter Cmorej: Pellegriniho vláda rozdala svojim v posledných dňoch ďalších 3,4 milióna € 565
  4. Miroslav Lukáč: Ficova TB na TATRI prekročila všetky medze. Potvrdila nutnosť ochranky. SBS, aj lekárskej. 107
  5. Jana Júdová: Prestaňte sa už hojdať, pán premiér, prosím, ten konár to nevydrží 102
  6. Mišo Šesták: Ako si rakúsko-uhorská armáda vylámala na Srboch zuby 67
  7. Ctirad Klimčík: Sú Východniari na Slovensku diskriminovaní? 66
  8. Július Kovács: Black out je jediné dobré riešenie, plne podporujem Matoviča. 64
  9. Pavel Pospíšil: Možno nastal čas! 61
  10. Vladimír Krátky: Matovič bude potrebovať zázrak, alebo nekompromisne zamieriť ukazovák na Fica ! 57

Rebríčky článkov


  1. Marcel Vlna: Matovičov volič premiérovi: NEBUĎ HYSTERICKÝ!
  2. Vladimír Krátky: Matovič bude potrebovať zázrak, alebo nekompromisne zamieriť ukazovák na Fica !
  3. Michal Cimmermann: Prepúšťanie pre COVID - 19! Viete, aké sú vaše práva?
  4. Miroslav Sabol: Ekonomické vydieranie počas takzvanej tretej svetovej vojny
  5. Sonya Haraszti: Perly z Albionu: Londýnske Vagina Museum.
  6. Martin Fletcher: Ukliďme Česko, koronaviru navzdory!
  7. Michael Laitman: Syndróm vyhorenia
  8. Martin Krištoff: Cenový paradox: kým ceny elektriny na burze klesajú, domácnostiam hrozí zdraženie
  9. Roland Ondrus: Cockfight
  10. Viliam Majda: Pokračovanie Čo navrhuje spoločenstvo Európskych železníc pri EU a čo potrebuje doprava?


Už ste čítali?